Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/424/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201054 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201054.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcu: Poradca Podnikateľa, spol. s r. o., so sídlom Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina, IČO: 31 592 503, v zastúpení GARANT PARNER legal, s. r. o., Koceľova 9, Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2011/00882/Cho zo dňa 25.08.2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2011/00882/Cho zo dňa 25.08.2011, ktorým Krajský stavebný úrad v Žiline zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č. 2213/2010-Kn zo dňa 21.02.2011, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 117 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. v spojení s § 37 ods. 4 zák.č. 50/1976 Zb. zamietol návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Kysucké Nové Mesto - Vyšné Kamence - I. etapa výstavby 120 b.j.“ na pozemku KNC 1452/26 v k.ú. Y. T. I.. Prvostupňový správny orgán poukázal na záväzné stanovisko dotknutého orgánu Štátnej plavebnej správy Bratislava, pobočka Žilina, ako i nadriadeného orgánu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý s umiestnením stavby do koridoru budúcej Vážskej vodnej cesty nesúhlasí, keď v svojom záväznom stanovisku poukazoval, že v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska Vážska vodná cesta má byť rešpektovaná v územných plánoch regiónov a obcí, v súlade s uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 463/2002, ktorým je schválený návrh zámeru Vážskej vodnej cesty a prieplavného prepojenia na rieku Odru. Prvostupňový správny orgán poukázal na § 37 ods. 1 prvá veta zák.č. 50/1976 Zb. konštatoval, že záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 bola vyhlásená nariadením Vlády SR dňa 14.08.2002, kde pod bodom 11.3.3. bola definovaná vodná cesta Kysuca - Poľská republika/Česká republika. Poukázal, že v zmysle európskych konvencií o vodnej doprave je rieka Váh chápaná ako súčasť multimodálnych koridorov č. Va a VI a podľa dohody AGN ako vodná cesta E81, ktorej súčasťou je i prieplav Váh - Odra, že výstavbu Vážskej vodnej cesty rieši aj územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja, kde v grafickej časti je Vážka vodná cesta navrhovaná v územnom koridore rieky Kysuca a v záväznej časti v infraštruktúre vodnej dopravy je v regulatíve č. 5.6.3. konštatovaná potreba zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky. Správny orgán prvého stupňa poukázal na § 37 ods. 2, 3 a § 140b ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že predložený návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby je v rozpore s územnou plánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa a to Územným plánom veľkého územného celku Žilinského samosprávneho kraja, ďalej je v rozpore s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a taktiež záväzné stanovisko dotknutého orgánu k umiestneniu predmetnej stavby je negatívne, z tohto dôvodu dospel k záveru, že nie je možné návrhu na umiestnenie predmetnej stavby vyhovieť. V odvolacom konaní rozhodnutie stavebného úradu preskúmal žalovaný, ktorý sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa zák.č. 50/1976 Zb. záväzný a stavebný úrad prvého stupňa nemohol rozhodnúť v rozpore s obsahom záväzného stanoviska dotknutého orgánu, s poukazom na § 140b ods. 1 až 6 zák.č. 50/1976 Zb.. Poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania žalovaný požiadal Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k obsahu odvolania a o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, na ktoré uvedený orgán listom č. 06679/2011SCLVD/z.30384 zo dňa 09.06.2011 žalovanému oznámil, že nedisponuje žiadnymi novými informáciami ohľadne zmien v platnej územno-plánovacej dokumentácii dotknutého územia a trvá na svojich stanoviskách, ktoré boli v konaní zaslané. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a to z nasledovných dôvodov. V žalobných bodoch poukazoval, že správne orgány, ako aj dotknuté orgány neaplikovali zásadu zákonnosti a vyhľadávaciu zásadu, že Nariadenie Vlády SR č. 528/2002 Z.z. upravuje prieplav Váh - Odra len v bode 11.3.3, kde sa konštatuje vodná cesta Kysuca - Poľská republika/Česká republika (v študijnej polohe, potreba vyjasnenia konfliktu so záväzkami dohovoru o mokradiach). Žalobca tvrdil, že stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí, opomenuli vysporiadať sa práve s formulovaným slovným spojením „v študijnej podobe“. Tvrdil, že v danej veci neexistuje normatívum, ktoré by oprávňovalo reálne obmedziť vlastníka nehnuteľností určenej podľa územného plánu obce na zastavanie, reálne záväzne vymedzovať koridory a trasovanie prieplavu, reálne vytvárať územné rezervy. Ďalej v žalobnom bode tvrdil, že prvostupňový správny orgán sa odvolal len na jedno záväzné regulatívum bod 5.6.3 a to bez toho, aby zvážil jeho náväznosť na Koncepciu územného rozvoja SR, ako i smernú časť Územného plánu veľkého územného celku Žilinského samosprávneho kraja. Poukazoval, že záväzný regulatívum 5.6.3 konštatuje „zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou v územnom koridore riek Kysuca a Čierňanka“. Ďalej poukazoval na bod 2.13.7 smernej časti aktuálneho Územného plánu Žilinského samosprávneho kraja, kde sa uvádza „problematika výstavby Vážskej vodnej cesty a Oderskou vodnou cestou sa nachádza v štádiu medzinárodných rokovaní expertných a štátnych zástupcov, súčasne nie sú v problematike vykonávané žiadne právoplatné uzávery. Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja preto zachovávajú študijný kontext rezervácie územného koridoru pre túto stavbu.“ Ďalej poukazoval na bod 2.13.4.1.1 smernej časti pôvodného Územného plánu Žilinského kraja do roku 2005, ktorá v tomto ustanovení uvádza, že „Vodná cesta Leopold - Žilina, študovaná možnosť Žilina - štátna hranica SR/ČR - Odra“. Ďalej poukazoval na bod 2.13.4.6 smernej časti územného plánu Žilinského kraja, platného do roku 2005, v ktorom bode sa uvádza: „v súvislosti s možnosťami prepojenia vodných ciest v Poľskej republike s vodnými cestami v povodí Dunaja, sa študuje možnosť realizácie plavebnej cesty spájajúcej Vážsku vodnú cestu s Odrou v Českej republike. Študovaná plavebná cesta sa výrazne dotýka územia Kysúc“. „Tento investičný zámer je zatiaľ nedostatočne preukázaný, predovšetkým po stránke efektívnosti jeho výstavby. Je bez exaktného posúdenia jeho vplyvu na životné prostredie a bez podpisu obojstranných medzinárodných zmlúv s Českou republikou o jeho výstavbe. Územno-plánovacie a dopravné dokumentácie susedného regiónu v Českej republike s pokračovaním prieplavu na moravskom a sliezskou území zatiaľ neuvažujú.“ Poukazoval na nariadenie vlády č. 223/1998 Z.z. z 26.05.1998, ktorým sa vyhlásila záväzná časť pôvodného územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj, kde v bode 6.8. sa uvádza „uvažovať o územnej rezerve pre koridor vodnej cesty Žilina“. Tvrdil, že pokiaľ by pripustil striktný výklad regulatívu č. 5.6.3, ktorý prezentuje prvostupňový orgán, tento bod Územného plánu veľkého územného celku Žilinského samosprávneho kraja je podľa jeho názoru bezpochyby v rozpore s nariadením vlády č. 528/2002 Z.z. zo dňa 14.08.2002 a to bodom 11.3.3. V ďalšom žalobnom bode poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy SR - ústavné nálezy I.ÚS 54/2002 zo dňa 13.11.2002 a článok II ods. 3 Ústavy SR a konštatoval, že jedine zákon, resp. rozhodnutie príslušného orgánu vydané v medziach zákona, je normou, ktorá je legitímne schopná reprobovať určité konanie. Tvrdil, že ak majú byť nejaké pravidlá rešpektované, najmä zákaz, musia byť definované tak, aby osoby, ktoré sa majú podľa uvedeného pravidla správať, vedeli vopred predvídať dopad svojho konania, poukázal na princíp právnej istoty. Tvrdil, že v predmetnom konaní je až zarážajúce, že dotknutý orgán prvého stupňa vo vyjadrení z 11.06.2010 konštatuje, že netuší, kde by mala byť prípadná stavba umiestnená, nepozná jej trasovanie, priznáva sa, že neexistuje relevantný schválený technický projekt a nie je známy ani dopad na ekonomické enviromentálne požiadavky. Žalobca tvrdil, že je evidentné, že pri takomto výklade, ako používa dotknutý orgán prvého stupňa, neexistujú jasné, presné formulované pravidlá dávajúce záruky, zabezpečujúce požiadavku právnej istoty. V prípade vodnej cesty Kysuca neexistuje v právnych predpisoch doposiaľ žiadny zákaz umiestňovania stavieb, ani iné rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré by takéto konania reprobovalo, napr. stavebná uzávera, preto nie je dôvodu, aby štát prostredníctvom rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bezdôvodne zasahoval do práv, poukázal, že vydaním rozhodnutí došlo k vydaniu nebezpečného precedensu, kedy z dôvodu svojvôle správneho orgánu môže dôjsť k ohrozeniu všetkých vlastníkov nehnuteľností a vecí v povodí rieky Kysuca a tým aj k exemplárnemu porušeniu princípu právnej istoty, ako i práva na užívanie majetku garantované Dodatkovým protokolom č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, čo podporuje aj európska judikatúra. Ďalej poukázal na článok II ods. 2 Ústavy SR, tvrdil, že niet pochýb, že dotknutý orgán - Štátna plavebná správa Bratislava prekročila medze Ústavy SR porušením článku II ods. 2, ale aj článku 1 a článku 20 ústavy, keď konala excesívnym spôsobom, ktorý právne predpisy neumožňujú. Tvrdil, že neexistuje žiadna relevantná právna norma, ktorou by oprávnený orgán schválil skutočnú realizáciu vodnej cesty, pričom koncepcia územného rozvoja Slovenska hovorí len o študijnej polohe projektu vodnej cesty Kysuca a teda nie je pravdou, že vláda uznesením č. 463/2002 schválila návrh zámeru Vážskej vodnej cesty, ale uvedeným uznesením vláda len zobrala na vedomie návrh zámeru Vážskej vodnej cesty, čo je podstatný a kvalitatívny, ako aj významový rozdiel. Žalobca považoval vydané rozhodnutia v inštančnom postupe sú nezákonné v rozpore s Ústavou SR. Nezákonnosť rozhodnutí videl v tom, že rozhodnutia vychádzajú z nezákonného záväzného stanoviska prvostupňového a druhostupňového dotknutého orgánu. Poukazoval na nálezy Ústavného súdu II.ÚS 13/2001, IV.ÚS 77/2002 zo dňa 27.11.2002, konštatoval, že nakoľko správne orgány oboch stupňov rešpektovali nezákonné arbitrárne stanovisko dotknutých orgánov, došlo k tým k hrubému porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu garantovanú v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj k porušeniu princípu právnej istoty vyplývajúcej z článku I ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu, ďalej na pojednávaní dňa 03.04.2012 poukazoval, že pri rozhodovaní správne orgány vychádzali z citovaných záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ako aj zo záväzných dokumentov, ktorými sú Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 - záväzná časť str. 14 bod 11.3, v ktorom je uvedené „rešpektovať dopravné siete a zariadenie alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť TINA), multimodálny koridor č. VI Žilina - Čadca - Skalité - PR, vodná cesta Kysuca - PR/ ČR (v študijnej polohe, potreba vyjasnenia konfliktu so záväzkami dohovoru o mokradiach). Súčasne poukazoval na grafickú časť koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, v ktorej je modrou farbou vyznačená vodná cesta Rýn - Dunaj ako existujúca vodná cesta od Haagu až cez Bratislavu dole a vybrané vodné cesty - tzv. stav výhľad. Poukazoval, že v grafickej časti koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky 2001 (ďalej len Koncepcia) je znázornená cesta od Komárna hore Považím cez Žilinu do Poľskej republiky cez Wroclaw až do Štetína do Baltského mora ako vodná cesta. Poukázal na zmeny a doplnky č. 1 záväznej časti Koncepcie Slovenska 2001 podľa prílohy k nariadeniu vlády č. 528/2002 Z.z. zo 14. augusta 2002, ktoré vláda schválila uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 714 zo dňa 16. novembra 2001, kde v bode 11.13.2 je uvedené rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd AGN - Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu zo dňa 19.01.1996 existujúce aj plánované a protokolu o dohovore AGTC o kombinovanej doprave vo vnútrozemských vodných cestách v európskej dohode o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektov z roku 1991, kde je uvedená E81C, E81C-E81 koridor rieky Váh od ústia do Dunaja po Žilinu a koridor spojenia riek E81 - Váh a E30 - Odra. