Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/105/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200747 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: REALINVEST, s. r. o., so sídlom J. Hollého 1976, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 377 376, práv. zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom R. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/265600/2013 zo dňa 03.06.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100308/1/265600/2013 zo dňa 03.06.2013, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9511401/5/681749/2013 zo dňa 20.02.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 22.639,22 Eur. V žalobe žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, rozhodnutie žalovaného napáda v celom rozsahu, pričom namieta, že daňové orgány nesprávne interpretujú ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Poukazuje na to, že aj napriek tomu, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, z ust. § 24 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca v postavení daňového subjektu tvrdil, že práce uskutočnili spoločnosti HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o., potom dôkazné bremeno znáša len k tomuto tvrdeniu. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Žalobca štandardným spôsobom preukazoval, že plnenie uskutočnili spoločnosti HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o., správcovi dane predložil zmluvy o dielo, odsúhlasený mesačný súpis vykonaných prác a stavebný denník. Platby boli vykonané bankovými prevodmi. V zmluvách je konkrétne uvedený rozsah prác, cien a termíny vykonania prác. Mesačný výpis vykonaných prác obsahuje podrobný položkovitý rozpis prác s uvedením osôb zúčastnených na ich preberaní. Stavebný denník obsahuje údaje o druhu vykonaných prác a počte pracovníkov na stavbe. Zabezpečenie pracovníkov na výkon týchto prác bolo výlučne v kompetencii spoločnosti HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o.. Len ak by žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by bol povinný disponovať alebo ak by dodávatelia popreli dodanie prác, potom by sa mohol prijať záver, že žalobca sa ocitol v dôkaznej núdzi k svojím tvrdeniam. Žalobcovi nie je zrejmé, akými inými dôkazmi mal ešte disponovať, aby splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že práce uskutočnili spoločnosti HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o. Tvrdenie žalovaného, že správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku je v extrémnom rozpore so skutočnosťou, pretože správca dane svedecké výpovede nehodnotil, pretože svedkovia vykonanie stavebných prác nedoložili relevantnými dôkazmi. Správne orgány právny nárok na uplatnenie odpočítania dane podmieňovali skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. a ani z Daňového poriadku nevyplývajú. Správca dane, ak sa odvolával na rozsudky Súdneho dvora EÚ, mal povinnosť preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie má prvky niektorého z týchto rozsudkov a nielen uvádzať všeobecné tvrdenia a právne závery z týchto rozsudkov. Namietal, že daňové transakcie žalobcu nemajú prvky z rozsudkov Súdneho dvora uvádzaných správcom dane. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Peter Dávid z 21.06.2012. Súdny dvor prijal záver, že nie je možné zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Smernici 2006-112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Správca dane tiež nepresne interpretuje rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/25/2010 z 25.01.2011. V danom prípade daňové transakcie žalobcu vykazujú prvky rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, žalobca predložil správcovi dane okrem iného aj odsúhlasený mesačný súpis vykonaných prác s podrobným položkovitým rozpisom a s uvedením osôb zúčastnených na preberaní stavebných prác a stavebným denníkom, ktorý obsahuje údaje o druhu vykonávaných prác a počte pracovníkov na stavbe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, pričom sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci s tým, že správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie v spoločnostiach HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o., pri ktorom bolo jednoznačne preukázané - konatelia to potvrdili - že stavebné práce neboli týmito spoločnosťami vykonané, pretože nemali vlastných zamestnancov, ani žiadne stavebné mechanizmy. Aj keď vystavené faktúry mali zúčtované vo svojom účtovníctve, daň z predmetných faktúr bola v daňovom priznaní priznaná, táto skutočnosť ešte nepotvrdzuje, že práce boli týmito spoločnosťami aj realizované. Žalovaný poukázal na to, že považuje prinajmenšom za nezvyklé, že žalobca nevykonal žiadne opatrenia na zadováženie zistení o dodávateľských spoločnostiach, akým spôsobom a kto bude pre neho vykonávať stavebné práce. Keďže nebolo preukázané reálne vykonanie stavebných prác týmito dodávateľmi, správca dane rozšíril dokazovanie aj na ďalšie subjekty, za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci. Ďalej poukázal na to, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, preukázanie jej zaplatenia, predloženia zmluvy o dielo, mesačného súpisu vykonaných prác, nie sú predpokladom pre odpočítanie DPH z prijatej faktúry. Žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou na faktúre, čo žalobca nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno. V súvislosti s predložením súpisu vykonaných prác a stavebných denníkov poukázal na to, že tieto obsahujú len všeobecné údaje o druhu vykonaných prác a počte pracovníkov na stavbe. Je z nej zrejmé to, že práce na faktúrach boli v mesiaci november 2011 vykonané, avšak z predložených dokumentov nie je zrejmé, kto konkrétne stavebné práce vykonával. Žalobcom predložené smenovky s uvedením mien osôb, ktoré mali práce vykonávať, tieto osoby boli kmeňovými zamestnancami žalobcu, čo nebolo sporné. Výpovede konateľov spoločnosti, ktoré mali stavebné práce vykonať, posúdil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom tieto vyhodnotil ako nepreukázané na účely nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr, pretože títo nevedeli konkrétne uviesť, ich vyjadrenia neboli úplné, boli pochybné, nejasné a nevierohodné, nepodložené konkrétnymi relevantnými písomnými dôkazmi s označením osôb, ktoré stavebné práce mali vykonať. Žalobca teda nepreukázal realizáciu stavebných prác osobami uvedenými na faktúrach a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 05.02.2014. S poukazom na ust. § 250ia O.s.p. súd termín vyhlásenia rozsudku určil na 26.2.2014. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, žiadala žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba je nedôvodná. V preskúmavanej veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci potom boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty účinný ku dňu 30.11.2011, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 pís. a), ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 cit. zákona. Podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., faktúra musí obsahovať meno a adresu sídla, miesta podnikania, príp. prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva službu alebo tovar a jeho identifikačné číslo pre daň. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne, bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 predmetného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) predmetného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) predmetného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia. Prvostupňovým rozhodnutím č.9511401/5/681749/2013 z 20.02.2013 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.639,22 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 3.864,28 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 18.774,94 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za obdobie november 2011, pričom správca dane preveroval skutočné dodanie prác dodávaných dodávateľom LOBIG, s. r. o., Senec a dodávateľom HELER, s. r. o., Bratislava a ďalej ich subdodávateľmi. Išlo o faktúry vo vzťahu k LOBIG, s. r. o., Senec - faktúra č. 295/2011 zo dňa 30.11.2011 s dátumom dodania 29.11.2011. Predmetom fakturácie boli stavebné práce na diele - rekonštrukcia FNsP Banská Bystrica v hodnote 46.411,73 Eur s DPH, základe dane 38.676,44 Eur, DPH 7.735,29 Eur. Vo vzťahu k