Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/105/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201042 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, F., zastúpený splnomocneným zástupcom Ing. Štefanom Čičkanikom, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, F., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline - Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-61/2014 zo dňa 05.08.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresné riaditeľstvo PZ Žilina - Okresný dopravný inšpektorát prvostupňovým rozhodnutím o priestupku č. p.: ORP-P-117/ODI-2014-II zo dňa 12.05.2014 rozhodol tak, že obvinený z priestupku - I. Q. v čase okolo 20:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky AUDI S5, ev. č.: ZA-561FH v meste Žilina po ul. Predmestská v smere jazdy od Hypermarketu Tesco smerom ku križovatke ul. Predmestská - 1.mája - Veľká okružná, kde v úseku ulice Predmestská sa nesprával disciplinovane a ohrozil bezpečnosť cestnej premávky tým, že neprispôsobil svoje správanie s vozidlom situácii v cestnej premávke a svojím schopnostiam, v dôsledku čoho prešiel svojím vozidlom cez vodorovnú dopravnú značku „V1b- dvojitá pozdĺžna súvislá čiara“ do protismernej časti vozovky pozostávajúcej z dvoch jazdných pruhov v jednom smere jazdy. Následne vo vnútornom jazdnom protismernom pruhu na úrovni domu č. 59 na ul. Predmestská nedodržal za pred ním jazdiacim vozidlom takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, v dôsledku čoho prednou časťou svojho vozidla AUDI S5 narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia, ev. č.: ZA-429FG vodiča B. D., jazdiaceho pred ním, ktorý chcel odbočovať vľavo. Následkom tejto zrážky bolo vozidlo Škoda Fabia vodiča D. odhodené do obrubníka, ktorý je súčasťou chodníka. Vozidlo AUDI S5 vodiča Q. po zrážke odhodilo vpravo, v smere jazdy naprieč cez ulicu Predmestská zľava doprava z pohľadu vodiča Q., kde následne narazil vpravo mimo komunikácie do kovového zábradlia. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu vodiča B. D., ktorý utrpel pomliaždenie hrudníka vpravo, s obmedzením na obvyklom spôsobe života v dĺžke 6 dní. Vodič I. Q. na základe vypracovaného odborného vyjadrenia č. 29/2014 utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa a pomliaždenie prednej steny hrudníka veľmi ľahkého stupňa s dobou liečenia 6 dní. Uvedeným konaním I. Q. porušil § 3 ods. 2 písm. a) a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zákona sa obvinenému ukladá pokuta vo výške 150,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, za ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, teda od zadržania vodičského preukazu dňa 12.11.2013. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi obvineného z priestupku Štefanovi Čičkanikovi, o čom svedčí potvrdenie o doručení (ďalej len doručenka) na č.l. 221 p.v. správneho spisu. Podľa tejto doručenky prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol realizovaný dňa 14.05.2014, opakované doručenie 15.05.2014 a deň uloženia zásielky je 15.05.2014. Zásielku si splnomocnený zástupca obvineného z priestupku fyzicky prevzal dňa 02.06.2014. Opravou chýb v písaní pri písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia č. ORP-P-171/ODI-2014- II zo dňa 19.06.2014 bolo prvostupňové rozhodnutie opravené tak, že č. rozhodnutia o priestupku č. p.: ORP-P-117/ODI-2014-II uvedené na prvej strane rozhodnutia sa opravilo na č. p.: ORP-P-171/ ODI-2014-II, ďalej text rozhodnutia o priestupku na str. 11 v prvom odseku: ....o predmetnom priestupku pod č. : ORP-P-117/ODI-2013-II.... opravil sa na: ... o predmetom priestupku pod č.: ORP-P-171/ ODI-2014-II.... V ostatnej časti zostalo predmetné rozhodnutie nezmenené. Odvolaním zo dňa 03.06.2014, ktoré došlo prvostupňovému orgánu dňa 17.06.2014, účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu napadol prvostupňové rozhodnutie, a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán dňa 12.05.2014 rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu bez toho, aby na tento deň ich predvolal na ústne pojednávanie. Ďalej spoľahlivo nezistil stav veci a nezaoberal sa svedomite a zodpovedne vecou, ktorá je predmetom konania. Uprel účastníkovi konania právo požadovať kópie spisov a neumožnil mu právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, zmaril ústne pojednávanie dňa 05.05.2014 odchodom konajúceho pracovníka správneho orgánu z pojednávacej miestnosti. