Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/190/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201211 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201211.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný val 11, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1100308/1/314061/2014 zo dňa 10.07.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobným návrhom doručeným na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 18.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/314061/2014 zo dňa 10.07.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/1487567/2014 zo dňa 14.04.2014, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 411.318,86 Eur. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že keďže žalobca ako daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, správca dane určil daňovú povinnosť podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ust. § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. na základe pomôcok bez súčinnosti s daňovým subjektom, t.j. prešiel z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október - december 2007 do určenia dane podľa pomôcok, o čom vyhotovil Úradný záznam č. 9500401/1/298325/2012 zo dňa 29.02.2012. Následne správca dane vydal platobný výmer č. 9516301/5/3193/2012 zo dňa 09.05.2012, voči ktorému sa žalobca odvolal. Odvolanie bolo postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktoré rozhodnutím č. j. 1020508/1/1122581/2012 zo dňa 13.08.2012 zrušil platobný výmer a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správca dane mal vydať platobný výmer v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z.. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 9500401/5/2791084/2012 zo dňa 02.10.2012, proti ktorému sa žalobca znova odvolal. O odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100301/1/159650/2013/5098 zo dňa 04.04.2013 tak, že zrušilo prvostupňové rozhodnutie. V ďalšom konaní správca dane zaslal daňovému subjektu predvolanie č. 9501401/5/3433350/2013 zo dňa 16.07.2013 na ústne pojednávanie v súvislosti s oboznámením sa s výsledkami pokračujúceho vyrubovacieho konania na základe vykonaného procesu určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie november 2007. Splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Pavol Kuric však na tomto ústnom pojednávaní požiadal o doručenie Protokolu o určení dane podľa pomôcok z dôvodu obsiahlosti protokolu a tiež z dôvodu, že protokol bol doručený žalobcovi uložením na pošte, preto ho daňový subjekt - žalobca, nemal k dispozícii. Uviedol, že až po doručení tohto podkladu sa písomne vyjadrí. Na pojednávaní dňa 13.09.2013 nebola v súčinnosti s daňovým subjektom určená lehota na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a ku dňu spísania úradného záznamu č. 9501401/5/4761683/2013 zo dňa 22.10.2013 sa daňový subjekt - žalobca, písomne nevyjadril. Následne bolo vydané skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré následným rozhodnutím žalovaného bolo zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Kópia Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9500401/1/591697/2012 zo dňa 23.03.2012 bola zástupcovi žalobcu doručená 05.03.2014 a výzva na vyjadrenie sa k nemu zo dňa 13.03.2014 bola zástupcovi žaobcu doručená 17.03.2014. Žalobca ani jeho právny zástupca sa v určenej lehote, ktorá uplynula do 07.04.2014, ani po jej uplynutí, nevyjadrili, o čom bol spísaný aj úradný záznam správcu dane zo dňa 09.04.2014 pod č. 9501401/5/1436973/2014. Následne správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie č.j. 9501401/5/1487567/2014 zo dňa 14.04.2014, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 411.318,86 Eur. Žalovaný súhlasil s právnym posúdením veci správcom dane, keď konštatoval, že daňový subjekt - žalobca nespolupracoval so správcom dane, k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto bola určená daňová povinnosť podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. vo väzbe na § 165 ods. 4 Daňového poriadku na základe pomôcok, bez súčinnosti s daňovým subjektom. Následne správca dane prešiel do procesu určenia dane podľa pomôcok, ktorý bol ukončený podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb.. K doručeniu oznámenia o daňovej kontrole uviedol, že ďalšie konanie správcu dane spočívalo v začatí vyrubovacieho konania, ktoré začalo predvolaním zo dňa 16.07.2013 a daňovému subjektu bolo doručené 05.08.2013 práve z dôvodu, že plnomocenstvo na zastupovanie bolo účinné až dňom 04.09.2013. Následne komunikoval a doručoval tak Protokol o určení dane podľa pomôcok, ako aj výzvu na vyjadrenie sa k nemu, správca dane so splnomocneným zástupcom žalobcu. Procesný postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bol v súlade s platným právnym