Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/61/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200216 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Bc. I. W., D. X, H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, Drieňova 76/17, Bratislava proti žalovanému: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie, Námestie J. Herdu 2, Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14/2015/dfmk zo dňa 13.02.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 14/2015/dfmk zo dňa 13.02.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu . o d ô v o d n e n i e : Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2015 žiadal o preskúmanie žalovaným vydaného rozhodnutia č. 14/2015/dfmk zo dňa 13.02.2015 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia č. FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014 z dôvodu, že ich vydaním došlo k hrubému a poškodzujúcemu zásahu do práv žalobcu. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. FMK/2014/1799 zo dňa 16.12.2014, ktorým bol žalobca vylúčený zo štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v druhom roku magisterského stupňa vysokoškolského štúdia, forma štúdia externá, študijný odbor masmediálne štúdia, študijný program masmediálna komunikácia v akademickom roku 2014/2015, ktoré žalovaný odôvodnil poukazom na rokovanie Disciplinárnej komisie FMK UCM v Trnave dňa 11.12.2014, na ktorom bolo preukázané, že žalobca sa ako študent nevhodným spôsobom správa voči spolužiakovi, prostredníctvom elektronickej komunikácie na neho verbálne útočí, ktoré konanie nie sú v súlade s kritériami bežnej spoločenskej komunikácie, etiky ani morálky, vulgárne nadáva, zastrašuje a vyhráža sa, čím porušuje práva a povinnosti členov akademickej obce. V priebehu výučby počas zimného semestra v šk. r. 2014-2015 žalobca zhotovoval fotografické zábery, snímal motorové vozidlo spolužiaka, fotografoval motorové vozidlo členky pedagogického zboru a jej rodinného príslušníka bez ich súhlasu, čo nie je v súlade s bežným a spoločensky akceptovaným správaním na akademickej pôde, čím žalobca zasiahol do súkromia minimálne jednému z pedagógov a deň pred konaním rokovania Disciplinárnej komisie bol dekanke FMK z emailovej adresy žalobcu doručený výhražný email. Takéto správanie študenta komisia vyhodnotila ako nepriamy zásah do súkromia, vzbudzujúci u pedagógov a spolužiakov obavy. Uvedenými činmi sa podľa § 26 ods.6 písm. d) Štatútu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a § 4 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca dopustil konania, za ktoré mu je možné podľa § 72 ods. 2 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. v súlade s čl. 1. bod 2 písm. c) Disciplinárneho poriadku UCM uložiť vylúčenie zo štúdia. Komisia konštatovala, že študent sa dopustil disciplinárneho priestupku, preto bolo rozhodnuté o jeho vylúčení. Žalobca uvádzal, že rozhodnutie žalovaného č. FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014 - vylúčenie zo štúdia mu bolo doručené dňa 09.01.2015, ktorý deň ho i prevzal na pošte H. X ako zásielku č. UU 50 65 50 937 SK a v zákonnej 8-dňovej lehote podal žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia. Na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia žalovaný reagoval listom zo dňa 13.12.2015 č. 14/2015/dfmk - „Odpoveď na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 16.01.2015“, v ktorom skonštatoval, že rozhodnutie o vylúčení štúdia je podľa § 25 ods. 10 Študijného poriadku UCM právoplatné, lehota na podanie žiadosti o jeho preskúmanie uplynula, keď podľa doručenky zásielky adresovanej do vlastných rúk žalovaný rozhodnutie prevzal dňa 19.12.2014, preto lehota na podanie žiadosti o preskúmanie uplynula 29.12.2014. Žalobca takýto záver a postup žalovaného označil za nezákonný, ktorým došlo k poškodeniu práv a posúdenie jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia. K žalobe predložil fotokópiu obálky, obsahom ktorej bolo uvedené rozhodnutie a ktorý dôkaz zaslal i žalovanému ako súčasť žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia . Na obálke bola pečiatka pošty a podpis zodpovedného zamestnanca pošty s poznámkou omylom prebrané spoločnosťou Reming Consult a na prednej strane obálky bol vyznačený dátum doručenia zásielky žalobcovi deň 09.01.2015. Pri doručovaní zásielky zrejme došlo zo strany pošty, ktorá zásielku doručovala k omylu, preto sa nedostala do dispozície žalobcu