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/402/2011-177 a Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžd/11/2013. Žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a uložil prvostupňovému orgánu vo veci konať v súlade s platnými predpismi. Druhostupňový správny orgán oznámením č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-61/2014 zo dňa 05.08.2014 upovedomil účastníka, že odvolanie, ktoré podal v zastúpení splnomocneného zástupcu, je oneskorené, pretože z doručeniek do vlastných rúk, ktoré majú povahu verejnej listiny, vyplýva, že splnomocnenému zástupcovi, rovnako ako účastníkovi konania, boli rozhodnutia o priestupku doručované dňa 14.05.2014. Keďže tieto pokusy o doručenie boli bezúspešné, s výzvou boli vykonané opakované doručenia dňa 15.05.2014, pričom dňa 15.05.2014 boli obidve zásielky aj uložené na pošte. Vzhľadom na § 24 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie o priestupku sa považovalo za doručené splnomocnenému zástupcovi dňa 19.05.2014. Márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania sa predmetné rozhodnutie o priestupku stalo právoplatným 03.06.2014. Písomnosť bola splnomocnenému zástupcovi Ing. Štefanovi Čičkanikovi doručovaná doporučene do vlastných rúk pod podacím č. UU758386247SK. Zo záznamov dostupných na webovej stránke poštového úradu www.posta.sk <http://www.posta.sk> v časti sledovanie zásielok vyplýva, že dňa 13.05.2014 o 10:20 hod. bola predmetná zásielka podaná na Pošte Žilina 1, Sládkovičova 169/14, Žilina. Dňa 14.05.2014 o 07:30 hod. bola táto zásielka prevzatá na doručovanie. Dňa 14.05.2014 o 13:15 hod. bola zásielka pripravená na opakované doručenie. Dňa 15.05.2014 o 07:34 hod. bola zásielka pripravená na opakované doručenie. Dňa 15.05.2014 o 12:40 hod. zásielka nebola doručená - adresát nezastihnutý. Dňa 02.06.2014 o 17:28 hod. zásielka vydaná adresátovi na Pošte Žilina 1, Sládkovičova 169/14, Žilina. Zhodnotením týchto skutočností, v kontexte záznamov poštovej doručovateľky na doručenke, je možné konštatovať, že tieto sú zhodné a preukazujú, že poštová doručovateľka dodržala zákonom predpísaný postup potrebný pre aplikáciu § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj výpoveď poštovej doručovateľky, ktorá je zaznamenaná v listinnom dôkaze - v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 07.07.2014. Uvedené potvrdzuje aj okolnosť, že splnomocnený zástupca si doručované písomnosti prevzal 02.06.2014, to znamená na 18.-deň odo dňa oznámenia poštovej doručovateľky o uložení zásielok na pošte. Z toho je možné urobiť záver, že keďže poštová doručovateľka dodržala zákonom predpísaný postup, vedel Ing. Štefan Čičkanik, ako splnomocnený zástupca na základe oznámení vykonaných poštovou doručovateľkou vypočítať 18-dňovú odbernú lehotu zásielok v zmysle bodu 21.1 Poštových podmienok. Skutočnosť, že splnomocnený zástupca následne na doručenke prečiarkol záznamy poštovej doručovateľky s uvedením textu: nepravdivé, nie je skutočnosťou spôsobilosťou spochybniť dôveryhodnosť tohto dôkazu. Dňa 17.06.2014 splnomocnený zástupca osobne doručil prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014, odvolanie, ktorý doručil splnomocnený zástupca prvostupňovému správnemu orgánu dňa 17.06.2014, bolo považované za oneskorené. Toto oznámenie prevzal splnomocnený zástupca účastníka správneho konania Ing. Štefan Čičkanik fyzicky dňa 27.08.2014, pričom