Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/101/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200717 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200717.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, práv. zast. JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom A. XX, N. L., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.k. KRPZ-ZA-SI-43-019/2013 zo dňa 15.07.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KRPZ-ZA-SI-43-019/2013 zo dňa 15.07.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. KRPZ-ZA- SI-43-003/2013 zo dňa 04.06.2013, ktorým žalobcovi neboli sprístupnené informácie v rozsahu žiadosti - aký postih bol udelený za hrubé porušenie p. Ľ. R., či bude riešený disciplinárnym opatrením, či s ním bude zrušený služobný pomer. Žalobca v žalobe namietal nenáležité zistenie skutkového stavu ako podmienku spravodlivého rozhodnutia. Toto nebolo vykonané a sú o ňom dôvodné pochybnosti. Poukázal na to, že podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobca má ako občan SR ústavné právo na prístup k informáciám, ktoré nepodliehajú utajeniu. Podľa jeho právneho názoru sa na príslušníka PZ počas služby hľadí ako na verejného činiteľa. Preto právny dôvod v napádanom rozhodnutí je právne neobhájiteľný. Poukázal na to, že KR PZ v Žiline pri kontrole zistilo, že príslušný policajt mal preukázanú prítomnosť alkoholu v dychu dychovou skúškou. Daná informácia bola uverejnená v periodiku Nový Čas. Poukázal na ust. § 1 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Na základe tejto zákonnej definície je jednoznačne zrejmé, že žalovaný si mylne vyložil pôsobnosť tohto zákona, nakoľko celý tento zákon sa týka len spracovávania osobných údajov v informačných systémoch a nie v tom, že niekto do rozhodnutia pri poskytovaní informácií píše osobné údaje, kde treba opätovne podčiarknuť, že policajt v službe je verejným činiteľom, nie fyzickou osobou a preto je rozhodnutie žalovaného nesprávne a predmetné rozhodnutie žiada zrušiť, resp. zaviazať žalovaného, aby mu danú informáciu poskytol bezodkladne. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním. Dôvody uvedené v žalobe považuje za nedôvodné. V § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sú vymedzené kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť. Chránenými informáciami sú podľa cit. ustanovenia informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, ktoré povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ďalej poukázal aj na § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a § 7 ods. 7 predmetného zákona. Žalobca vo svojej písomnej žiadosti o sprístupnenie informácií požadoval informácie týkajúce sa fyzickej osoby, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Zákona o ochrane osobných údajov a podľa § 9 ods. 2 zákona nepredložil písomný súhlas dotknutej osoby a z tohto dôvodu odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď informácie majúce charakter osobných údajov nesprístupnil. Požadované informácie je nutné priradiť k informáciám, ktoré sa dotýkajú osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby a teda na ich sprístupnenie je potrebný predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby. Údaj o uložení disciplinárneho opatrenia alebo údaj o zrušení služobného pomeru priradený ku konkrétnej osobe je údaj podliehajúci ochrane, nakoľko súhrn týchto údajov tvorí sociálnu identitu konkrétnej fyzickej osoby. Pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia dotknutá osoba F. R. písomne vyhlásil, že so sprístupnením jeho osobných údajov nesúhlasí. Námietku žalobcu, že policajt je verejným činiteľom a nie fyzickou osobu v tomto prípade považoval za nedôvodnú. Pojem osoby, ktorá je verejným funkcionárom, je upravený v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. F. R. nespadá do kategórie osôb uvedených v tomto ustanovení, nakoľko nie je ani nadriadeným v služobnom pomere a preto nie je možné aplikovať na jeho osobu zúženú ochranu súkromia. Aj keby bola kategória osôb uvedených v § 9 ods. 3 chápaná v širšom slova zmysle, informácia o tom, aký postih bol udelený Ľ. R., či bude riešený disciplinárnym opatrením a či s ním bude zrušený služobný pomer môže predstavovať výraznejší zásah do jeho práva na súkromie a preto bolo potrebné zvážiť, či záujem na zverejnení týchto informácií preváži nad právom tejto osoby na ochranu jeho osobných údajov. Nesprístupnenie informácie vo forme disciplinárneho postihu nie je prekážkou verejnej kontroly, nakoľko verejnosť disponuje informáciou o disciplinárnom konaní, ale spôsob akým bolo toto disciplinárne konanie ukončené by malo negatívne dôsledky na súkromnú sféru jednotlivca, zdôrazňujúc, že nie je osobu nadriadeného v služobnom pomere. Je potrebné brať na zreteľ aj otázku proporcionality v danom prípade, pretože princíp prevažujúceho verejného záujmu sa týka len osôb nadriadených v služobnom pomere a nie všetkých osôb v služobnom pomere, ktoré sú verejnými činiteľmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 30.04.2014. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Zdôraznil, že v danom prípade nie je možné aplikovať ochranu podľa zákona o ochrane osobných údajov č. 428/2002 Z.z., nakoľko požadovaný údaj nie je osobným údajom a súčasne sa u nadpráporčíka R. jednalo o verejného činiteľa tým, že z jeho strany došlo k porušeniu § 136 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe. Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu uviedla, že žalovaný sa nebráni verejnej kontrole. Taktiež takéto informácie boli poskytnuté verejnosti. Pokiaľ by žalobca žiadal takúto informáciu bez toho, aby ju žiadal na konkrétneho policajta, v takomto prípade by mu takáto informácia bola poskytnutá. Poskytnutie informácie, ktorý konkrétny policajt sa dopustil tohto previnenia, by malo ďalekosiahle dôsledky na jeho život - nielen pracovný, ale aj súkromný. V danom prípade sa jednalo o radového policajta, nie funkcionára, ktorý by spadal do kategórie prevažujúceho verejného záujmu. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú súladné so zákonom, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci boli potom správne aplikované ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Vzhľadom na uvedené bola preto žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa čl. 26 ods. 1 zákona č . 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava SR“), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1,3 zákona č. 211/2000 Z.z., každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14) 13) § 116 Občianskeho zákonníka. 14) § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. Podľa § 9 ods. ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa § 7 ods. 7 predmetného zákona, ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; ich zverejnenie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby. 7) 7) § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. Prvostupňovým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne č. KRPZ-ZA-SI-43-003/2013 zo dňa 04.06.2013 rozhodlo podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vo vzťahu k žiadosti žalobcu o nadpráporčíkovi F. R. v rozsahu, aký postih bol udelený za hrubé porušenie p. Ľ. R., či bude riešený disciplinárnym opatrením, či s ním bude zrušený služobný pomer, tak, že podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií tieto nesprístupnilo z dôvodu, že žiadané informácie spadajú pod ochranu osobitosti a osobných údajov podľa § 9 zákona o slobode informácií a § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že na OR PZ bola dňa 28.05.2013 doručená žiadosť žalobcu, v ktorej žiadal podanie informácií tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia vo vzťahu k nadpráporčíkovi Ľ. R.. V súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií na poskytnutie požadovaných informácií je potrebný súhlas dotknutej osoby. Poukázal aj na § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií a § 8 až 11 zákona o slobode informácií. Osobné údaje príslušníkov PZ sú poskytované a chránené v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Podľa § 3 zákona o ochrane osobných údajov, informácie požadované žiadateľom sú osobné údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, ktorú možno priamo alebo nepriamo určiť na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Nadpráporčík Ľ. R. vyjadril nesúhlas so sprístupnením požadovaných osobných údajov k jeho osobe. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť rozhodnutia. Uviedol, že informácie o výsledku disciplinárneho konania nie sú jeho osobnými údajmi a v takomto konaní Ľ. R. nie je fyzickou osobou, ale je verejným činiteľom - príslušníkom Dopravného inšpektorátu v Námestove. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.07.2013 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súhlasí s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu, že požadované informácie je nutné podradiť k informáciám, ktoré sa dotýkajú osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby a teda na ich sprístupnenie je potrebný predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby. Údaje o uložení disciplinárneho opatrenia alebo údaj o zrušení služobného pomeru priradené ku konkrétnej fyzickej osobe je údaj podliehajúci ochrane, nakoľko súhrn týchto údajov tvorí sociálnu identitu konkrétnej fyzickej osoby. Pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia bola dotknutá osoba vyzvaná, či poskytne súhlas k predmetnej žiadosti. F. R. sa vyjadril, že so sprístupnením jeho osobných údajov nesúhlasí a preto bolo potrebné rozhodnúť podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií o nesprístupnení požadovaných informácií žiadateľov Mgr. D. F.. Nebolo možné použiť princíp prevažujúceho verejného záujmu, nakoľko v danom prípade táto osoba F. R. nespadá do kategórie osôb v tomto ustanovení uvedených. Z týchto dôvodov bol postup prvostupňového orgánu plne súladný so zákonom o slobode informácií. Predmetom preskúmania pred tunajším súdom je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o nevyhovení žiadosti žiadateľa - žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Spornou vyvstala otázka, či podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám možno v spojení so zákonom č. 428/2012 Z.z. o ochrane osobných údajov sprístupniť údaje vo vzťahu k príslušníkovi dopravnej polície, konkrétne vo vzťahu k osobe npráp. F. R., ktoré sa v podstate týkajú jeho disciplinárneho konania v rozsahu otázok : 1. aký postih bol udelený za hrubé porušenie p. Ľ. R., 2. či bude riešený disciplinárnym opatrením, 3. či s ním bude zrušený služobný pomer a to odhliadnuc od toho, že otázka typu, či bude riešený disciplinárnym opatrením, či s ním bude zrušený služobný pomer, sú otázky hypotetické, smerujúce do budúcnosti. Na tieto otázky tohto typu nie je možné dať odpoveď, resp. poskytnúť informáciu. Správne mali byť formulované otázky tak, že či je dotyčný policajt riešený disciplinárne (či vo vzťahu k nemu bolo začaté disciplinárne konanie), resp. či s ním bol zrušený služobný pomer. Zákon o informáciách pojem „informácia“ nedefinuje. Informáciou potom treba rozumieť to, čo v momente žiadosti je alebo má byť u povinného k dispozícii. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že by informáciou mali by údaje podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie žiada, prípadne poskytovanie obsahu spisov. Zo zákona o informáciách nevyplýva ani právo na získanie informácií používajúcich rôznu právnu ochranu. Právny princíp, ktorým sa riadi poskytovanie informácií spočíva v tom, že je nevyhnutné uviesť konkrétne ustanovenie zákona, podľa ktorého sa môže, či musí, prístup k žiadanej informácii obmedziť. Treba poznamenať, že základné ústavné práva (napr. právo na informácie, právo na osobnú slobodu, právo na ochranu osobnosti a osobných údajov, ochranu súkromia) sú voči sebe v konkurenčnom a komplementárnom vzťahu. Z toho vyplýva, že jedno musí byť obmedzené, aby bolo zachované druhé. Keďže v európskom právnom prostredí je právo na ochranu osobnosti považované za jedno z najsilnejších, je potom prirodzené (pokiaľ ide o ochranu osobnosti a súkromie bežného občana), že právo na informácie musí ustúpiť. Naopak, pri verejných činiteľoch vystupuje do popredia právo na informácie a ochrana súkromia je menej intenzívna. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné (obrazové a zvukové snímky) týkajúce sa fyzickej osoby. Zvláštnu ochranu však používajú informácie z citlivých oblastí - napr. prebiehajúce trestné konanie (aj disciplinárne), rozhodovacia činnosť súdu, plnenie úloh spravodajských služieb a podobne. V týchto prípadoch možno obmedziť len tie informácie, ktoré priamo vypovedajú o týchto procesoch alebo vznikajú a vyskytujú sa jedine v nich. Pre odopretie informácie je rozhodujúce, či určitá informácia je vlastným produktom daného procesu (napr. disciplinárneho konania) alebo je prevzatá a vyskytuje sa v ňom sekundárne. Ak je informácia skutočne produktom daného konania, potom možno predpokladať, že väčšinou pôjde o vnútorný pokyn alebo informáciu po dobu konania len vznikajúcu, nehotovú. Potom je možné uviesť, že toto sú vlastné charakteristiky informácie, pre ktoré je možné prístup k nej obmedziť. Zásady ochrany osobných údajov stanovoval zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Všetky obmedzenia práva na informácie vykoná povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon (§ 12 zákona o slobode informácií). Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. a § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. niet pochýb o tom, že na základe súboru údajov o fyzickej osobe (v danom prípade policajta) a príslušnosti ku konkrétnemu štátnemu orgánu v sústave policajného zboru (miesto výkonu funkcie, meno, priezvisko danej osoby a ďalšie identifikačné údaje), možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto súbor údajov treba považovať za údaje osobné vo vzťahu k dotknutej osobe. Žalobca v infožiadosti teda uviedol a presne označil konkrétnu osobu menom, priezviskom, označil ju služobným zaradením vo vzťahu k Okresnému dopravnému inšpektorátu, v ktorom funkciu menovaný policajt vykonáva. Podľa názoru súdu správne prvostupňový správny orgán a následne na to i žalovaný správny orgán rozhodol, keď nesprístupnil požadované informácie s poukazom na zákon o slobodnom prístupe k informáciami č. 211/2000 Z.z. a tiež zákon o ochrane osobných údajov, vzhľadom k tomu, že príslušný policajt nedal k uvedenému súhlas. Z uvedených záverov vychádzajú aj rozhodnutia NSS Českej republiky pod sp. zn. 1As 98/2008-155 zo dňa 29.07.2009, rozhodnutie pod sp. zn. 2As 8/2011 zo dňa 16.06.2011 (v týchto bolo riešené neposkytnutie informácie vo vzťahu k služobnému hodnoteniu policajta, ktoré neposkytnutie bolo v súlade so zákonom). Súd poukazuje na to, že s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií sú vymedzené kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť. Chránenými informáciami sú podľa citovaného ustanovenia informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osobe, písomností osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, ktoré povinná osoba sprístupni len vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. sa osobným údajom rozumie akákoľvek informácia týkajúca sa určeného alebo určiteľného subjektu údajov. Takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Subjekt údajov sa považuje za určený alebo určiteľný, ak možno subjekt údajov priamo, či nepriamo identifikovať najmä na základe čísla, kódu alebo jedného alebo viacerých prvkov, špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, psychickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Údaj o disciplinárnom konaní konkrétneho policajta je podľa názoru súdu citlivým údajom a podľa názoru senátu správneho súdu sú predpoklady obmedzenia práva na informácie v danom prípade. Správne bol zachovaný zo strany správnych orgánov tzv. princíp proporcionality, keď síce je možné konštatovať, že išlo v danom prípade o policajta a teda verejného činiteľa v širšom slova zmysle (t.j. bez výpočtu s poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.), avšak išlo o rádového policajta, nie o funkcionára, ktorý by spadal do kategórie tzv. prevažujúceho záujmu. Ide v danom prípade o opatrenie (nesprístupnenie požadovaných informácii o disciplinárnom konaní policajta) nevyhnutné z dôvodu ochrany práv a slobôd druhých, teda práva policajta na ochranu jeho súkromia. Podľa názoru súdu správne v rozhodnutí správnych orgánov prevážil záujem na ochrane súkromia nad právom na zverejnenie tejto informácie. Takisto sa súd stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade nejde o verejného funkcionára, ktorý by bol tzv. nadriadenou osobou v služobnom pomere. Podľa názoru súdu princíp prevažujúceho verejného záujmu sa týka len osôb nadriadených v služobnom pomere a nie všetkých osôb v služobnom pomere, ktoré sú verejnými činiteľmi, t.j. verejnými činiteľmi chápanými v širšom slova zmysle. Podľa názoru súdu sú dané predpoklady obmedzenia práva na informácie, ktoré v danom prípade právo na ochranu, resp. súhrn žiadaných informácií tvorí tzv. sociálnu identitu konkrétnej fyzickej osoby a preto správne orgány zaujali správny právny záver, že pokiaľ táto informácia by bola priradená ku konkrétnemu menu, priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi, ktorý je v služobnom pomere na konkrétnom, resp. v konkrétnom zaradení, na konkrétnom OR PZ už sa jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, zákona č. 211/2000 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu zamietnutá a teda vyhodnotené aj žalobné dôvody žalobcu ako nedôvodné pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol úspešným účastníkom konania a preto nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..