predpisom - Daňovým poriadkom a daňovému subjektu neboli upreté jeho procesné práva, keď sám daňový subjekt si svoje práva neuplatnil, keď po doručení Protokolu o určení dane podľa pomôcok, nevzniesol žiadne námietky voči výsledkom, ktoré sú v ňom uvedené. Žalovaný konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý konštatoval, že v prípade faktúr, ktoré deklaroval žalobca ako oslobodené dodávky tovarov do Českej republiky pre odberateľa LEDIC, a. s., Roškotova 1717/2, Praha 4 - faktúry č. 4082/07, 4095/07, 4139/07, 4173/07, 4179/07, 4202/07, 4224/07, 4248/07, 4305/07, 4330/07, 4344/07 s dátumom vystavenia a dátumom zdaniteľného plnenia v mesiaci november 2007, že pri týchto faktúrach bolo zistené, že faktúry pre spoločnosť LEDIC, a. s., za zdaňovacie obdobie november 2007 sú v celkovej sume 25.729.730,50 Sk a stotožnil sa aj so skutkovým zistením správnych orgánov, ktoré po vykonanom dokazovaní, na základe výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, dospeli k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že by obchodná spoločnosť LEDIC, a. s., so žalobcom realizovala akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy. Vypočutý štatutár LEDIC, a. s. - Mgr. Vladimír Jaroš sa vyjadril, že plná moc, ktorá v konaní bola predložená a na základe ktorej mal byť ním splnomocnený J. E., bytom H. 6, Na D. XXX/X, konať ako zástupca LEDIC, a. s., nebola ním podpísaná a takúto osobu Mgr. Vladimír Jaroš, ktorý bol štatutárom uvedenej obchodnej spoločnosti v čase zdaniteľného plnenia - vystavenia posudzovaných faktúr, nepozná, naviac, keď v konaní bolo preukázané, že overenie tejto plnej moci na Notárskom úrade JUDr. Ivy Staňkovej bolo falzifikátom. Pri týchto plneniach žalobca tvrdil, že pri dodávkach mäsa a mäsových výrobkov, ktoré boli fakturované firme LEDIC, a. s., si prepravu zabezpečoval odberateľ LEDIC, a. s.. Sám nevedel uviesť evidenčné čísla áut, resp. iné údaje, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru do Českej republiky. Vo vzťahu k posudzovaným faktúram dodávateľa žalobcu - Tešínske jatky, s.r.o., Na Olšinách 1, Český Tešín, č. faktúry 4100/07 zo dňa 09.11.2007, č. 4268/07 zo dňa 26.11.2007, č. 4366/07 zo dňa 01.12.2007, s dátumom zdaniteľného plnenia november 2007 v celkovej sume 11.521,- Sk sa stotožnil s posúdením vecí správcom dane, ktorý konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal dodanie tovaru účtované odberateľovi - Tešínske jatky, s.r.o., do iného členského štátu tak, ako mu ukladá ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi správcu dane, ktorý konštatoval, že daňový subjekt - žalobca, nepredložil ku kontrole doklady a správca dane teda nemohol skontrolovať splnenie podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH, pretože uvedené dodania tovarov, ktoré uviedol daňový subjekt v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 považuje za zdaniteľné obchody, pri dodaní ktorých vzniká daňovému subjektu daňová povinnosť, teda dodanie tovaru firme LEDIC, a.s., v sume 25.729.730,50 Sk pre LEDIC a.s., Praha a v sume 11.521,- Sk pre Tešínske jatky, s.r.o., Český Tešín. Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca písomným podaním zo dňa 17.09.2014. Poukázal na § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zákona o správe daní a konštatoval postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, najmä na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ktoré rozhodnutím č. 1100301/1/159642/2013/5098 zo dňa 04.04.2013, ktoré skorše rozhodnutie daňového úradu zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a vyslovilo právny názor, že správca dane zvolil nesprávny postup pri začatí kontroly, pretože došlo k nesprávnemu doručeniu oznámenia o výkone daňovej kontroly a tým aj k celému ďalšiemu postupu, t.j. prechodu do procesu na určenie dane podľa pomôcok. Poukázal na názor tohto odvolacieho orgánu, ktorý uviedol, že správca dane bude v ďalšom konaní povinný odstrániť uvedenú vadu, preveriť opätovne skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie DPH v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., správne zistí skutkový stav, rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie náležite odôvodní a vysporiadá sa so všetkými námietkami daňového subjektu. Poukázal na to, že daňový úrad vydal 28.10.2013 rozhodnutie, z ktorého, podľa žalobcu, vyplýva, že po zrušení rozhodnutia Finančným riaditeľstvom SR v ďalšom konaní správca dane dňa 13.09.2013 chcel oboznámiť daňový subjekt s výsledkami pokračovacieho vyrubovacieho konania na základe Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9500401/1/591697/2012 zo dňa 23.03.2012, pričom právny zástupca požiadal o doručenie protokolu, ku ktorému sa písomne vyjadrí, a to s poukazom na obsiahlosť protokolu. Daňový úrad