prvý pokus o doručenie bol vykonaný 08.08.2014, druhý pokus 11.08.2014 a deň uloženia zásielky na pošte bol 11.08.2014. Proti tomuto oznámeniu podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote osobne na Krajský súd v Žiline dňa 10.09.2014. V žalobe ako žalobné body uviedol: Nesprávne uplatňovanie doručovacej domnienky z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Správny orgán má na doručenke od prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia preškrtnuté všetky dátumy ohľadom postupu doručovania a uvedený text: nepravdivé s podpisom osoby, ktorá prebrala zásielku, teda o pravdivosti údajov na doručenke ohľadom postupu doručovania existujú dôvodné pochybnosti. Správny orgán ich „odstránil“ tak, že dňa 07.07.2014 vykonal výsluch poštovej doručovateľky. K tomuto úkonu správny orgán pritom nepredvolal účastníka konania, ani mu nedal na vedomie, že takýto úkon vykoná v jeho neprítomnosti a nedal mu ani následne žiadnu možnosť vyjadriť sa k tejto skutočnosti. Porušil tak § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca by na výsluchu poštovej doručovateľky navrhol, aby správny orgán vypočul aspoň 10 adresátov úradných zásielok z rajónu vypočutej poštovej doručovateľky k otázkam, či dostávajú do schránok od doručovateľky najskôr modrý lístok a až následne žltý lístok o uložení úradnej zásielky alebo nie. Správny orgán spoľahlivo neverifikoval pravdivosť tvrdení poštového prepravcu, ani pravdivosť tvrdení adresáta, ktoré sú navzájom protichodné. Ani jeden z účastníkov sporu o pravdivosti svojho tvrdenia o tej istej skutočnosti nemá spôsobilosť iba svojím tvrdením vylúčiť protichodné tvrdenia druhého účastníka sporu. Dá sa to iba za pomoci tretieho nezúčastneného alebo nestranného argumentu. Je doslova infantilná snaha žalovaného presvedčiť čitateľa napadnutých rozhodnutí, že sa pošta sama prizná, že nevykonala doručovacie pokusy tak, ako to vyžaduje § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Je zrejmé, že doručenka neosvedčuje skutočnosti, ktoré musia byť naplnené k tomu, aby správny orgán mohol použiť doručovaciu domnienku § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a to že neboli vykonané doručovacie pokusy a adresát zásielky sa nezdržiaval v mieste doručovania v čase doručovania. Poukázal na rozsudok NS SR 1Sžd/11/2013. V skutočnosti mohlo rozhodnutie správneho orgánu nadobudnúť právoplatnosť najskôr dňa 18.06.2014, pretože dňa 02.06.2014 bolo rozhodnutie doručené žalobcovi. Žalobca však podal dňa 17.06.2014 odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Preto bolo potrebné, aby o tomto odvolaní rozhodol odvolací správny rozhodnutím v súlade s § 46 Správneho poriadku. Správny orgán však takéto rozhodnutie o odvolaní nevydal. Odvolanie označil za oneskorené a ním napadnuté rozhodnutie za právoplatné. Účelom takéhoto postupu bolo vyhnúť sa prejednávaniu samotnej podstaty predmetného správneho konania, pretože existuje dôkaz, ktorý vyvracia všetky tvrdenia uvedené v rozhodnutí a správny orgán by musel obviniť iné osoby účastné na nehodovom deji, ktoré sú dobrí známi povereného pracovníka prvostupňového správneho orgánu a jeho kolegov. Žiadal prvostupňové správne rozhodnutie a taktiež aj oznámenie o oneskorenom odvolaní zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.11.2014. V celom rozsahu sa pridržiaval svojich názorov, ktoré uviedol v oznámení. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o priestupku sa stalo právoplatným dňa 03.06.2014. Od tohto dňa bolo konanie o priestupku právoplatne skončené. Dňa 07.07.2014 bola vypočutá poštová doručovateľka a vtedy už konanie o priestupku neprebiehalo a teda žalobca už nemal právny nárok sa zúčastniť tohto výsluchu. Rovnako ani prvostupňový správny orgán nemal povinnosť postupovať podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal na uznesenie NS SR č.k. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste. Riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, ale dokazuje sa len jej nesprávnosť. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté oznámenie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté oznámenie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Zo správneho spisu krajský súd zistil nasledovné skutočnosti: Prvostupňové správne rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi účastníka konania - Ing. Štefanovi Čičkanikovi doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením, pričom z doručenky z tohto doručovania vyplýva, že prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný 14.05.2014, opakované doručenie dňa 15.05.2014 a deň uloženia zásielky 15.05.2014. Fyzicky si túto zásielku splnomocnený zástupca prevzal dňa 02.06.2014, pričom prečiarkol všetky tri vyššie uvedené dátumy s poznámkou „nepravdivé.“ Oprava prvostupňového rozhodnutia bola taktiež doručovaná splnomocnenému zástupcovi účastníka konania doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením, pričom prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný 17.07.2014, opakované doručenie 18.07.2014 a deň uloženia zásielky 18.07.2014. Fyzicky si zásielku splnomocnený zástupca prevzal 04.08.2014, pričom opätovne prečiarkol vyššie uvedené tri dátumy s jeho poznámkou „nepravdivé.“ Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal odvolanie účastník prostredníctvom splnomocneného zástupcu osobne na prvostupňový správny orgán dňa 17.06.2014, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky prvostupňového správneho orgánu, aj z poznámky: vzal na vedomie 17.06.2014. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia druhostupňového správneho rozhodnutia a zo žaloby (str. 9 žaloby). Prvostupňový správny orgán dňa 07.07.2014 vypočul Z. Q., poštovú doručovateľku, k okolnostiam doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi účastníka konania. Poštová doručovateľka uviedla, že pamätá si na toto doručovanie veľmi dobre a konkrétne uviedla, že dňa 14.05.2014 bola v práci v čase od 06:30 hod. do 14:00 hod. V tento deň v čase okolo 11:00 hod. bola na uvedenej adrese za účelom doručovania predmetných zásielok, a to zásielky splnomocnenému zástupcovi účastníka konania a účastníkovi. Nakoľko objekt na R. ul. č. XXXX/XX v F. nemá označené zvončeky ani poštovú schránku, zvonila na všetky tri zvončeky. Pretože jej nikto neotvoril, vhodila modrý lístok - výzvu do schránky, ktorá sa nachádza na vnútornej strane malej zelenej bránky. Dňa 15.05.2014 opätovne v čase okolo 11:00 hod. pokúšala sa doručiť predmetné zásielky I. Q. a Ing. Štefanovi Čičkanikovi na túto adresu. Po neúspešnom zvonení a zastihnutí adresátov následne vhodila do schránky žltý lístok - avízo aj s vyznačením odbernej lehoty. Splnomocnený zástupca Ing. Štefan Čičkanik sa tohto výsluchu nezúčastnil, pretože naň nebol predvolaný. Na č.l. 248 správneho spisu sa nachádza záznam zo Slovenskej pošty o sledovaní zásielky, podacie č. UU75838624, z ktorého vyplýva, že zásielka (podľa vyjadrenia žalovaného sa jedná o zásielku z doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi) bola podaná na Poštu Žilina 1 dňa 13.05.2014, dňa 14.05.2014 bola prevzatá na doručovanie, dňa 14.05.2014 bola pripravená na opakované doručenie, dňa 15.05.2014 bola pripravená na opakované doručenie, dňa 15.05.2014 nebola doručená - adresát nezastihnutý, dňa 02.06.2014 bola vydaná adresátovi na Pošte Žilina 1. Krajský súd v Žiline na pojednávaní konanom dňa 08.09.2015 vypočul ako svedkyňu poštovú doručovateľku Z. Q., za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu. Táto uviedla, že postupovala pri doručovaní zásielky, z ktorej doručenka sa nachádza pri prvostupňovom správnom rozhodnutí tak, že v prvý deň prišla na adresu podľa poštovej zásielky a zistila, že sa tam nikto nenachádza. Preto tam nechala tzv. modrý lístok, ktorý riadne vypísala a napísala aj deň, kedy bude opakovane písomnosť doručovať. Na druhý deň potom prišla na tú istú adresu, taktiež jej nikto neotváral, preto vypísala žltý lístok, na ktorý napísala odbernú lehotu, ktorý hodila do schránky. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 05.08.2014, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 05.08.2014, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 72) 72) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konaniu alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Cieľom tohto preskúmania je posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď je prvostupňové rozhodnutie právoplatné. Podané odvolanie sa v tomto prípade v podstate považuje iba za podnet účastníka sui generis. Odvolanie sa považuje za oneskorené, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 54 ods. 2, resp. inej lehoty ustanovenej v osobitnom predpise, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 54 ods. 3 v prípade nesprávneho poučenia účastníka alebo ak nebol účastník poučený vôbec, alebo bolo síce podané včas, ale na nepríslušnom orgáne a prvostupňovému orgánu bolo doručené až po uplynutí zákonných lehôt. Vo všetkých uvedených prípadoch je právnym dôsledkom vznik právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 60 môže vyústiť do týchto možností: ak zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa obligatórne povoľuje obnova konania na návrh účastníka, postúpi vec prvostupňovému orgánu, ktorý je príslušný na povolenie obnovy konania, ak zistí, že existujú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, bude postupovať podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. V opačnom prípade oneskorené odvolanie vybaví tzv. neformálnym spôsobom. Keďže oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie, odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 Správneho poriadku a vydať rozhodnutie, ale takéto podanie môže pokladať za podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Ak teda odvolací orgán zistí, že nie súd dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 60 Správneho poriadku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Správny poriadok neupravuje povinnosť, aby správny orgán vydal o výsledku preskúmavania oneskoreného odvolania rozhodnutie podľa § 47 Správneho poriadku. Tak sa stalo aj v danom prípade, keď správny orgán po konštatovaní, že odvolanie bolo podané oneskorene a neboli dané dôvody na začatie konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, vybavil oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom (oznámením). V danom prípade účastník konania mal o oneskorenosti odvolania pochybnosti, ktoré uplatnil v správnej žalobe. Vo vzťahu k týmto námietkam je povinnosťou súdu k tejto otázke zaujať stanovisko a posúdiť, či boli splnené podmienky pre takýto postup, resp. či nebolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu sa zaoberať vecnými námietkami účastníka a ukončiť správne konanie vydaním rozhodnutia. Preto aj takéto oznámenie je spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie vydané správnym orgánom v správnom konaní a je preskúmateľné súdom. Krajský súd však zdôrazňuje, že v preskúmavacom konaní je predmetom súdneho konania len posúdenie včasnosti podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, a nepatrí súdu zaoberať sa vecou samou. Správny súd teda posudzoval žalobné námietky žalobcu týkajúce sa včasnosti podania jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom konštatuje, že odvolanie nebolo podané v zákonom stanovenej lehote a teda jeho kvalifikácia správnym orgánom ako oneskorené odvolanie bola zákonná. Preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca v žalobe namietal, že neboli vykonané dva pokusy o doručenie prvostupňového rozhodnutia, pošta len uložila zásielku na pošte a znovu sa nepokúsila túto predmetnú zásielku mu doručiť. V tejto súvislosti poukázal na výsluch poštovej doručovateľky, ktorý