spoločnosti HELTER, s. r. o. sa jednalo o faktúru č. 290/2011 zo dňa 29.11.2011 s dátumom dodania dňa 29.11.2011, pričom predmetom faktúry boli sanačné práce za mesiac november 2011 vykonané v suteréne Bratislavského hradu v hodnote 74.071,15 Eur s DPH, základ dane 61.725,96 Eur, DPH 12.345,19 Eur. Bolo zistené vo vzťahu k spoločnosti HELTER, s. r. o., že táto nemá vlastných zamestnancov, nepoužila žiadnu stavebnú techniku a práce boli vykonané subdodávateľom RADA-SK, s. r. o., pričom táto spoločnosť vyfakturovala dodávky na rekonštrukciu hradného paláca NKP Bratislava, vonkajšie omietky pre odberateľa HELTER, s. r.o., s faktúrou č. 110023 v sume 68.893,51 Eur s DPH. Svedok G. H., bývalý konateľ RADA-SK, s. r. o., uviedol, resp. potvrdil, že faktúru č. 110023 vystavil a DPH bola priznaná, aj odvedená. Táto spoločnosť vykonávala sprostredkovanie obchodu a služieb prevažne v stavebníctve a nemala zamestnancov. Nevedel uviesť, kto vykonal práce na rekonštrukcii Bratislavského hradu, dôvodil to tým, že RADA-SK, s. r. o., bola len sprostredkovateľská spoločnosť a v období november 2011 spolupracovala s viacerými firmami. Má však vedomosť, že práce vykonané boli. Nový konateľ spoločnosti predložil dodávateľskú faktúru č. 2011/12 od dodávateľa STAKIS, s. r. o., pričom bolo zistené u tohto subdodávateľa, resp. osoba Y. W., ktorý bol pôvodný konateľ, tento sa vyjadril, že spoločnosť nemala zamestnancov a stavebné práce dodávala prostredníctvom ďalších osôb - dodávateľa, pričom ich mená už nevedel uviesť, účtovné doklady boli odovzdané novému konateľovi. Vo vzťahu k rekonštrukcii Rooseweltovej FNsP Banská Bystrica bolo zistené, že LOBIG, s. r. o. vykonávala práce prostredníctvom dodávateľa WALTHER, s. r. o. Veľký Lapáš, na základe ústneho dohovoru. Bola zaúčtovaná faktúra č. 1131 s dátumom dodania 29.11.2012. Zo svedeckej výpovede T.D. - konateľa tejto spoločnosti, vyplynulo, že stavebné práce boli dodávané vo FNsP Banská Bystrica, pričom spoločnosť WALTHER, s. r. o., bola iba sprostredkovateľom prác, ktoré vykonala STAKIS, s. r. o., pričom STAKIS, s. r. o. tieto práce nevykonala, nakoľko nemala vlastných zamestnancov, žiadne mechanizmy, vystavila pre odberateľa WALTHER, s. r. o. faktúru č. 2011/3 zo dňa 30.10.2011, či vystavil aj faktúru za práce za mesiac november 2011 pre odberateľa WALTHER, s. r. o., si už nevedel spomenúť. Žalobca ďalej uviedol, že bol ako dodávateľ pre spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., Žilina, a nakoľko vlastnými kapacitami objem stavebných prác nemohol zvládnuť, podpísali zmluvy o dielo s viacerými spoločnosťami na výkon týchto prác. V týchto zmluvách bol určený rozsah prác, ceny a taktiež termíny, v ktorých bolo potrebné práce vykonať. Zabezpečenie pracovníkov na výkon týchto prác bolo výlučne v kompetencii firmy HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o. Na základe spoločne odsúhlaseného mesačného súpisu riadne vykonaných prác, ktoré boli zaznamenané v stavebných denníkoch, boli vyhotovené spoločnosťami HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o. faktúry za práce, ktoré boli spoločnosti v plnej výške zaplatené. Následne, tieto stavebné práce boli žalobcom vyfakturované firme VÁHOSTAV- SK, a. s., prevzatým súpisom uskutočnených prác. Podľa priloženej smenovky zamestnancov firmy žalobcu, pracovalo za mesiac november 2011 na rekonštrukcii FNsP v Banskej Bystrici 6 kmeňových zamestnancov a 6 kmeňových zamestnancov na sanácii suterénu Bratislavského hradu. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti zistené správcom dane, neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdili skutočné dodanie stavebných prác dodávateľmi HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o. Zistení subdodávatelia pôsobili len ako sprostredkovatelia dodávok stavebných prác. Správca dane nespochybnil skutočnú dodávku stavebných prác, ale skutočnosť, že stavebné práce, ktoré platiteľ prijal a následne ďalej fakturoval, neboli dodané osobami - platiteľmi uvedenými na faktúrach LOBIG, s. r. o. a HELTER, s. r. o. Vzhľadom na uvedené bolo možné prijať záver, že platiteľom LOBIG, s. r. o. a HELTER, s. r. o., ktorí boli na preverovaných faktúrach