právnemu zástupcovi protokol o určení dane podľa pomôcok nedoručil a 22.10.2013 daňový úrad úradným záznamom odňal túto možnosť právnemu zástupcovi. Z uvedeného vyplýva, že Daňový úrad Žilina nedodržal právny názor vyslovený v skoršom rozhodnutí žalovaného, pretože neodstránil vadu doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, žiadnym spôsobom po zrušení rozhodnutia Finančným riaditeľstvom SR nepreukazoval skutkový stav, nezabezpečoval žiadne dôkazy, o čom svedčí aj Protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý je dátovaný ku dňu 23.03.2012, t.j. pred zrušujúcim rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR. Tvrdil, že postupom daňového úradu - skutočnosťou, že nebol Protokol doručený právnemu zástupcovi, ktorý o tom 13.09.2013 daňový úrad požiadal s tým, že sa k jednotlivým skutočnostiam uvedeným v obsahu protokolu vyjadrí, bola odňatá možnosť na právnu ochranu v zmysle čl. 46, 47 ods. 2 Ústavy SR a právo na primeranú obhajobu. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica rozhodnutím č. 1100308/1/40336/2014 zo dňa 21.01.2014 toto rozhodnutie daňového úradu zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad dňa 14.04.2014 vydal rozhodnutie č. 9501401/5/1487567/2014 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 411.318,86 Eur. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že bol porušený § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. a nevznikol nárok na oslobodenie od DPH. Daňový úrad nezohľadnil skutočnosť, že daňový subjekt vykázal hospodársky výsledok, ktorý sa premietol v celkovej ekonomickej situácii a v prípade, že by daňový subjekt tovar nenadobudol, nemohol by ďalej vykonávať hospodársku činnosť, t.j. že na jednej strane daňový úrad konštatuje nadobudnutie tovaru, na druhej strane existujú objektívne dôkazy, z ktorých je zrejmé, že daňový subjekt vykonával hospodársku činnosť s tovarom, ktorým disponoval. Preto je potom nelogický záver daňového úradu o neexistencii tovaru. Postup, ktorý daňový úrad zvolil, t.j. určenie dane podľa pomôcok, nezodpovedá objektívnemu stavu, keď sa malo skúmať aj to, či daňový subjekt realizoval výrobu a ak áno, akým tovarom. Konštatovanie nepreukázania nároku na oslobodenie od povinnosti platiť DPH je čisto teoretické a nevychádza z objektívneho stavu, v ktorom sa kontrolovaný subjekt v rozhodnom období nachádzal. Žalobca v žalobe citoval rozhodnutie žalovaného, ktoré konštatuje: „Odvolací orgán z protokolu o určení dane podľa pomôcok zistil, že správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 655/320/19900/2011/ Kriv zo dňa 08.09.2011, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 19.09.2011. Daňový subjekt listom zo dňa 23.09.2011 správcovi dane oznámil, že ku dňu 24.09.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť a je práceneschopný. Správca dane listom - Odpoveď č.j. 655/320/21362/2011/Kriv zo dňa 04.10.2011 oznámil daňovému subjektu, že uvedené nemá vplyv na vykonanie daňovej kontroly a daňová kontrola začne v deň uvedený vo výzve, t. j. 06.10.2011. Písomnosť daňový subjekt neprezal, zásielka sa vrátila späť s poznámkou „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote" dňa 02.11.2011. Keďže daňový subjekt so správcom dane nedohodoval iný deň začatia daňovej kontroly, kontrola bola začatá dňa 06.10.2011. V tento deň sa daňový subjekt nedostavil na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto, ani neboli predložené žiadne doklady ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2007. Daňový subjekt zároveň zrušil generálnu plnú moc na zastupovanie Ing. E. D., rod. E., bytom S. č. XXX, písomným vypovedaním generálnej plnej moci zo dňa 20.09.2011 a zrušil generálnu plnú moc na zastupovanie Ing. R. E., bytom S. XX, písomným vypovedaním generálnej plnej moci zo dňa 20.09.2011. Vypovedanie generálnych plných mocí bolo správcovi dane doručené dňa 14.10.2011. V súvislosti s námietkou daňového subjektu, ktorou namietal, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia len vo všeobecnej rovine konštatuje porušenie ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH odvolací orgán uvádza, že podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, aby bolo možné uznať oslobodenie od dane podľa ods. 1 až 4 cit. ustanovenia, musí mať platiteľ dane k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Platiteľ dane sám musí preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu faktúrou o dodaní tovaru, dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu prípadne inými dokladmi. Ak platiteľ nepredloží písomné doklady, ktoré zákon vyžaduje ako dôkaz, nárok na oslobodenie od dane mu zaniká. Keďže daňový subjekt k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia október - december 2007 nepredložil správcovi dane žiadne doklady, týmto postupom nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, tak ako to deklaroval v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2007. Odvolací orgán má za to, že postup správcu dane bol správny a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o DPH.“ Žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi žalovaného a má za to, že závery konštatované v napadnutom rozhodnutí nevychádzajú z reálneho stavu veci, ktorý nebol náležitým spôsobom zistený, preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Súčasne namietal dĺžku daňovej kontroly a poukázal na Nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010. Konštatoval, že pokiaľ daňová kontrola prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 03.12.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto správca dane určil daňovú povinnosť podľa § 29 ods. 6 Zákona o správe daní vo väzbe na § 165 ods. 4 Daňového poriadku na základe pomôcok bez súčinnosti s daňovým subjektom, t.j. prešiel z daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október - december 2007 do určenia dane podľa pomôcok, o čom vyhotovil aj Úradný záznam č. 9500401/1/298325/2012 zo dňa 29.02.2012. Dňa 13.09.2013 správca dane chcel oboznámiť daňový subjekt s výsledkami pokračujúceho vyrubovacieho konania na základe vykonaného určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2007 na základe Protokolu o určení dane podľa pomôcok. Splnomocnený zástupca daňového subjektu JUDr. Pavol Kuric však na ústnom pojednávaní požiadal o doručenie Protokolu o určení dane podľa pomôcok z dôvodu obsiahlosti protokolu a tiež z dôvodu, že protokol bol doručený uložením na pošte a daňový subjekt ho nemá k dispozícii, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9501401/5/4199191/2013 zo dňa 13.09.2013 a úradný záznam č. 9501401/5/4251993/2013 zo dňa 18.09.2013. K protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 23.03.2012 č. 9500401/1/591697/2012 sa daňový subjekt nevyjadril. Správa dane dňa 28.10.2013 vydal platobný výmer č. 9501401/5/4824490/2013, ktorý bol odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 21.01.2014 č. 1100308/1/40336/2014 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu uloženia povinnosti správcovi dane doručiť daňovému subjektu overenú kópiu Protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 23.03.2012. V ďalšom konaní správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu kópiu Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9500401/1/591697/2012 zo dňa 23.03.2012, ktorá mu bola doručená dňa 05.03.2014. Následne zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu výzvu na vyjadrenie sa k Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9501401/5/962174/2014 zo dňa 13.03.2014, ktorá mu bola doručená dňa 17.03.2014. V predmetnej výzve správca dane stanovil lehotu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok, a to 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, t.j. do 07.04.2014. Daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca sa v stanovenej lehote písomne k protokolu o určení dane podľa pomôcok nevyjadril, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam č. 9501401/5/1436973/2014 zo dňa 09.04.2014. Tvrdil, že pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s § 29 Zákona o správe daní použité pomôcky, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a ktoré špecifikoval aj vo svojom vyjadrení, na základe ktorých správca dane zistil základ dane tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že daňový subjekt svojím konaním porušil § 43 ods. 1 a 5 a § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 Zákona o DPH. V danom prípade žalovaný zistil, že správcom dane boli dodržané zákonné podmienky na uplatnenie postupu správcu dane podľa § 48 ods. 4 v nadväznosti na § 44 ods. 3 Zákona o správe daní na určenie dane podľa pomôcok. Nakoľko daňový subjekt sa k Protokolu o určení dane podľa pomôcok v stanovenej lehote ani po jej uplynutí nevyjadril, na výzvu správcu dane neregoval, námietky proti určeniu dane podľa pomôcok nepodal, preto nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že mu bola odňatá možnosť na právnu ochranu v zmysle čl. 46, 47 ods. 2 Ústavy SR a právo na primeranú obhajobu. K námietkam žalobcu o spôsobe doručenia oznámenia o daňovej kontrole žalovaný uvádza, že ďalším konaním správcu dane bolo začaté vyrubovacie konanie, ktoré začalo na základe predvolania č. 9501401/5/3433350/2013 zo dňa 16.07.2013, žalobcovi doručené dňa 05.08.2013, nakoľko plnomocenstvo na zastupovanie bolo účinné až dňom 04.09.2013 a nemožno ho spájať s procesom daňovej kontroly. Konštatoval, že daňová kontrola bola začatá podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., pričom správca dane dňa 29.02.2012 prešiel do