bol vykonaný bez jeho účasti po podaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorý považoval za nezákonný. Krajský súd k tomu uvádza, že skutočne je pravdou, že výsluch svedkyne Z. Q. bol vykonaný po podaní odvolania. Pretože v čase vykonania výsluchu nebolo zrejmé, či sa jedná o oneskorené odvolanie (práve na túto okolnosť bol výsluch zameraný) a keďže tento výsluch ako dôkaz potom žalovaný použil vo svojom oznámení o oneskorenom odvolaní, bolo povinnosťou správneho orgánu na tento výsluch predvolať splnomocneného zástupcu účastníka konania, čo neučinil. Túto procesnú vadu konania odstránil krajský súd tak, že zopakoval výsluch svedkyne Z. Q. na pojednávaní konanom dňa 08.09.2015, na ktorom sa už splnomocnený zástupca žalobcu zúčastnil a mal možnosť klásť svedkyni otázky. Na tomto výsluchu rovnako, ako aj v správnom konaní, svedkyňa potvrdila, že zásielku s doručovaným prvostupňovým rozhodnutím doručovala prvýkrát na adresu uvedenú na zásielke a pri neúspešnom pokuse o doručenie avizovala opakované doručenie tzv. modrým lístkom, následne zopakovala pokus o doručenie a keď bol aj tento neúspešný, avizovala uloženie zásielky na pošte tzv. žltým lístkom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpis z portálu Slovenskej pošty - sledovanie zásielok (č.l. 248 správneho spisu), z ktorého vyplývajú dátumy dvoch pokusov o doručenie zásielky ako aj vydanie zásielky adresátovi tak, ako to vyplýva aj z doručenky pripojenej k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, t.j. prvý pokus o doručenie dňa 14.05.2014, druhý pokus o doručenie dňa 15.05.2014, vydanie adresátovi na pošte dňa 02.06.2014. Údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ žalobca ako dôvod spochybnenia údajov na doručenke uvádzal preškrtnutie týchto dátumov jeho osobou, uvedený akt splnomocneného zástupcu žalobcu nijako pravdivosť týchto dátumov nespochybňuje. Muselo by sa jednať o konkrétny a objektívny dôkaz na preukázanie tej skutočnosti, že tieto dátumy nie sú v súladu so skutočnosťou, čo v žiadnom prípade nespĺňa faktické prečiarknutie týchto dátumov adresátom. Nie je to teda žiaden dôvod na to, aby sa tieto údaje spochybnili, pretože splnomocnený zástupca žalobcu - Ing. Štefan Čičkanik uvedené učinil bez predloženia dôkazov na toto svoje tvrdenie. Krajský súd v Žiline na zistenie okolností nevyhnutných na preskúmanie napadnutého oznámenia vykonal dôkaz výsluchom svedkyne - poštovej doručovateľky Z. Q., pretože tento dôkaz bol v správnom konaní vykonaný s procesnou vadou a pritom z tohto dôkazu správny orgán pri zistení skutkového stavu vychádzal. Pokiaľ žalobca na pojednávaní navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, a to vyžiadanie si tzv. žltého avíza z pošty za účelom porovnania písma na tomto žltom lístku, teda či sa jedná skutočne o písmo poštovej doručovateľky na pojednávaní prítomnej a vykonanie dôkazu videozáznamom, ktorý vyhotovila kamera, ktorá je nad poštovou schránkou žalobcu, tieto návrhy na doplnenie dokazovania krajský súd zamietol, s poukazom na § 250i ods. 1 druhá veta O.s.p. K prvému navrhnutému dôkazu, a to vyžiadaniu si tzv. žltého avíza, súd konštatuje, že tento dôkaz na zistenie skutkového stavu nebol potrebný. Samotný žalobca tvrdil, že chyba pri doručovaní nastala v tom, že nebola žalobcovi doručovaná zásielka opakovane, ale že po prvom pokuse o doručenie bola uložená na pošte. Tzv. žlté avízo avizuje uloženie zásielky na pošte, čo žalobca vôbec nespochybňoval. Okrem toho jeho samotné konanie, keď si prevzal zásielku v posledný 18.