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja zo septembra 1998, potvrdený Krajským úradom v Žiline ako platný územno-plánovací dokument v zmysle uznesenia Vlády SR č. 359 zo dňa 28.06.1998, kde v bode 2.13.4.1.1 sú uvedené dopravné koridory Slovenskej republiky najvyššieho významu: vodná cesta Leopoldov - Žilina, študovaná možnosť Žilina - štátna hranica SR, ČR - Odra, ako aj na bod 2.13.4.6 systém vodnej dopravy, kde v sieti vodných ciest je uvedené, že v kraji sa navrhuje nasledovné usporiadanie - prepojenie Vážskej vodnej cesty E81 s Odrou v Českej republike vo výhľade a sieť prístavov Čadca v prípade realizácie výhľadového prepojenia Vážskej vodnej cesty E81 s Odrou v Českej republike. Poukazoval na územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja zmeny a doplnky z júna 2005, ktoré bolo opatrené potvrdením Žilinského samosprávneho kraja, ktorý potvrdzuje platnosť zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja v zmysle uznesenia zastupiteľa ŽSK č. 6 zo dňa 27.04.2005, kde v bode 2.13.7. infraštruktúra vodnej dopravy je konštatované, že problematika výstavby prepojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou sa nachádza v štádiu medzinárodných rokovaní expertných a štátnych zástupcov a v súčasnosti nie sú v tejto problematike vykonané žiadne právoplatné uzávery, zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja preto zachovávajú študijný kontext rezervácie územného koridoru pre túto stavbu. Ďalej poukazoval na Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja zmeny a doplnky č. 4 z marca 2011, ktorý bol opatrený doložkou Žilinského samosprávneho kraja, ktorý potvrdil platnosť zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja v zmysle uznesenia zastupiteľa ŽSK č. 5/11 zo dňa 27.06.2001, ktorý v bode 2.13.7 infraštruktúra vodnej dopravy smernej časti konštatuje, že súčasťou dohody AGR (Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu) na území Žilinského kraja sú plavebné spojenie Váh a Odra evidované ako E81, C-E81 je konštatované, že vláda uznesením č. 469/2000 schválila koncepciu rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky, jej rozpracovanie, ktorého predmetom bola realizácia Vážskej vodnej cesty a prepojenie vodných ciest Váh a Odra bolo schválené uznesením Vlády SR č. 463/2002. Ďalej poukázal, na záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia, a teda na záväznú časť tohto Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja a bod 5.6.3, kde v časti infraštruktúra vodnej dopravy je uvedené zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky. Žalovaný poukazoval na tie časti územno-plánovacej dokumentácie, kde predmetná Vážska vodná cesta je zaznamenaná a konštatoval, že z medzinárodného hľadiska bola dôležitosť Vážskej vodnej cesty zdôraznená aj jej stálym výberom pre jej vnútrozemskú plavbu pri Európskej hospodárskej komisii OSN v Ženeve, ktorý ju zaradil v roku 1995 do zoznamu medzinárodných vodných ciest pod identifikačným kódom E81, teda medzi cesty medzinárodného významu, známe pod skratkou dohoda AGN. Súd preskúmal obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná, zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ju a to z nasledovných dôvodov. Krajský súd skúmal, či napadnuté rozhodnutia, ktorým správne orgány návrh stavebníka na umiestnenie stavby zamietli, sú v súlade so zákonom, teda aj v súlade s platnou a v čase vydania napadnutých rozhodnutí účinnou územnou plánovacou dokumentáciou a súčasne v konaní preskúmal záväzné stanoviská dotknutých orgánov štátnej plavebnej správy a príslušného ministerstva, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Podľa § 37 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa § 3 zák.č. 50/1976 Zb. územno-plánovacie podklady sú: a) urbanistická štúdia, b) územné generel, c) územné prognóza, d) územno-technické podklady. Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. územno-plánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia. Územno-plánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Podľa § 8 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. územno-plánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Podľa § 10 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. územný plán regiónu stanovuje najmä písm. b/ zásady a regulatívy usporiadanie verejného, dopravného a technického vybavenia, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, d/ zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov. Podľa § 39 zák.č. 50/1976 Zb. v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 140b ods. 1 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 2 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Podľa § 140b ods. 3 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Podľa § 140b ods. 4 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15a) Podľa § 140b ods. 5 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Podľa § 140b ods. 6 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Podľa § 140b ods. 7 zák.