procesu určenia dane podľa pomôcok. Vyrubovacie konanie je daňové konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o právach a povinnostiach daňového subjektu v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vo vyrubovacom konaní už správca dane nemohol odstrániť vadu doručenia oznámenia o daňovej kontrole, pretože nebolo možné opätovne doručiť oznámenie o daňovej kontrole právnemu zástupcovi, keďže plnomocenstvo bolo žalobcom vypovedané. Správca dane vo vyrubovacom konaní zaslal splnomocnenému zástupcovi (podľa plnej moci zo 04.09.2013) žalobcu kópiu overeného Protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorá mu bola dňa 05.03.2014 doručená a výzvou zo dňa 13.03.2014 ho vyzval, aby sa v lehote 15 dní pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy písomne k Protokolu o určení dane podľa pomôcok vyjadril, čo však žalobca ani jeho splnomocnený zástupca v stanovenej lehote do 07.04.2014 nevyužili. Preto procesný postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly, procese určenia dane podľa pomôcok vo vyrubovacom konaní bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Sám žalobca po doručení Protokolu o určení dane podľa pomôcok nevzniesol žiadne námietky voči výsledkom v ňom uvedeným. K tvrdeniam žalobcu, ktorý konštatuje nepreukázanie nároku na oslobodenie od povinnosti platiť daň, žalovaný konštatoval, že platiteľ dane musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo, a to bez ohľadu na to, aký hospodársky výsledok bol dosiahnutý. Tiež je podľa názoru žalovaného nepodstatné tvrdenie žalobcu, že správca dane prijal záver o neexistencii tovaru. Poukázal, že platiteľ dane musí sám preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu faktúrou o dodaní tovaru, dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu, prípadne aj inými dokladmi, pričom žalobca nepredložil písomné doklady, ktoré zákon vyžaduje ako dôkaz, preto mu nárok na oslobodenie od dane ani nevzniká. K námietke žalobcu o dĺžke daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola bola začatá 06.10.2011. Keďže žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, t.j. nepredložil žiadne doklady a so správcom dane nespolupracoval, správca dane podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok a dňa 29.02.2012 prešiel z daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok. Počas procesu určenia dane podľa pomôcok neplynú lehoty podľa § 15 ods. 17 zákoan č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, preto bola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly v zmysle citovaného ustanovenia. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. na základe riadne a včas podanej žaloby, bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.03.2015 za splnenia procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10). Podľa § 29 ods. 6 cit. zákona, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012: Podľa § 165b ods. 1 cit. zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 31.12.2007, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vydal poverenie na výkon daňovej kontroly dňa 08.09.2011 a listom pod č. 655/320/19900/2011-Kriv z 08.09.2011, ktoré doručil žalobcovi 19.09.2011, žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly na DPH za október - december 2007. Súčasne konštatoval, že daňová kontrola sa začína 06.10.2011 o 09:00 hod. v prietoroch Daňového úradu Kysucké Nové Mesto. Skutočnosť, že po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly žalobca oznámil správcovi dane, že podnikateľskú činnosť dňom 24.09.2011 ukončil, nemá, tak ako konštatoval aj žalovaný a správca dane, vplyv na zákonnosť postupu daňových orgánov, keďže predmetom začatej daňovej kontroly bolo obdobie október - december 2007, v ktorom žalobca vykonával živnosť na základe živnostenského oprávnenia a bol zapísaný v Živnostenskom registri s obchodným menom Vladimír Marčiš - MARLEX, s miestom podnikania Rudina č. 90, IČO: 34 765 255. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že správca dane vyzýval žalobcu výzvou zo dňa 07.10.2011 a 03.11.2011 na predloženie všetkých účtovných dokladov, ktoré boli predmetom daňových priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie október, november a december 2007, ako aj evidenciu DPH za uvedené zdaňovacie obdobia. Tieto výzvy boli doručované na adresu žalobcu Rudina č. 90, t.j. na adresu, z ktorej žalobca komunikoval, tak ako to vyplýva z podania žalobcu zo dňa 23.09.2011, ktorým oznamuje správcovi dane, že zdravotný stav mu nedovoľuje podnikať a ukončil dňa 24.09.2011 podnikateľskú činnosť. Tieto výzvy boli doručené žalobcovi uložením na pošte tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a zásielky boli vrátené správcovi dane s označením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Ďalej