a riadne mu bola doručená až dňa 09.01.2015. Uvedené okolnosti žalobca žalovanému dodatočne vysvetlil a preukázal, pričom ani podpis na doručenke, ktorou disponuje žalovaný nie je podpisom žalobcu. I keď doručenka má povahu verejnej listiny a údaje na nej sa považujú za pravdivé, žalobca má za to, že v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dostatočným spôsobom preukázal, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.12.2014 mu bolo doručené do vlastných rúk až dňa 09.01.2015, čo preukázala dôkazom, a to Potvrdenie dodania listu so službou Doporučene, (č.l.29) vydané Slovenskou poštou a.s. dňa 19.02.2015 z ktorého vyplýva, že zásielka s podacím č. UU 50 65 59 37 SK, podacia pošta Trnava 1, adresovaná I. W. na adresu D. X, XXX XX H. X, bola dodaná oprávnenému adresátovi až dňa 09.01.2015, čo potvrdzuje i stránka Slovenskej pošty http:/tand.posta.sk/zasielky/UU506550937SK, kde je tiež možné vidieť, kedy bola predmetná zásielka doručená. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť samotného rozhodnutia o vylúčení štúdia z dôvodu, že z obsahu tohto rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností bolo rozhodnutie vydané a z akých dôkazných prostriedkov orgán, ktorý rozhodnutie vydal vychádzal. Predmetné rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmá ani skutková ani právna stránka veci. Napriek tomu, že Správny poriadok sa na rozhodovanie podľa zák. č. 131/2002 Z.z. nevzťahuje, uvedený zákon neustanovuje konkrétne náležitosti rozhodnutia, pričom zo základných procesných zásad vyplýva, že účelom odôvodnenia je práve preskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ktorú náležitosť odôvodnenie v žalobe uvedeného rozhodnutia zo dňa 16.12.2015 nespĺňa a to tak v časti odôvodnenia ako i vo výrokovej časti, keďže v ňom absentuje špecifikácia disciplinárneho priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním, alebo porušením povinnosti. V súlade s pravidlami uvedenými v Disciplinárnom poriadku FKM UCM v Trnave, článok II odsek IV, disciplinárna komisia je povinná zistiť skutočný stav a umožniť študentovi sa vyjadriť. Žalobca na ústne vypočutie pred disciplinárnom komisiou nebol vôbec predvolaný, nedala sa mu možnosť, aby sa k disciplinárnemu konaniu vyjadril, z toho dôvodu mu bolo odopreté zákonné procesné oprávnenie zúčastniť sa ústneho konania a poskytnúť na svoju obranu relevantné argumenty, čo zakladá ďalší dôvod nezákonnosti vydaného rozhodnutia. Žalobca má za to, že odmietnutie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia v danom prípade podlieha prieskumu súdu v súlade s ust. § 244 a nasl. O.s.p. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.06.2015 a žiadal, aby súd rozhodnutie dekanky FMK UCM č. FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014, ktoré sa stalo právoplatným bolo ponechané v platnosti. K dôvodom žaloby uviedol, že písomná komunikácia so žalobcom bola dlhodobo problémová, pretože si zásielky doručované od žalovaného riadne nepreberal. Pri vyhotovení a doručovaní rozhodnutia, ktorého preskúmania sa žalobca domáha žalovaný splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo ŠP UCM, rozhodnutie vyhotovil v súlade so zásadami správneho konania a zaslal doporučenou poštovou zásielkou ako zásielku určenú do vlastných rúk adresáta na adresu žalobcu. Ak ale poštový podnik odovzdal zásielku určenú do vlastných rúk inej osobe ako adresátovi, mohol tak konať jedine a výlučne na základe plnomocenstva, ktoré mu žalobca udelil, v opačnom prípade by sa poštový podnik dopustil porušenia zák. č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v takom prípade by si adresát mal voči nemu uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá by mu takýmto konaním vznikla. Ak spoločnosť Reming Consult a.s. zásielku bez plnomocenstva prevzala, tak konala neoprávnene, čím sa rovnako dopustila porušenia poštového zákona. Žalovaný vyjadril obavu, že v prípade, ak by konajúci súd uznal spôsob doručenia zásielky ako tvrdí žalobca, dôjde k privodeniu nezákonného prospechu žalobcovi vo forme navrátenia mu lehoty na podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia. Označenie zásielky na obálke predloženej žalobcom ako údajne „omylom prebratej“ spoločnosťou Reming consult , ktorá spoločnosť nie je ani v obchodnom registri zapísaná sa tým spochybňuje, pričom žalobca vedel o svojom možnom vylúčení, nakoľko bol o tomto informovaný už dňa 08.01.2015. Podľa § 25 ods. 10 ŠP UCM, ak uplynula lehota na podanie žiadosti, rozhodnutie dekana alebo rektora v prípade univerzitných študijných programov je právoplatné a žaloba nie je dôvodná. K tvrdeniu žalobcu o jeho nepredvolaní na disciplinárne konanie žalovaný uviedol, že žalobca bol na toto konanie predvolaný listom zo dňa 01.12.2014, ktorý mu bol odoslaný ako zásielka prvej triedy 8 dní pred zasadnutím disciplinárnej komisie, čím mu bolo umožnené zúčastniť sa ústneho konania a poskytnúť na svoju obranu argumenty. Dôvody, ktoré označuje žalobca v žalobe sú subjektívneho charakteru a naviac u žalobcu sa jednalo už o druhé disciplinárne konanie a členovia disciplinárnej komisie sa jednoznačne zhodli na tom, že takéto konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, etikou a morálkou a jeho správanie je spoločensky na akademickej pôde neakceptovateľné. Rozhodnutie, ktoré žalovaný vydal bolo v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako i vnútornými predpismi univerzity, obsahovalo všetky obligatórne náležitosti vyžadované podľa § 25 ods. 7 ŠP UCM, bolo založené na správnom právnom posúdení skutkového stavu a tiež dostatočne odôvodnené. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 246 ods. 1 O.s.p. vec preskúmal podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania súhlasili s tým, aby súd konal bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 156 O.s.p. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. (4) Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok. (5) zrušený od 1.1.2003. Správny súd preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v súvislosti s posúdením, či v žalobe popísaným konaním došlo k porušeniu práv žalobcu. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, ktorá predstavuje súlad rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom v Slovenskej republike. Podľa § 108 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 ods. 1 - 6 a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely. Z citovaného právneho ustanovenia a jeho gramatického výkladu síce vyplýva, že pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní je vylúčená, ale s poukazom na článok 46 ods. 2 Ústavy SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmavania. Zákon č. 131/2002 Z.z. v žiadnom z ustanovení právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tohto zákona nevylučuje, preto preskúmanie uvedeného rozhodnutia nie je zo súdneho prieskumu vylúčené. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení študenta zo štúdia nepochybne sa fyzickej osoby týka, ktorá takýmto rozhodnutím môže byť ukrátená na svojich právach, teda ide o vzťah verejnoprávny, v spojení s realizáciou práva na vzdelanie ako Ústavou SR garantovaného práva a preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom je prípustné. S poukazom na uvedené krajský súd posudzoval, či rozhodnutie žalovaného, výsledkom, ktorého bolo odmietnutie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení študenta zo štúdia spĺňa všetky náležitosti podľa relevantných ustanovení zákona o vysokých školách, ako aj vnútorných predpisoch fakulty a Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a preskúmanie, či boli splnené podmienky, na základe ktorých mohol žalovaný žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia vyhodnotiť za podanú oneskorene a odmietnuť ju. Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodoval na poslednom stupni. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinnosti študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70-72). Podľa § 72 ods. 6 zák. č. 131/2002 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal do 8 dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma, ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy, alebo jej súčasti, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne alebo rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že rozhodnutím č. FMK-2014/1799 zo dňa 16.12.2014 bol žalobca vylúčený z vysokoškolského štúdia s poukazom na skutočnosti, ktoré sú popísané v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Zák. č. 131/2002 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tohto zákona, preto súd podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie, označené žalovaným ako Odpoveď na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 16.01.2015, vedenú pod č. 14/2015/dfmk zo dňa 13.02.2015 vydanú dekankou FMK UCM v Trnave