uvedení ako dodávatelia, nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 ods. 2 písm. a) cit. zákona v sume 20.080,48 Eur z predmetných faktúr u žalobcu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal najmä skutočnosti, že dodávatelia, resp. subdodávatelia nepopreli dodanie stavebných prác, na účtovnú evidenciu dodávateľov a subdodávateľov nemôže mať daňový subjekt žiadny vplyv. Žalovaný svojím druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 03.06.2013 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Mal za to, že zistený skutkový stav je zistený správne a správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Poukázal na to, že pre každého platiteľa dane z pridanej hodnoty musí byť zrejmé, že zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH vyplýva z ust. § 49 a 51 Zákona o DPH a určila prísne podmienky, ktoré musia byť pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane splnené. Právo odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodaní tovaru a služby vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť pritom vzniká podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služby. Zároveň musí byť splnené, že tento tovar alebo službu platiteľ dane použije na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom za dodanie tovaru a služby v tuzemsku. Vzniknuté právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom - faktúru. Faktúra je potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia dodania tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru, resp. dodanej služby. V súlade s uvedeným teda prebiehalo aj konanie na preverenie oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane podľa predložených faktúr. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu považoval žalovaný za neopodstatnenú, pričom v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom stavebných prác a ich ďalším subdodávateľom vznikla daňová povinnosť. Dodávatelia a subdodávatelia stavebných prác nepreukázali žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, t.j. kto, akým spôsobom a akými mechanizmami skutočne vykonal predmetné práce. Skutočnosť, že dodávatelia a subdodávatelia ústne do zápisnice potvrdili vykonanie prác bez predloženia relevantných písomných dôkazov, je nepostačujúce. Z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti STAKIS, s. r. o. - Y.a W., tento uvádzal nejasné, nevierohodné vyjadrenia. Tieto nebolo možné preveriť, keďže nevedel uviesť, kto v subdodávke pre neho práce vykonal. Stavebné denníky, ktorými daňový subjekt preukazuje dodanie prác, sú len všeobecné údaje o druhu vykonaných prác a počte pracovníkov na stavbe. Poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že stavebné práce dodali dodávatelia uvedení na faktúrach, preto námietku o pričítaní dôkaznej núdze považoval za neopodstatnenú. Predmetom preskúmania a posúdenia v predmetnej veci bola tá skutočnosť, či správca dane správne neuznal odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi, vo vzťahu k faktúram od obchodných spoločností HELTER, s. r. o. a LOBIG, s. r. o.. Išlo o sporné faktúry vo vzťahu k realizácii stavebných prác na rekonštrukcii Bratislavského hradu vo vzťahu k spoločnosti HELTER, s. r. o., Bratislava a ďalej išlo o stavebné práce na rekonštrukcii Rooseweltovej FNsP v Banskej Bystrici vo vzťahu k dodávateľovi LOBIG, s. r. o., Senec. Nebolo sporné, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu o dielo č. 2903/2011 so spoločnosťou HELTER, s. r. o., pričom v bode 2.0, resp. 2.1, bolo uvedené, že zhotoviteľ - HELTER, s. r. o., sa zaväzuje v rozsahu, za podmienok dojednaných v tejto zmluve pre objednávateľa - žalobcu, vyhotoviť stavebné práce na akcii - sanácia a mikroinjektáž suterénu paláca NKP - Bratislavský hrad, Bratislava. V bode 3.0 bolo uvedené, že stvárnenie diela vykoná firma HELTER, s. r. o., pričom technický dozor objednávateľa bude zabezpečovať Ing. W. T.. Ďalej bolo zistené, že žalobca mal rovnako so spoločnosťou LOBIG, s. r. o. uzatvorenú zmluvu o dielo č. 0710/2011 na komplexnú rekonštrukciu operačných sál, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie FNsP F.D. Roosewelta v Banskej Bystrici. V bode 