Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200367 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: X.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, práv. zast. advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KaGŠ-147/3-33/2014- Práv.odd. zo dňa 24.02.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č.k. KaGŠ-147/3-33/2014-Práv.odd. zo dňa 24.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 669,83 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým správnym rozhodnutím Personálny úrad ozbrojených síl SR Liptovský Mikuláš personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 10414 z 13.11.2013 na základe zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR v znení neskorších predpisov podľa § 70 ods. 1 písm. f) cit. zákona prepustil riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR (ďalej OS SR) zo služobného pomeru profesionálneho vojaka R. z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tv/3/2012 zo dňa 27.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.08.2013 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je úmyselným trestným činom a ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia. V zálohe je pripravený zastávať systemizované miesto náčelník skupiny, číslo špecializácie 292. V odôvodnení bolo uvedené, že riaditeľ personálneho úradu obdržal 21.10.2013 návrh na prepustenie účastníka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. f) cit. zákona. Menovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za tento prečin OS Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 4Tv/3/2012 z 27.11.2012 menovanému uložil peňažný trest vo výške 200,- Eur a podľa § 57 ods. 3 cit. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil zákaz činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 12 mesiacov. Menovaný napadol tento rozsudok. Krajský súd v Trenčíne prejednal podané odvolanie a uznesením 2Tov/2/2013-158 z 27.08.2013 odvolanie ako nedôvodné zamietol a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, čím sa uvedený rozsudok dňom 27.08.2013 stal právoplatným. Po preskúmaní návrhu na prepustenie menovaného zo služobného pomeru spolu s jeho prílohami nemá správny orgán možnosť rozhodnúť vo veci na základe svojho uváženia, ale je povinný postupovať, ako mu to ukladá zákon, t.j. prepustiť vojaka zo služobného pomeru preto, že naplnil skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru uvedenú v § 70 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z.. Prvostupňové rozhodnutie bolo podľa potvrdenia o doručení personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi - účastníkovi konania doručené 13.12.2013. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O ňom rozhodoval žalovaný - Generálny štáb ozbrojených síl SR, ktorý rozhodnutím č.k. KaGŠ-147/3-33/2014-Práv.odd. zo dňa 24.02.2014 odvolanie účastníka zamietol a personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu potvrdil. Jediným odvolacím bodom bolo tvrdenie, že došlo k porušeniu § 72 ods. 2 cit. zákona, pretože napadnutý personálny rozkaz mu nebol doručený v zákonnej lehote, čo má za následok neplatnosť personálneho rozkazu. Personálny rozkaz naviac neobsahuje dôvod, kedy sa riaditeľ personálneho úradu dozvedel o dôvode prepustenia. Túto námietku odvolací správny orgán neakceptoval. Odvolateľ sa mylne domnieva, že dňa 04.09.2013, kedy bol spracovaný list, ktorý riaditeľ personálneho úradu adresoval Krajskému súdu v Trenčíne, ktorým ho žiadal o zaslanie rozhodnutia 2Tov/2/2013 vyhláseného dňa 27.08.2013, už riaditeľ personálneho úradu poznal obsah uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 27.08.2013. Po oboznámení sa s obsahom listu správny orgán konštatoval, že tomu tak nebolo. Je nespochybniteľné, že riaditeľ personálneho úradu o existencii uznesenia síce vedel, no jeho obsah nepoznal. Účelom tohto listu bolo objektivizovať skutkový stav veci a na základe obsahu uznesenia buď aplikovať § 70 ods. 1 písm. f) zákona alebo § 70 ods. 2 písm. d) zákona. Fotokópia uznesenia bola riaditeľovi personálneho úradu doručená z krajského súdu faxom 18.09.2013. Následne ju riaditeľ personálneho úradu postúpil veliteľovi útvaru. Tento spracoval návrh na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru. Návrh bol dňa 21.10.2013 doručený riaditeľovi personálneho úradu. Tento deň je dňom, kedy riaditeľ personálneho úradu zistil dôvod prepustenia odvolateľa a až týmto dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na vydanie a doručenie napadnutého personálneho rozkazu odvolateľovi. Riaditeľ personálneho úradu zákonom stanovenú lehotu dodržal, keď napadnutý personálny rozkaz vydal dňa 13.11.2013 a dňa 13.12.2013 ho odvolateľovi doručil. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako jediný žalobný bod uviedol, že nebola dodržaná zákonná lehota na doručenie personálneho rozkazu v zmysle § 72 ods. 1, 2 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl. Riaditeľ Personálneho úradu OS SR v čase zaslania žiadosti na Krajský súd v Trenčíne 04.09.2013 vedel o existencii dôvodov na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Riaditeľovi Personálneho úradu OS SR bola fotokópia uznesenia Krajského súdu Trenčín doručená faxom dňa 18.09.2013 a dňa 25.09.2013 mu bolo toto uznesenie doručené aj prostredníctvom pošty. Skutočnosť, že riaditeľ Personálneho úradu OS SR po doručení fotokópie uznesenia Krajského súdu Trenčín túto postúpil príslušnému veliteľovi útvaru na spracovanie návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru iba potvrdzuje, že riaditeľ personálneho úradu OS SR najneskôr dňom doručenia fotokópie uznesenia Krajského súdu Trenčín 18.09.2013 vedel o dôvode obligatórneho prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Odo dňa 18.09.2013 začala plynúť subjektívna zákonná dvojmesačná lehota nielen na vydanie rozhodnutia o prepustení žalobcu, ale aj lehota na doručenie takéhoto rozhodnutia žalobcovi. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený 13.12.2013, teda nebola dodržaná táto lehota, čo má za následok neplatnosť personálneho rozkazu, preto žiadal napadnuté rozhodnutie a personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 11.06.2014. Uviedol, že žalobca účelovo vytrháva jednotlivé ustanovenia zákona č. 346/2005 Z.z. Žalobca totiž nezohľadnil ustanovenie § 73 cit. zákona, z ktorého vyplýva, že konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru začína na návrh. Návrh na prepustenie profesionálneho vojaka je obligatórnym predpokladom pre vydanie rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Týmto momentom sa začalo aj správne konanie vedúce k vydaniu rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka. Keďže konanie začína okamihom podania návrhu, jednotlivé lehoty viažuce sa k tomuto konaniu nemôžu začať plynúť pred samotným začiatkom konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že návrh veliteľa bol riaditeľovi Personálneho úradu OS SR doručený 21.10.2013. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 13.12.2013, t.j. v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. Žiadal, aby súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Krajský súd v Žiline preskúmal vec v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to v medziach uvedených v žalobe (§ 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z nasledovných dôvodov: Súčasťou správneho spisu je dôkaz o tom, že Personálny úrad OS SR Liptovský Mikuláš dňa 04.09.2013 požiadal Krajský súd v Trenčíne o zaslanie rozhodnutia tohto súdu z 27.08.2013 pod sp. zn. 2Tov/2/2013. Išlo o faxovú žiadosť. Dňa 18.09.2013 bola Krajským súdom v Trenčíne odoslaná faxová správa, ktorej súčasťou bola prvá strana uznesenia KS v Trenčíne č.k. 2Tov/2/2013-158. Z tejto správy nie je zrejmé, komu táto správa bola odosielaná. Taktiež ani, že by uznesenie KS v Trenčíne bolo odoslané kompletne (uvedené nevyplýva z údaja „poslané strán“ 003). Z doručenky odosielateľa Krajský súd v Trenčíne vyplýva, že dňa 25.09.2013 bolo Personálnemu úradu OS SR Liptovský Mikuláš doručené uznesenie 2Tov/2/2013. Súčasťou správneho spisu je uznesenie KS v Trenčíne č.k. 2Tov/2/2013-158 zo dňa 27.08.2013 vo fotokópii, z ktorej je zrejmé, že toto bolo odosielané KS Trenčín dňa 18.09.2013, z ktorého nie je zrejmé, komu bolo toto uznesenie zaslané a taktiež rozsudok OS Banská Bystrica č.k. 4Tv/3/2012 zo dňa 27.11.2012, ktoré bolo Personálnemu úradu OS SR doručené podľa prezenčnej pečiatky na ňom uvedenej 18.09.2013. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 70 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl v znení neskorších predpisov, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, 11) alebo za zločin, 11a) aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, bez ohľadu na to, či bolo toto odsúdenie zahladené, 23ba) 11) § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. 11a) § 11 Trestného zákona. 23ba) § 92 ods. 2 a § 93 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) cit. zákona, p prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a) až h), n) a o), § 70 ods. 2 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona, v lehotách podľa odseku 1 sa musí rozhodnutie o prepustení profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatné. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona, návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru spracúva veliteľ ak vzniknú dôvody uvedené v § 70 ods. 1 a v § 70 ods. 2 písm. b) až e) alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a), alebo na základe písomného oznámenia profesionálneho vojaka o splnení podmienok podľa § 71. Po oboznámení profesionálneho vojaka s návrhom na jeho prepustenie veliteľ bezodkladne predloží návrh na prepustenie vedúcemu služobného úradu oprávnenému rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobná námietka žalobcu ohľadne nesplnenia zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, a to konkrétne nedoručenie personálneho rozkazu o prepustení žalobcu v lehote podľa § 72 ods. 1 písm. a) cit. zákona, je dôvodná. Zo správneho spisu bolo preukázané, že dôvod pre obligatórne prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v zmysle § 70 ods. 1 písm. f) cit. zákona, a to rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2Tov/2/2013-158 zo dňa 27.08.2013 bolo Personálnemu úradu OS SR preukázateľne doručené dňa 25.09.2013, ako to vyplýva z fotokópie doručenky, ktorá sa nachádza v správnom spise. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že o dôvode pre obligatórne prepustenie žalobcu sa veliteľ personálneho úradu dozvedel už 04.09.2013, pretože v tento deň riaditeľ Personálneho úradu OS SR len požiadal KS v Trenčíne o predloženie vyššie uvedeného uznesenia, teda o obsahu tohto uznesenia nemal vedomosť. Taktiež sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu v žalobe, že najneskôr dňom 18.09.2013 sa riaditeľ personálneho úradu dozvedel o obsahu tohto uznesenia, pretože zo správneho spisu vyplýva, že jednak nebolo preukázané, že bolo takto doručené kompletne a zároveň bolo v tento deň personálnemu úradu doručené len faxom. Na takéto podania nie je možné prihliadnuť práve vzhľadom k tomu, že obsah takto prepravovaných správ môže byť z dôvodu špecifického prenosu informácií pozmenený a teda nemusí byť relevantný. Obdobne takúto situáciu rieši aj Občiansky súdny poriadok, keď v ustanovení § 42 ods. 1 uvádza, že podanie, ktoré bolo urobené telefaxom, treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu, inak sa naň neprihliada. Uvedené súd uvádza na dokreslenie charakteru telefaxových podaní a ich hodnovernosti. Bolo však preukázané, že vyššie uvedené uznesenie KS v Trenčíne zo dňa 27.08.2013 bolo personálnemu úradu doručené aj poštou, a to dňa 25.09.2013. Podľa názoru súdu, je tento moment začiatkom plynutia dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 72 ods. 1 písm. a) cit. zákona, teda dňom, keď príslušný orgán zistil dôvod prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, bez ohľadu na to, že následne požiadal veliteľa opravárenského práporu na spracovanie návrhu na prepustenie. Teda najneskôr v dvojmesačnej lehote počítanej od 1. dňa po tomto dátume musel byť personálny rozkaz žalobcovi aj doručený. To sa však nestalo, pretože bol doručený až 13.12.2013, t.j. po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona, je takéto prepustenie neplatné. Preto neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie takéhoto personálneho rozkazu napadnutým rozhodnutím. Ak žalovaný napriek tejto právnej skutočnosti prvostupňové rozhodnutie potvrdil, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Preto Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd sa zaoberal obranou žalovaného, v ktorom konštatoval, že bola splnená subjektívna dvojmesačná lehota na doručenie rozhodnutia o prepustení žalobcu, pretože táto sa počíta od 21.10.2013, kedy riaditeľovi Personálneho úradu OS SR bol doručený návrh veliteľa opravárenského práporu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Tento právny názor odôvodnil tým, že v zmysle § 73 cit. zákona konanie o prepustení začína okamihom podania návrhu, ktorý je obligatórnym predpokladom pre vydanie rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru a jednotlivé lehoty viažuce sa k tomuto konaniu nemôžu začať plynúť pred samotným začiatkom konania. Preto aj dvojmesačná subjektívna lehota nemohla začať plynúť skôr ako samotné správne konanie. Súd k tomu uvádza nasledovné: Je nepochybné, že lehota uvedená v § 72 ods. 1 písm. a) cit. zákona je lehotou hmotnoprávnou, ktorá musí byť dodržaná pod sankciou neplatnosti hmotnoprávneho úkonu, ktorým je prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Plynutie času v tomto prípade existuje ako súčasť zloženej právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie času a nevykonanie práva (v danom prípade nedoručenie rozhodnutia o prepustení v tejto lehote). Žiadna ďalšia právna skutočnosť na plynutie lehoty vplyv nemá. Ak sa žalovaný domnieval, že na plynutie lehoty má vplyv existencia správneho konania, súd sa s týmto nestotožnil. Hmotnoprávna lehota plynie bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci je začaté či už správne alebo súdne konanie. Z toho treba vyvodiť právny záver, že subjektívna lehota na uplatnenie práva na prepustenie zo služobného pomeru začala plynúť dňom, kedy sa kompetentný správny orgán subjektívne dozvedel o dôvode prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, ktorým bolo vyhlásenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým zamietol odvolanie žalobcu ako obžalovaného, čím prvostupňový rozsudok OS Banská Bystrica č.k. 4Tv/3/2012 z 20.11.2012 ako aj vyššie uvedené uznesenie KS v Trenčíne nadobudlo právoplatnosť (deň vyhlásenia tohto uznesenia je dňom jeho právoplatnosti v zmysle § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku). Keďže sa nejedná o procesnoprávnu lehotu, nie je viazaná na začatie správneho konania. Na podporu týchto úvah súd dodáva, že v ustanovení § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. je zakotvená aj objektívna jednoročná lehota odo dňa, kedy dôvod prepustenia zo služobného pomeru vznikol. Ak by právny názor žalovaného bol správny, potom by táto objektívna lehota nemohla začať plynúť skôr, ako by bolo začaté správne konanie, hoci v § 72 ods. 1 cit. zákona sa výslovne uvádza, že sa počíta odo dňa vzniku tohto dôvodu, ktorý nie je viazaný na podanie návrhu na začatie správneho konania. Obrana žalovaného je teda v plnom rozsahu irelevantná a súd na ňu nemohol prihliadnuť. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania Tieto si vyčíslil v podaní zo dňa 5.11.2014. Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava, spísanie žaloby a účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 04.11.2014, jeden úkon právnej služby 134,- Eur, náhrada za stratu času na Krajskom súde v Žiline 6 polhodín x 13,40 Eur = 80,40 Eur, cestovné autom 51,67 Eur, režijný paušál 3 x 8,04 Eur = 24,12 Eur, 20 % DPH vo výške 111,64 Eur. Súčasne si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 669,83 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - spísanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 04.11.2014 vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - z cestovného na trase Liptovský Mikuláš - Žilina a späť na pojednávanie dňa 04.11.2014 vo výške 51,67 Eur (za použitia motorového vozidla FORD GALAXY, ev. č. LM-120CC s priemernou spotrebou 6,0 l/100 km, ubehnutých 198 km, cena PHM 1,30 Eur/l; v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur), a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - zo straty času vo výške 80,40 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 6 polhodín x 13,40 eur), - 20 % DPH vo výške 111,64 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 739,83 Eur (70,- Eur + 669,83 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.