č. 50/1976 v znení účinnom k 30.11.2011 ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania. Súd z obsahu správneho spisu a pokladov, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní pred krajským súdom, mal preukázané, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (21.02.2011), bola platná a účinná Koncepcia územného rozvoja Slovenska - 2001 záväzná časť bod 11.3, na ktoré aj prvostupňový správny orgán v dôvodoch poukazoval, v ktorých bolo určené rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov a teda aj rešpektovať multimodálny koridor č. VI Žilina - Čadca - Skalité - Poľská republika, vodná cesta Kysuca - Poľská republika/ČR, (uvedené v študijnej polohe potreba vyjasnenia konfliktu to záväzkami dohovoru o mokradiach.) Súčasne v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bol platný a účinný Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja (ďalej len ÚPN VÚC) september 1998 potvrdená platnosť v zmysle Uznesenia Vlády SR č. 359 zo dňa 23.06.1998, kde v bode 2.13.4.1.1 - dopravné koridory Slovenskej republiky najvyššieho významu, je uvedená vodná cesta Leopoldov - Žilina, študovaná možnosť Žilina - štátna hranica Slovenskej republiky - Česká republika - Odra. Súčasťou tohto územného plánu (sprievodná správa) je vyjadrená v bode 2.13.4.6 systém vodnej dopravy - sieť vodných ciest, sieť prístavov, v ktorom uvedené prepojenie Vážskej vodnej cesty E81 s Odrou v Českej republike vo výhľade a Čadca - vybudovanie siete prístavov v prípade realizácie výhľadového prepojenia Vážskej vodnej cesty E81 s Odrou v Českej republike. O tejto sprievodnej správe je konštatované, že výstavba Vážskej vodnej cesty na území kraja je predpokladaná v rámci tretej etapy výstavby v období rokov 2005 až 2010, koncový prístav etapy je plánovaný v Žiline. Ďalej je konštatované, že projekt Vážskej vodnej cesty má na území kraja stabilizovanú trasu, lokalizovanú v telese elektrárenského kanála od hranice Trenčianskeho kraja po zaústenie do vodnej nádrže Horný Hričov a na území kraja bude potrebné realizovať plavebné komory v Mikšove, Hričove a v Žiline a zabezpečiť plavebné gabarity v miestach premostení. Ďalej je konštatované, že súvislosti s možnosťami prepojenia vodných ciest v Poľskej republike s vodnými cestami v povodí Dunaja sa študuje možnosť realizácie plavebnej cesty spájajúcej Vážsku vodnú cestu s Odrou v Českej republike. V tejto sprievodnej správe je konštatované, že študovaná plavebná cesta sa výrazne dotýka územia Kysúc, návrh trasy prieplavu medzi Žilinou, Čadcou a hranicou Českej republiky je rozdelený do troch úsekov. Ďalej je konštatované, že investičný zámer je zatiaľ nedostatočne preukázaný, predovšetkým po stránke efektívnosti jeho výstavby a je bez exaktného posúdenia jeho vplyvu na životné prostredie a bez podpisu obojstranných medzištátnych zmlúv s Českou republikou o jeho výstavbe, a že územno- plánovacie a dopravné dokumentácie susedného regiónu v Českej republike, s pokračovaním prieplavu na moravskom a sliezskom území zatiaľ neuvažujú. V záväznej časti tohto územného plánu v bode 3.1, označenom Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti sociálnej infraštruktúry (bod 2), je konštatované v bode 6.7. chrániť priestor pre vybudovanie Vážskej vodnej cesty v trase hranica Trenčianskeho kraja - Vodné dielo Žilina a v bode 6.8 uvažovať o územnej rezerve pre koridor vodnej cesty Žilina - Čadca - Česká republika. Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja (ďalej len ÚP VÚC) bol zmenený a doplnený v júni 2005, kedy sa zaoberal aj problematikou výstavby prepojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou, kde je konštatované, že táto problematika sa nachádza v štádiu medzinárodných rokovaní expertných a štátnych zástupcov a nie sú k tejto problematike vykonané žiadne právoplatné uzávery a všetky zmeny a doplnky územného plánu (ÚP VÚC ŽSK) preto zachovávajú študijný kontext rezervácie územného koridoru pre túto stavbu. V záväznej časti ÚPN VÚC z júna 2005 v zmysle uznesenia zastupiteľa ŽSK č. 6 zo dňa 27.04.2005 v bode 5.6 infraštruktúra vodnej dopravy je uvedené v bode 5.6.1 chrániť územný koridor pre výstavbu Vážskej vodnej cesty (vnútroštátna vodná cesta medzinárodného významu na územní kraja triedy Va, súčasť multimodálneho koridoru č. Va, sieť AGN č. E81 v úseku hranice Trenčianskeho a Žilinského kraja - vodnej dielo, lokalizovanej trasy a pod bodom 5.6.3 zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky. Z obsahu správneho spisu súd mal jednoznačne preukázané, že v čase vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia (21. februára 2011) v záväznej časti vtedy platnej a účinnej Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 bolo jednoznačne stanovené rešpektovať dopravné siete a zariadenia v trasách multimodálnych koridorov, pričom osobitne bolo potrebné rešpektovať multimodálny koridor č. VI Žilina - Čadca - Skalité - Poľská republika, vodná cesta Kysuce - Poľská republika/Česká republika, i keď je uvedené tu v študijnej polohe, potreba vyjasnenia konfliktu so záväznými dohovormi v oboch krajinách. Napriek tejto formulácii podľa názoru krajského súdu priamo v záväznej časti jedným z územno-plánovacích podkladov Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 je uvedená povinnosť rešpektovať dopravné siete multimodálnych koridorov, pričom nebolo spochybnené, že Vážska vodná cesta bola zaradená do zoznamu medzinárodných vodných ciest pod identifikačným kódom E81 s odporučením zaradiť ju medzi cesty medzinárodného významu. Tieto skutočnosti súd mal preukázané aj z Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN), ktorá bola prijatá v Ženeve dňa 19. januára 1996 a prílohou tejto dohody je špecifikácia vnútrozemských vodných ciest medzinárodného významu, kde pod E81 je uvedená rieka Váh od jej ústia po Žilinu a spojenie Váh - Odra. Taktiež v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia platil Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja v zmysle uznesenia Vlády SR č. 359/1998, ktorý v záväznej časti v bode 6.7 a 6.8 stanovoval uvažovať o územnej rezerve pre koridor vodnej cesty Žilina - Čadca - Česká republika Pokiaľ na uvedené ustanovenia záväznej časti Koncepcie, ako i ÚPN VÚC, správny orgán poukazoval, tak jeho právna argumentácia je vecne správne, nakoľko podľa názoru krajského súdu stavebné úrady boli záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie viazané. Druhostupňový správny orgán v čase vydania rozhodnutia vychádzal zo skutkových a právnych záverov prvostupňového správneho orgánu (rozhodnutie vydané dňa 25.08.2011), pričom súd poukazuje, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného bol platný a účinný Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja zmeny a doplnky č. 4 z marca 2011, ktorého platnosť bola potvrdená uznesením zastupiteľa ŽSK č. 5/11 zo dňa 27.06.2011, ktorý v sprievodnej správe v časti infraštruktúra vodnej dopravy poukazoval na schválenú Koncepciu rozvoja vodnej dopravy SR, ktorej predmetom má byť realizácia Vážskej vodnej cesty a prepojenie vodných ciest Váh - Odra, ktoré bolo schválené v uznesení Vlády SR č. 46/2002 a následne záväzné časti tohto územného plánu v bode 5.6.3 stanovovali povinnosť chrániť územný koridor pre výstavbu Vážskej vodnej cesty a zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky. To znamená jednoznačne v Územnom pláne veľkého územného celku Žilinského kraja zmeny a doplnky č. 4 schváleného uznesením zastupiteľstva ŽSK č. 5/11 zo dňa 27.06.2001, bolo stanovené aj v čase vydania druhostupňového rozhodnutia (v záväznej časti) zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu tohto prieplavného spojenia a chrániť územný koridor. Je všeobecne známou skutočnosťou, že (vodné stavby, diela) sú stavbami rozsiahleho charakteru. Takáto stavba predpokladá vynaloženie obrovského množstva finančných prostriedkov a tieto stavby sú známe veľkou časovou, personálnou náročnosťou. Vážska cesta predpokladá prepojenie vodných ciest nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky aj so susednými štátmi Európy, realizácia takýchto projektov je nielen slovenského, ale aj medzinárodného významu a započatie samotnej realizácie výstavby vodných ciest a vodných diel predpokladá rozsiahly časový horizont, v ktorom sa stanovujú podmienky, za ktorých k započatiu fyzickej realizácie takéhoto rozsiahleho diela medzinárodného významu dôjde. Z tohto dôvodu sa javí úplne logické, že aj územné plánovacie podklady, ktorými je aj Koncepcia používa