bolo z obsahu predloženého administratívneho spisu preukázané, že vzhľadom na nesúčinnosť žalobcu prešiel správca dane, počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október, november, december 2007, ktorá začala 06.10.2011, do procesu určenia dane podľa pomôcok v súlade s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., čo oznámil žalobcovi podaním z 29.02.2012, doručením na adresu, z ktorej žalobca komunikoval a ktorú uvádzal v opravných prostriedkoch proti skorším prvostupňovým správnym rozhodnutiam a na ktorej fyzicky preberal listové zásielky, nielen uložením na pošte tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Žalobca sa osobne, spolu so svojím právnym zástupcom, ktorému udelil plnú moc dňa 03.09.2013, doručenú správcovi dane dňa 04.09.2013, zúčastnil aj ústneho pojednávania dňa 13.09.2013 - zápisnica pred Daňovým úradom Žilina č. 9501401/5/4199191/2013, z obsahu ktorej vyplýva, že na tomto pojednávaní neboli podané žiadne návrhy alebo námietky, ani neboli predložené alebo označené žiadne dôkazy. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia bol právnemu zástupcovi žalobcu zasielaný Protokol o určení dane podľa pomôcok (ďalej len „Protokol“), ktorý prevzal dňa 05.03.2014 a výzva na vyjadrenie k nemu z 13.03.2014, ktorú zástupca žalobcu prevzal dňa 17.03.2014 a v stanovenej lehote 15 dní pracovných dní odo dňa jej doručenia, ani po jej uplynutí, sa splnomocnený zástupca žalobcu, ani žalobca, k Protokolu nevyjadril a nespochybnil závery uvedené v Protokole o určení dane podľa pomôcok. V konaní bolo preukázané, ako vyplýva z obsahu adminstratívneho spisu, že správca dane začal dňa 06.10.2011 daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október - december 2007 u daňového subjektu - žalobcu. O tejto daňovej kontrole sa žalobca dozvedel z Oznámenia o výkone daňovej kontroly, ktoré prevzal dňa 19.09.2011 a aj po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly písomne z adresy Rudina č. 90 žalobca so správcom dane komunikoval. Nakoľko vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali skoršie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a skoršie rozhodnutia žalovaného, vzhľadom na skutočnosť, že po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly z 08.09.2011, ktoré žalobca obdržal 19.09.2011, žalobca oznámil správcovi dane dňa 14.10.2011, že ruší generálnu plnú moc, ktorú udelil 16.05.2007 Ing. R. E. a Ing. E. D., preto sa stalo bezúčinným doručovanie oznámenia o výkone daňovej kontroly týmto dvom osobám po 14.10.2011, keďže uvedené osoby prestali byť zástupcami žalobcu pred správcom dane. Preto je, podľa názoru krajského súdu, bezpredmetná námietka žalobcu, ktorý tvrdí, že oznámenie o výkone daňovej kontroly z 08.09.2011 nebolo v súlade so zákonom žalobcovi doručené, keď poukazuje na skoršie rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/159650/2013/5098 zo dňa 04.04.2013. Krajský súd konštatuje, že oznámenie o výkone daňovej kontroly z 08.09.2011 žalobca riadne obdržal a z tohto dôvodu začala, vzhľadom na uvedené skutočnosti, daňová kontrola v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu, došlo k začatiu daňovej kontroly a už nebolo možné po 14.10.2011 doručovať toto oznámenie zástupcom žalobcu, ktorých zastúpenie jednostranným úkonom žalobcu zaniklo. Nakoľko podkladom napadnutého rozhodnutia nie je Protokol o výkone daňovej kontroly, ale Protokol o určení dane podľa pomôcok, aj z tohto dôvodu je tento žalobný dôvod pre posúdenie veci, irelevantný. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre prípad, kedy daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly neposkytne správcovi dane potrebnú súčinnosť, vyplývajú preňho dôsledky podľa § 15 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, ktorú skutočnosť si žalobca pravdepodobne neuvedomil, keď správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri výkone daňovej kontroly je predovšetkým povinnosťou daňového subjektu spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace o splnení si daňových povinností a umožniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Až po nesplnení týchto povinností zo strany daňového subjektu je správca dane oprávnený, za účelom splnenia povinností, ktoré mu ukladá zákon, pristúpiť k náhradnému spôsobu výpočtu dane s použitím pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. V danom prípade došlo práve k tejto situácii, keď žalobca ako platiteľ DPH neumožnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie. Krajský zdôrazňuje, že ak je daňový subjekt zákonným spôsobom správcom dane vyzvaný výzvou k preukázaniu konkrétnych skutočností a z výzvy je zrejmé, o akých skutočnostiach má správca dane pochybnosti, je potom na daňovom subjekte, aby v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal správnosť svojich tvrdení. Ak takto daňový subjekt neurobí, potom dôkazné bremeno nesplnil a tým sú pre správcu dane zároveň i dané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok, a to postupom podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Pre takýto postup správcu dane potom zo zákona nevyplýva ani ďalšia povinnosť opakovane vyzývať daňový subjekt k tomu, aby doplňoval a preukazoval skutočnosti, k čomu bol už predtým vyzvaný a takúto povinnosť si nesplnil a teda neuniesol príslušné dôkazné bremeno. Na daňovom subjekte spočíva dôkazné bremeno a pokiaľ nepreukáže, čo je podľa zákona povinný, je potom správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýto postup je i prelomom do základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov (§ 3 ods. 2 a 8 zákona č. 563/2009 Z.z.), ktorá zaručuje daňovému subjektu právo spolupracovať so správcom dane pri správnom určení dane. Dôsledkom toho potom je, že odvolací orgán, ak je základ dane a daň stanovená podľa pomôcok, môže skúmať iba dodržanie zákonných procesných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane podľa pomôcok a pokiaľ sú zákonné podmienky dodržané, odvolací orgán pre nedôvodnosť odvolanie daňového subjektu zamietne. Zo systematiky zaradenia jednotlivých spôsobov stanovenia daňovej povinnosti v rámci zákona o správe daní a poplatkov je evidentné, že zákonodarca za základnú metódu považuje dokazovanie, pretože daňový základ a daň sú týmto postupom stanovené najpresnejšie. Ďalšie dve metódy, to je stanovenie daňovej povinnosti za použitia pomôcok a dohodou, sú metódami náhradnými, ktoré prichádzajú do úvahy až pri vylúčení možnosti stanoviť daň dokazovaním. Pre použitie pomôcok vyžaduje zákon splnenie jedinej podmienky, že totiž daňovú povinnosť nemožno určiť dokazovaním. K predpokladom pre dohodnutie základu dane je popri splnení tejto podmienky (t.j. nemožno stanoviť daňovú povinnosť dokazovaním) nevyhnutné splniť i ďalšiu zákonnú požiadavku, že totiž základ a výšku dane nemožno dostatočne spoľahlivo určiť ani podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii správca dane. Zákon teda predpokladá, že ku stanoveniu daňovej povinnosti dôjde na základe dokazovania, prípadne za použitia pomôcok, či na základe dohody, pričom použitie každej ďalšej metódy je možné iba pri vylúčení predchádzajúcej metódy. Preto pokiaľ správca dane určí daň podľa pomôcok v súlade so zákonom, nemôže potom správca dane už prihliadať k ďalším okolnostiam, na ktoré poukazuje daňový subjekt a to obzvlášť, keď správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu (§ 15 ods. 2), ktorá skutočnosť následne nepredpokladá dohodovať daň podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca si totiž musí ako daňový subjekt uvedomiť, že práve on neumožnil správcovi dane riadne vykonať daňovú kontrolu a so správcom dane vôbec nespolupracoval a neposkytol mu žiadnu súčinnosť. V posudzovanom prípade ide o právny stav, ktorý nepredpokladá, aby správca dane dohodoval daň s daňovým subjektom podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Daňový subjekt správcovi dane ani len neumožnil daňovú kontrolu vykonať, žalobca ako daňový subjekt nebol ukrátený o žiadne svoje práva v súvislosti s procesným postupom správcu dane, pretože daňový subjekt si neuplatnil ani svoje právo vyjadriť sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a voči tomuto protokolu nevzniesol a neuplatnil žiadne námietky. Potom Protokol o určení dane podľa pomôcok z 23.03.2012 bol zákonným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Tento protokol je súladný s ustanoveniami § 15 zákona č. 511/1992 Zb. a z jeho obsahu bolo preukázané, že žalobcom deklarované oslobodenie dodávky tovaru - mäsa a mäsových výrobkov do Českej republiky pre odberateľa LEDIC, a. s., podľa jednotlivých posudzovaných faktúr, neboli realizované v súlade so Zákonom o DPH, keď žalobca v konaní nepreukázal žiadnymi dôkazmi a dokladmi, že v súlade s § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období dodal, vo faktúrach deklarovaný, tovar do iného členského štátu - Českej republiky, a to obchodnej spoločnosti LEDIC, a. s., Praha tak, ako deklaroval v podanom súhrnnom výkaze za IV. štvrťrok 2007. Správca dane v protokole ako aj napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že v konaní nebola preukázaná ani existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou LEDIC, a. s., Praha, keď na základe vykonanej medzinárodnej výmeny informácií štatutárny zástupca LEDIC, a. s., poprel akýkoľvek obchodno-záväzkový vzťah so žalobcom a akékoľvek záväzkové vzťahy deklarované posudzovanými faktúrami, keď naviac bolo preukázané, že nesplnomocnil inú osobu - Stanislava E., na zastupovanie LEDIC, a. s. a že overená plná moc, ktorú mal