- deň odbernej lehoty, svedčí o tom, že toto žlté avízo prevzal a riadil sa údajmi v ňom. Čo sa týka ďalšieho navrhnutého dôkazu, a to videozáznamu z kamery namontovanej na adrese doručovania v inkriminovaný deň, súd konštatuje, že tento dôkaz taktiež nebolo potrebné vykonať, vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním, či už pred správnym orgánom alebo priamo pred súdom, bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že doručenie predmetnej poštovej zásielky bolo vykonané v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku a teda vykonanie tohto dôkazu nebolo potrebné na preskúmanie napadnutého oznámenia. Dokazovanie vykonané Krajským súdom v Žiline a taktiež výpis z portálu Slovenskej pošty nepochybne preukázali tú skutočnosť, že poštový doručovateľ si splnil svoju povinnosť v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku pri doručovaní prvostupňového správneho rozhodnutia a vykonal oba doručovacie pokusy s avízami o opakovanom doručení a uložení zásielky na pošte. Naopak, tvrdenie žalobcu o inom priebehu tohto deja nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, ktorá spočívala v tom, že spoľahlivo verifikovať skutkový stav je možné len za pomoci tretieho nezúčastneného argumentu, pretože ani jeden z účastníkov sporu, t.j. Slovenská pošta ani žalobca nemôže svojím tvrdením vylúčiť protichodné tvrdenie druhého účastníka sporu, súd konštatuje, že žalobca nesprávne kvalifikuje účastníkov tohto sporu. V žiadnom prípade účastníkom sporu nie je Slovenská pošta a.s., ktorá je poskytovateľom poštových služieb v zmysle z.č. 324/2011 Z.z. o poštových službách. Vykonané dôkazy, a to výsluch poštovej doručovateľky a výpis z portálu Slovenskej pošty a.s. o sledovaní zásielok, len potvrdzujú údaje na doručenke ako na verejnej listine, pričom tieto dôkazy sú objektívne, nepochádzajúce od žiadneho účastníka správneho konania. Naopak, ak žalobca chcel docieliť spochybnenie údajov na doručenke, bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne dôkazy na túto skutočnosť, prípadne preukázať, že vykonané dôkazy sú nepravdivé, neobjektívne či zavádzajúce. Len tá skutočnosť, že tieto dôkazy potvrdili údaje na doručenke, nemôže byť dôvodom pre konštatovanie ich neobjektívnosti. Táto námietka je preto v plnom rozsahu nedôvodná. Posledná žalobcova námietka obsahovala jeho všeobecné tvrdenie, že doručenka neosvedčuje skutočnosti, ktoré musia byť naplnené na splnenie fikcie podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a to konkrétne, že neboli vykonané doručovacie pokusy a že adresát zásielky sa nezdržiaval na mieste doručenia v čase doručovania. Čo sa týka prvej časti tejto námietky, že neboli vykonané doručovacie pokusy, ako to vyžaduje § 24 ods. 2 Správneho poriadku, súd sa k tejto námietky vyjadril v odôvodnení vyššie, kde konštatoval, že táto podmienka v plnom rozsahu splnená bola, pretože doručovacie pokusy v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku riadne uskutočnené boli. Táto námietka je teda nedôvodná. Čo sa týka ďalšej časti tejto námietky, že doručenka neosvedčuje skutočnosť, že adresát zásielky sa zdržiava na mieste doručovania v čase doručovania, účastník konania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/11/2013. K tomuto súd konštatuje nasledovné: Najvyšší súd SR vychádzal z právneho názoru vysloveného vo svojom uznesení č.k. 1Sžd/10/2012 zo dňa 19.06.2012. Podľa neho nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval a že pokiaľ doručenka neobsahovala uvedenú predtlač „hoci sa v mieste doručovania zdržuje“, nie je preukázané, že k doručeniu prvostupňového rozhodnutia došlo v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Krajský súd v Žiline však vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR II.