termín v študijnej polohe, nakoľko realizácia takýchto diel je aj obrovsky finančne náročná, ale predpokladá aj medzinárodnú spoluprácu a predovšetkým v súvislosti s touto medzinárodnou spoluprácou aj časovú náročnosť určenia podrobností realizácie predmetnej stavby. Stavby tohto druhu sa plánujú nie v rokoch, ale v desiatkach rokov, ako je to všeobecne známe, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, a to nielen vzhľadom na finančnú náročnosť takýchto investícií, ale aj medzinárodné a iné aspekty takejto rozsiahlej investície. Preto nie je možné ani pri rokovaní o projektu Vážskej vodnej cesty na úrovni vlády predpokladať presné konkrétne časové a územné vymedzenie realizácie predmetnej stavby. Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 646 z 9. mája 2002 sa vyjadrilo k návrhu zámeru projektu Vážskej vodnej cesty a tento návrh zámeru zobralo na vedomie. V nadväznosti na tento zámer, bola Vážska vodná cesta zakoncipovaná do Koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky 2001 v jeho záväznej časti, na ktorú už súd poukazoval a následne sa stala súčasťou záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja. Preto nemôže súd súhlasiť s argumentáciou žaloby, že predmetný zámer projektu Vážskej vodnej cesty je len v študijnej podobe a jeho zakoncipovanie do záväznej časti už vyššie citovanej územno-plánovacej dokumentácie je bez významu. Súd záverom konštatuje, že v záväzných častiach územno-plánovacej dokumentácie (Koncepcie ÚPN VÚC) je definovaná povinnosť zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou a chrániť územný koridor pre výstavbu Vážskej cesty a takýto zámer Vláda SR síce neschválila, ale zobrala na vedomie, teda a priori ho neodmietla ako neperspektívny. Súd dospel k záveru, že dostatočne v územno-plánovacej dokumentácii a jej záväznej časti bola vymedzená požiadavka chrániť priestor, v ktorom je plánovaná Vážska vodná cesta, inak povedané, nepovoľovať stavby akéhokoľvek druhu v predpokladanom koridore Vážskej vodnej cesty, ktorý bol lokalizovaný a špecifikovaný (viď sprievodná správa a grafická časť ÚPN VÚC). Vzhľadom na charakter tejto stavby, ku ktorej sa súd už vyššie vyjadril, je logické, že nie je možné v štádiu rozhodovania o návrhu žalobcu vymedziť presný čo do určenia konkrétnych pozemkov (KN-C, KNE parciel) koridor (trasa a ochranné pásmo), v ktorom predmetná Vážska cesta má byť umiestnená. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní vychádzať z územno-plánovacej dokumentácie, a predovšetkým jej záväznej časti, ale predovšetkým je povinný, okrem iného, aj chrániť záujmy verejnosti. Ako vyplýva z dostupných informácií, Vážska vodná cesta (ďalej VVC) je plánovaná a sčasti aj realizovaná ako vodná cesta medzinárodného významu spájajúca mesto Žilina s Dunajom a výhľadovo by sa mala prepojiť s Dunajom cez Váh, Odrou a Vislou. Poukazujúc sa na mimoriadnu významnosť napojenia Váhu na Dunaj a splavenia Váhu na Dunaj a to aj z dôvodu, že splavenie Váhu umožní priamy export výrobkov podnikom ležiacim v blízkosti Vážskej vodnej cesty do záujmových oblastí, vodnou dopravou, pričom južné prepojenie smeruje prepravu aj do Grécka, Turecka a do štátov blízkeho a ďalekého východu. Severné napojenie zas otvára možnosti priameho spojenia Slovenska s baltickými prístavby a aj integrovanie do siete vodných ciest Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Vzhľadom aj na tento medzinárodný ekonomický charakter tohto projektu sa javia práve verejné záujmy, ktoré boli subsumované do obsahu záväzných častí vyššie citovanej územno-plánovacej dokumentácie za záujmy, ktoré prevažujú záujmy stavebníka - jednotlivca. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou správnych orgánov chrániť verejný záujem, teda záujem Slovenskej republiky, v budúcnosti vybudovať Vážsku vodnú cestu. Vzhľadom na charakter a rozsah tejto stavby nie je možné jej presné vymedzenie čo do konkrétnych parciel, konkrétneho zamerania ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí určiť, to však neznamená, že by citované záväzné časti územno-plánovacej dokumentácie neboli dostatočne určité jasné a nevymedzovali koridor tejto cesty. Každý, kto vlastní alebo kto v budúcnosti nadobúda nehnuteľnosť, má dostatok možností na to, aby si všetky informácie o nadobúdanej nehnuteľnosti zabezpečil, teda nielen