3.1 bolo uvedené, že stvárnenie diela vykoná firma LOBIG, s. r. o. Ďalej bolo z obsahu administratívneho spisu zistené, a nebolo sporné, že práce podľa týchto zmlúv konkrétne nevykonávali spoločnosti HELTER s.r.o. a LOBIG, s. r. o., ale vo vzťahu k spoločnosti HELTER, s. r. o., nakoľko to vyplynulo z vykonaného dokazovania, HELTER, s. r. o. zabezpečila tieto práce prostredníctvom ďalšieho dodávateľa - prostredníctvom spoločnosti RADA-SK, s. r. o., ktorý fakturoval stavebné dodávky na rekonštrukcii Bratislavského hradu - faktúrou č. 110023 s dátumom dodania 15.11.2011, pričom bývalý konateľ spoločnosti RADA-SK, s. r. o. uviedol, že oni sami nevykonávali predmetné práce, ale ich vykonávali sprostredkovane prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa, nakoľko oni sami nemali zamestnancov, ani mechanizmy, pričom nevedel konkrétne uviesť, ktorou zo spoločností predmetné práce ako sprostredkovateľské práce vykonávali, nakoľko spolupracovali s viacerými spoločnosťami. Následne však bola predložená dodávateľská faktúra od STAKIS, s. r. o., Nitra, pričom Y. W. ako bývalý konateľ spoločnosti sa vyjadril, že táto spoločnosť nemala zamestnancov, stavebné práce dodávala prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa, pričom jeho meno nevedel uviesť. Účtovné doklady boli odovzdané novému konateľovi. Rovnako to bolo aj na zákazke rekonštrukcie Rooseweltovej nemocnice v Banskej Bystrici, keď LOBIG, s. r. o. práce na rekonštrukcii Rooseweltovej NsP Banská Bystrica, mala táto spoločnosť vykonávať prostredníctvom dodávateľa WALTHER, s. r. o., s faktúrou nebol problém, táto bola zaúčtovaná v účtovníctve, pričom konateľ subdodávateľskej spoločnosti WALTHER, s. r. o. - T. T., uviedol, že stavebné práce boli dodávané vo FNsP v B. Bystrici, ale ich spoločnosť bola iba sprostredkovateľom prác, ktoré vykonala spoločnosť STAKIS, s. r. o., konateľ spoločnosti STAKIS, s. r. o. nevedel uviesť, resp. uviedol, že nemá žiadnych zamestnancov, nevlastní žiadne mechanizmy, spoločnosť zabezpečovala tieto práce prostredníctvom ďalších subdodávateľov, avšak nevedel sa vyjadriť menovite, kto práce vykonával. Súd bol toho názoru, rovnako ako žalovaný správny orgán resp. správca dane, že v konaní pred správcom dane vznikli vážne pochybnosti o tom, kto vôbec fakturované práce vykonal. Nie je v danom prípade sporná tá skutočnosť, že práce na rekonštrukcii Bratislavského hradu a Rooseweltovej FNsP v Banskej Bystrici boli vykonané. Spornou skutočnosťou je v predmetnom konaní skutočnosť, kto predmetné práce vykonal, akým spôsobom predmetné práce vykonal. Bolo preukázané, že obchodné spoločnosti vo vzťahu k žalobcovi boli iba sprostredkovateľmi jednotlivých prác, pričom tieto nemali vlastných zamestnancov, nemali teda personálne vybavenie a ani materiálno-technické vybavenie na uskutočnenie - realizáciu daných prác. Správca dane teda podľa názoru súdu správne spochybnil, že zo strany dodávateľov uvedených na faktúrach (Lobig s.r.o. a Helter s.r.o.) nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, pričom zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Platiteľom uvedeným na faktúrach - LOBIG, s. r. o. a HELTER, s. r. o. ako dodávateľom vo vzťahu k žalobcovi vzhľadom k tomu nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nemohlo vzniknúť ani právo žalobcovi na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. z predmetných faktúr. V danom prípade námietka žalobcu - konkretizácie práce, je irelevantná, nakoľko nie je sporné, že práce na predmetných stavbách boli skutočne vykonané. Poukaz na stavebný denník zo strany žalobcu je tiež irelevantný, nakoľko sú tu špecifikovaní len kmeňoví zamestnanci žalobcu, nie ďalší, ktorí mali práce na daných stavbách vykonávať. V danom prípade, podľa názoru súdu, je zrejmé, že obsah faktúr sa preberal na ďalších subdodávateľov, bolo preukázané, že títo mali práce len sprostredkovať (nie skutočne vykonať), odhliadnuc od predložených zmlúv o dielo. Podľa názoru súdu, správca dane v danom prípade dostatočným spôsobom spochybnil realizáciu prác uvedenými dodávateľmi, resp. subdodávateľmi uvedenými na faktúrach. Správne žalovaný poukazoval na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojitosti aj s ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý hovorí o povinnosti daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, t.j. aj opodstatnenosť uplatnenia nadmerného odpočtu. Správne podľa názoru súdu žalovaný vyhodnotil námietku dôkaznej núdze za neopodstatnenú, keď navyše táto dôkazná povinnosť žalobcu podľa názoru súdu nie je nereálna. Je potrebné zdôrazniť, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti (žalobcu) má presnú vedomosť o obsahu, rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných u daňových subjektov sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. teraz § 3 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok NS SR č.k. 4 Sžf/25/2010). Podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre. V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená, ústavne podložená, poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia. V danom prípade podľa názoru súdu správne orgány - žalovaný, resp. správca dane, dostatočným spôsobom v rámci nimi vykonaného dokazovania spochybnili skutočnosť reálneho uskutočnenia - dodania prác jednotlivými dodávateľmi, resp. subdodávateľmi. Aj podľa názoru súdu, stavebný denník, resp. smenovky, ktoré predložil žalobca v rámci konania, je len všeobecný a odráža skutočnosť, že na predmetných stavbách pracovalo jeho 6 kmeňových zamestnancov. Stavebný denník podľa názoru súdu by mal odrážať reálnu skutočnosť, kto konkrétne bol na predmetných stavbách, kto vykonával predmetné práce s označením jednotlivých osôb, a to podľa názoru súdu nie je nedosiahnuteľný dôkaz vo vzťahu k žalobcovi. Naviac, Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že štatutárny zástupca žalobcu - Ing. Miroslav Kovalčík, pravidelne podľa jeho vyjadrenia zachyteného v administratívnom spise chodieval jedenkrát do týždňa na staveniská, pričom uviedol, že prácu prideľovali osoby konajúce za spoločnosť Váhostav-SK, a. s., Žilina, žalobca k zisteným skutočnostiam nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol v rámci konania vypočuť svedkov, ktorí mali vykonávať práce na konkrétnych stavbách za jednotlivých subdodávateľov, resp. vo veci identifikovania konkrétnych osôb, ktorí vykonávali práce na stavbách za subdodávateľov. V danom prípade podľa názoru súdu je bezpredmetný aj poukaz žalobcu na rozhodnutie ESD C-80/11 a C-142/11-Magagében kft a Peter Dávid z 21.06.2012, nakoľko v danom prípade nejde o zhodný skutkový stav, aký je v konkrétnej veci. V konaní pred ESD nebolo sporné, že práce boli vykonané, ani že boli vykonané pracovníkmi, ktorí boli uvedení v prezenčných listinách. V danom prípade práve bolo spornou skutočnosťou to, kto konkrétne z daných dodávateľov, resp. subdodávateľov, vykonal dané práce a podľa názoru súdu žalovaný, resp. správca dane išiel v rámci predmetného konania do dokazovania s poukazom aj na § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a z tohto dokazovania celkom jednoznačne vyplynul záver, že nie je zrejmé, kto konkrétne práce na realizovaných stavbách vykonal. Nie je možné hovoriť o tom, že by správca dane v priebehu daňového konania, resp. daňovej kontroly, bol nečinný. Práve naopak, správca dane na zistenie skutočnej realizácie prác vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je zachytené v administratívnom spise a to prostredníctvom listinných dôkazov, tiež vykonal dokazovanie prostredníctvom výpovedí jednotlivých konateľov obchodných spoločností označených ako subdodávateľov vo vzťahu k žalobcovi. Dodávatelia a subdodávatelia stavebných prác okrem formálnych náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb nepreukázali žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, t.j. kto a akým spôsobom skutočne vykonal predmetné práce. Aj podľa názoru súdu v danom prípade bolo jednoznačne dôkazné bremeno s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. na žalobcovi, ktorý sám musí preukázať splnenie podmienok na uplatnenie odpočítania dane. Keďže nebolo preukázané, že stavebné práce dodali dodávatelia uvedení na faktúrach, je bezpredmetná aj námietka žalobcu o pričítaní dôkaznej núdze žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..