ÚS 507/2012-37 zo dňa 13.11.2012, ktoré bolo vydané priamo v právnej veci splnomocneného zástupcu žalobcu. V tomto konaní pred ústavným súdom žalobca namietal porušenie základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením NS SR sp. zn. 10Sžd/20/2011 z 25.04.2012, ktorým najvyšší súd potvrdil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/81/2010 zo dňa 23.02.2011. Predmetom posúdenia v konaní pred krajským a najvyšším súdom bola tá skutočnosť, či poštová doručenka je verejnou listinou, ktorej pravdivosť sa prezumuje a či sa skutočnosti v nej uvedené majú dokazovať. Najvyšší súd v tomto uznesení uviedol, že riadna vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný správny orgán, ani krajský súd, neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosť podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného žalovaný ani krajský súd takú povinnosť nemali a žalobca v odvolaní nesprávnosť doručenky nepreukázal. Žalobca ďalej tvrdil, že v čase doručovania sa v meste Žilina nezdržiaval. K tejto námietke odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011, v ktorom ústavný súd uviedol (s poukazom na svoj nález sp. zn. I.ÚS 119/07 zo dňa 27.09.2007, v ktorom uviedol, že ak je adresátom dostatočne preukázané, že záver o predpoklade náhradného doručovania bol nesprávny, ide o doručovanie neúčinné), že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán. Ďalej uviedol, že ani čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste. Ak sú splnené podmienky § 24 ods. 2 Správneho poriadku, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia, a to aj v prípade, ak sa adresát o uložení nedozvedel, prípadne sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. K tomu ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. II.ÚS 507/2012-37 uviedol, že týmto uznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, a to z toho dôvodu, že s poukazom na obsah cit. odôvodnenia uznesenia NS SR dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Krajský súd, vychádzajúc z uvedenej judikatúry Ústavného súdu SR a NS SR, zaujal stanovisko, že doručenka je verejnou listinou preukazujúcou skutočnosti v nej uvedené a pokiaľ sú vyplnené všetky kolónky pre opakované doručenie písomností, predpokladá sa, že sa adresát v mieste doručovania zdržiaval. Ak adresát túto skutočnosť namieta, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať, na čo má dôkazné bremeno. Toto dôkazné bremeno znáša adresát doručovania, a nie správny orgán. Nestačí ani čestné vyhlásenie adresáta (je to len tvrdenie, a nie dôkaz), ale je potrebný aj objektívny dôkaz, že v kritickom čase bol na inom mieste. Nie je teda na mieste argumentácia žalobcu, že doručenka ako taká neosvedčuje splnenie podmienok podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak samozrejme nie je riadne preukázaný opak. Tiež je treba konštatovať, že v danom prípade žalobca ani len netvrdil, že sa on alebo jeho zástupca na mieste doručovania v čase doručovania nezdržiavali, ale len paušálne konštatoval, že žiadna doručenka s doručovaním do vlastných rúk na opakované doručenie nemôže preukazovať zdržiavanie sa v mieste doručovania. Keďže žalobca nepreukázal, že by sa on alebo jeho splnomocnený zástupca v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiavali, táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa podľa názoru súdu uplatnila fikcia doručenia uvedená v poslednej vete § 24 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorej ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Prvostupňové rozhodnutie bolo uložená na pošte 15.05.2015, tretí deň od uloženia sa považuje za deň doručenia predmetnej písomnosti, aj keď sa adresát o uložení nedozvie, t.j. zásielka sa považovala za doručenú dňa 19.05.2014 - v pondelok (§ 27 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku, keďže tretí deň lehoty podľa § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku, pripadol na nedeľu). Odo dňa 20.05.2014 sa preto počítala odvolacia lehota na podanie odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorej posledný deň pripadol na 03.06.2014. Keďže však žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal odvolanie až dňa 17.06.2014 osobne na prvostupňový správny orgán, odvolanie bolo podané oneskorene. Správne preto žalovaný neformálnym listom oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie bolo podané oneskorene. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.