informácie z katastra nehnuteľností, ale aj územno-plánovacie dokumentácie, resp. uznesenia vlády, s ktorými je možné sa oboznámiť a teda zistiť predpokladané možné investičné zámery s lokalitou, v ktorej sa jeho pozemok má nachádzať. Súd poznamenáva, že žalobca mal možnosť sa s obsahom koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, ktorej záväzná časť je z decembra 2001, oboznámiť, mal sa možnosť oboznámiť, že Vláda SR zobrala Vážsku cestu na vedomie, teda neodmietla zámer projektu Vážskej vodnej cesty a taktiež mal možnosť sa oboznámiť s územno-plánovacími dokumentmi, a to Územným plánom Veľkého územného celku Žilinského kraja, či už zo septembra 1998 alebo z roku 2005 (sprievodné správy, záväzné časti, grafická časť, popisná časť, v ktorej je a bola (grafickej časti) územnoplánovacej dokumentácie vodná cesta zakreslená) a na to nadväzujúce schválenia zmien a doplnkov (3/2011). Do jeho sféry boli spôsobilé sa dostať informácie o predpokladanom koridore budúcej Vážskej vodnej cesty. V tomto konaní súd súčasne preskúmal aj obsah záväzných stanovísk dotknutých orgánov a to Štátnej plavebnej správy, pobočka v Žiline č. 1639-BCI-BAS-2010 zo dňa 11.06.2010, ktorá nesúhlasila s umiestnením stavby práve do koridoru budúcej Vážskej vodnej cesty, ako aj stanoviskom nadriadeného orgánu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave č. 19087/2010/SSZMB/z.47086 zo dňa 12.10.2010, ktoré sa so stanoviskom dotknutého orgánu prvého stupňa stotožnilo. Nakoľko nie je možné, samostatnou žalobou preskúmať len záväzné stanoviská dotknutých orgánov, súd v rámci prieskumu napadnutých rozhodnutí preskúmal rozsah napadnutých záväzných stanovísk a dospel k záveru, že stanoviská dotknutých orgánov sú zákonné. Vychádzajú z územno-plánovacej dokumentácie, na základe ktorej aj rozhodoval správny orgán prvého a druhého stupňa, na ktoré (vyššie) v dôvodoch poukazoval súd. Súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty, nakoľko z obsahu územno- plánovacej dokumentácie je zrejmá (aj v grafickej, aj v popisnej časti) lokalita, v ktorej sa koridor Vážskej cesty má realizovať, aký je zámer realizácie tohto koridoru a boli známe skutočnosti o vytvorení rezervy na jej výstavbu. I keď nie je známa a ani v čase rozhodovania nebola presná, úplná a detailná lokalizácia tohto koridoru, vrátane ochranných pásiem (stav KN-C, KNE parciel), treba konštatovať, že už v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetnému pozemku, na ktorom mala byť umiestňovaná stavba (dňa 28.07.2008) (vzhľadom na charakter schválenej územno-plánovacej dokumentácie a je záväznej časti), mal žalobca rovnakú právnu istotu, akú mal aj v čase podania návrhu na umiestnenie stavby, v súvislosti s budúcim možným využitím pozemku. V tomto smere je už vecou každého podnikateľa, či a v akom rozsahu bude obozretný pri nadobudnutí nehnuteľností a v akej miere bude znášať podnikateľské riziko v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľností a jeho prípadným budúcim neekonomickým a neúčelným využitím. Vzhľadom na charakter, rozsiahlosť stavby, rozsiahlosť investičnej náročnosti stavby a medzinárodný aspekt stavby sa javí ako reálne a bežné, že pri takomto charaktere stavby nemôže existovať - úplné a presné vymedzenie územia (konkrétnych parciel), cez ktoré bude prechádzať koridor, resp. ktoré budú tvoriť jeho ochranné pásmo, to však neznamená, že by nebolo preukázané, že v lokalite, v ktorej žiadal žalobca umiestniť stavbu, sa plánuje, umiestnenie tohto koridoru, že z územnoplánovacej dokumentácie jednoznačne vyplýva jeho umiestnenie a lokalizovanie v oblasti. Súd len poznamenáva, že priamo v projekte stavby, ktorý je pripojený k prvostupňovému rozhodnutiu je, ako vyplýva aj z obsahu spisu, zakreslený koridor Vážskej cesty, ktorý priamo pretína umiestňovanú stavbu, to znamená, už v čase podania návrhu na začatie konania a muselo byť známe žalobcovi, že v uvedenom území sa bude nachádzať koridor Vážskej vodnej cesty, pričom jeho argumenty o tom, že tento koridor je v študijnej podobe, vzhľadom na záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie, sú irelevantné. Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k O.s.p. preto nevzniká žalobcovi právo na náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konanie nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.