adresovanú právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. N. R.. V uvedenej odpovedi žalovaný odkazuje na § 25 ods. 10 Študijného poriadku UCM, podľa ktorého rozhodnutie dekana alebo rektora UCM v prípade univerzitných študijných programov je právoplatné, ak uplynula lehota na podanie žiadosti, alebo dňom, keď sa študent písomne vzdal práva podať takúto žiadosť. Konajúci súd mal preukázané, že rozhodnutie dekanky FMK UCM v Trnave zo dňa 16.12.2014 č. FMK-52014/1799 bolo doručované žalobcovi ako zásielka do vlastných rúk na adresu D. X, H.. Predmetná doručenka sa vrátila žalovanému dňa 19.12.2014, na ktorej je v časti určenej pre podpis potvrdzujúci prevzatie písomnosti nečitateľný znak. Uvedené považoval žalovaný za riadne prevzatie zásielky. Následne bola žalovanému prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu JUDr. N. R. od žalobcu doručená žiadosť zo dňa 14.01.2015 o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia. Žalobca v ňom napáda správnosť vydaného rozhodnutia, jeho zákonnosť a súčasne v uvedenej žiadosti podrobne vysvetľuje okolnosti doručovania rozhodnutia o vylúčení zo štúdia s tým, že rozhodnutie o vylúčení zo štúdia mu bolo riadne doručené dňa 09.01.2015, od ktorého dňa plynie lehota na podanie žiadosti. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 08.01.2015 žalobca elektronicky žiadal žalovaného o vysvetlenie, keď mu bolo doručené potvrdenia o ukončení štúdia, na čo mu žalovaný spätne odpovedal s tým, že rozhodnutím dekanky bol žalobca vylúčený zo štúdia, ktoré rozhodnutie mu bolo doručené ako zásielka do vlastných rúk, o čom svedčí doručenka o prevzatí, podľa ktorej rozhodnutie žalobca prevzal dňa 19.12.2014 a keďže žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia v zákonom určenej 8-dňovej lehote nepodal, zasielajú mu ostatné dokumenty o ukončení štúdia. Na uvedené reagoval už žalobca práve prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.01.2015, ktorým žiadal o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia a na čo mu žalovaný odpovedal tým, že žiadosť bola podaná oneskorene a preto ju odmieta. Z priebehu konania vyplývajúceho z pripojeného administratívneho spisu ďalej vyplýva, že po tejto informácii žalobca požiadal o vysvetlenie prodekanku FMK UCM v Trnave pre výchovnovzdelávaciu činnosť, ktorá mu v uvedený deň t.j. 08.01.2015 formou emailovej odpovede oznámila, že mu bolo dňa 19.12.2014 doručené rozhodnutie o vylúčení zo štúdia a keďže nebola z jeho strany podaná žiadosť o jeho preskúmanie, rozhodnutie nadobudlo dňa 29.12.2014 právoplatnosť, preto zanikajú všetky práva a povinnosti žalobcu ako študenta žalovaného. Súčasťou spisu je i kópia obálky, ktorou sa doručovalo predmetné rozhodnutie, na ktorom je uvedené, že zásielka bola omylom prebraná Reming consult. Napriek tomu, že žalobca upozornil žalovaného na tento nedostatok, žalovaný sa ním ďalej nezaoberal a žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení štúdia vyhodnotil ako oneskorene podanú, čo je podstatou celého sporu. Žalobca predložil i potvrdenie Pošty Bratislava III zo dňa 19.02.2015, podľa ktorého zásielka podaná dňa 08.01.2015 na Pošte Trnava I pre adresáta I. W., D. X, H. X pod podacím číslom UU 50 65 50 937 SK ako II. trieda mu bola dodaná 09.01.2015. Uvedené potvrdenie o dodaní listu so službou DOPORUČENE je opatrené i pečiatkou dodacej pošty zo dňa 19.02.2015 (č.l. 29) a žalobca súdu predložil i priebeh sledovania a doručenia predmetnej zásielky, ktoré je možné nahliadnuť na internetovej stránke Slovenskej pošty, zistené na základe podacieho čísla zásielky, z ktorého rovnako vyplýva, že zásielka bola dodaná adresátovi dňa 09.01.2015. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne riešenie sporu zo dňa 20.02.2015, súčasťou ktorého bolo tiež popísanie priebehu doručovania, na ktorý žalovaný odpovedal listom zo dňa 13.02.2015 a žiadosť o preskúmanie rozhodnutia žalovaný ako oneskorene podanú odmieta. V súvislosti s uvedeným konajúci súd poukazuje na to, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť doručené do vlastných rúk študenta (§ 72 ods. 6 zák. č. 131/2002 Z.z. v spojení s § 25 ods. 7 ŠP UCM v Trnave). Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. S doručovaním sa spájajú významné dôsledky, ktoré majú vplyv na splnenie procesných podmienok z hľadiska súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nie je rozhodnutie správne doručené a podľa zákonných predpisov, je tu nedostatok, ktorý ma závažné procesné následky, kedy nemôže začať plynúť lehota na podanie opravného prostriedku a takéto rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručenie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát. Ak písomnosť prevzal niekto iný, ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, nemožno písomnosť považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Konajúci súd má za to, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi bez pochybností doručené dňa 19.12.2014, o čom žalobca žalovaného i informoval a ktoré skutočnosti súvisiace s doručovaním rozhodnutia o vylúčení zo štúdia potvrdila Slovenská pošta a.s., podľa ktorej zásielka odosielaná z podacej pošty v Trnave pod podacím číslom UU 50 65 50 937 SK podaná dňa 08.01.2015 bola adresátovi dodaná dňa 09.01.2015. Práve pre uvedené skutočnosti nemožno zotrvať na názore, že doručenie rozhodnutia o vylúčení štúdia má účinky riadneho doručenia. Súd nepopiera tvrdenie žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.06.2015, v ktorom žalovaný vyslovil názor, podľa ktorého ak poštový podnik odoslal zásielku určenú do vlastných rúk inej osobe ako adresátovi, porušil by zákon o poštových službách č. 324/2011 Z.z. a v takom prípade si náhradu škody voči poštovému podniku musí adresát uplatňovať. Poštový podnik ale vykonával službu pre žalovaného a ak ju nevykonal riadne a tým vznikla žalovanému ako odosielateľovi zásielky škoda, je žalovaný subjektom, ktorý si voči poštovému podniku môže uplatniť nárok na náhradu škody. Konajúci súd na základe uvedených zistení preto konštatuje, že z dôvodu existencie relevantných dôkazov predložených zo strany žalobcu žalovanému vznikli pochybnosti o doručení rozhodnutia o vylúčení zo štúdia žalobcovi dňa 19.12.2014, z toho dôvodu nie je možné považovať odmietnutie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 16.01.2015 za správne, keď žalovaný neskúmal okolnosti súvisiace s tvrdeniami žalobcu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný podrobnejšie zisťoval okolnosti súvisiace s doručením a bez ďalšieho zotrval na tvrdení, že žalobca zásielku prevzal dňa 19.12.2014. Bez prípadného dotazu na doručovateľa, ktorým bola Slovenská pošta a.s. sa žalovaný upokojil s doručenkou vrátenou dňa 19.12.2014, ktorá síce v časti podpisu adresáta obsahuje nečitateľný znak, ale z dôvodu pochybností o správnosti doručenia, ktoré predložil žalobca žalovanému predtým ako vo veci podal žalobu, mal sa žalovaný týmito okolnosťami zaoberať, zistiť súvislosti spojené s doručením a až následne vysloviť rozhodnutie v danej veci. Podľa § 250j O.s.p. (2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. (4) Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. (7) Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. S poukazom na vyššie uvedené má konajúci súd za to, že žalobcove práva boli odmietnutím žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia vydanom dňa 13.02.2015 porušené. Súd Odpoveď na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 16.01.2015, ktoré považoval za formu rozhodnutia, ktorá podlieha súdneho prieskumu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil keď mal za to, že v konaní kompetentného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktorá spočíva práve v nedostatkoch pri rešpektovaní procesných predpisov, pretože bez relevantného prešetrenia okolností doručenia rozhodnutia o vylúčení zo štúdia nie je možné žiadosť odmietnuť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.12.2014 č. FMK-2014/1799 sa súd nezaoberal, pretože je to rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom, o ktorom prislúcha rozhodovať dekanovi alebo rektorovi UCM, ako je uvedené v poučení. Ak sa preukáže, že žiadosť o preskúmanie rozhodnutia bola podaná včas, bude sa ňou zaoberať v súlade s § 72 ods. 6 a vnútornými predpismi žalovaného príslušný orgán akademickej samosprávy žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 252k ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na súd, keď pokus o mimosúdne riešenie sporu pred podaním žaloby nepovažoval súd za trovy konania, ktoré vznikli v súdnom konaní. Podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/16 výpočtového základu, t.j. 139,83 eur x 2 úkony, k tomu režijný paušál 2x8,39 eur je celkom 296,44 eur, ktoré uložil zaplatiť neúspešnému žalovanému . Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.