podpísať štatutárny zástupca LEDIC, a. s. pre J. E., je sfalšovaná. Žalobca ďalej nepreukázal, že plnenie, ktoré deklaroval v súhrnnom výkaze za IV. štvrťrok 2007 ako oslobodené dodávky tovarov do Českej republiky pre odberateľa Tešínske jatky, s. r. o. v posudzovaných faktúrach v celkovej sume 11.783,50 SK bolo dodané do Českej republiky tejto obchodnej spoločnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že zákonodarca v § 43 Zákona o DPH v znení účinnom k 31.12.2007 upravil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemka do iného členského štátu. Podmienkou oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemka do iného členského štátu je, že tovar je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identickou pre daň v inom členskom štáte. V § 43 ods. 5 zákonodarca priamo ukladá platiteľovi, teda žalobcovi, povinnosť preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia podľa § 43 ods. 1, a to najmä preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu okrem kópie faktúry aj preukázať v prípade, že dopravu tovaru nevykonával žalobca ako dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo poverenou osobou.V prípade, že prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. V prípade, že prepravu realizoval odberateľ, bolo potrebné predložiť písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, resp. inými dokladmi ako zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. V konaní nebolo preukázané, že by obchodná spoločnosť LEDIC, a. s., vystavila potvrdenia o prijatí tovaru, potvrdenia o preprave tovaru, dodacie listy a pod., keď uvedená obchodná spoločnosť poprela akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy so žalobcom a nebolo preukázané dodanie žalobcom deklarovaného tovaru do Českej republiky, rovnako aj pre odberateľa žalobcu v Českej republike - Tešínske jatky, s. r. o. Ani z výpisu z obchodného registra spoločnosti LEDIC, a. s., nevyplýva, že by v predmete podnikateľskej činnosti tejto obchodnej spoločnosti bol nákup a obchodovanie s mäsom, resp. spracovanie mäsa a mäsových výrobkov, ktorých dodanie žalobca deklaroval v posudzovaných faktúrach. Krajský súd dospel k záveru, že postup žalovaného, ktorý pristúpil po nedostatočnej súčinnosti žalobcu so správcom dane k určeniu dane podľa pomôcok, bol v súlade so zákonom a záver, ktorý je vyjadrený vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 vychádza z porušenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH zo strany žalobcu. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od DPH, i keď posudzované obchody s LEDIC, a. s. a Tešínske jatky, s. r. o., týkajúce sa dodania tovaru oslobodeného od DPH deklaroval v daňovom priznaní. Pre posúdenie veci je irelevantné tvrdenie, že daňový subjekt disponoval s predmetným tovarom, vykonával hospodársku činnosť. Táto skutočnosť nepreukazuje a ani nemôže preukázať naplnenie ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, v ktorých zákonodarca explicitne stanovil povinnosti, ktoré musí každý platiteľ dane splniť, pokiaľ si chce oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu uplatniť a splnenie tejto podmienky je povinný aj preukázať. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od DPH žalobca nepreukázal. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že dĺžka daňovej kontroly presiahla zákonom stanovenú dobu a poukazoval na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, krajský súd poukazuje, že podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia nebol Protokol o daňovej kontrole, ale Protokol o určení dane podľa pomôcok. Po začatí daňovej kontroly dňa 06.10.2011 správca dane, vzhľadom na nesúčinnosť žalobcu v konaní prešiel, v súlade so zákonnými podmienkami, ktoré konštatoval aj žalovaný a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, do štádia určenia dane podľa pomôcok. Tento procesný postup, ktorý zvolil, je súladný s ust. § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., v ktorom zákonodarca stanovil, že ak daňový subjekt neumožní vykonávať daňovú kontrolu, správca je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 a o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa ods. 10, 12 a 13 a primerane podľa ods. 11, v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Keďže podkladom na vydanie daňového rozhodnutia nebol protokol o výkone daňovej kontroly, ale protokol o určení dane podľa pomôcok, nemôžu sa lehoty upravené v § 15 ods. 17 a 18, ktoré upravujú dĺžku daňovej kontroly vzťahovať na postup správu dane pre určenie dane podľa pomôcok. Zákonodarca nestanovil lehoty, v ktorých je povinný správca dane vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, ani časovo neupravuje postup po prechode z daňovej kontroly, ktorú neumožnil daňový subjekt vykonať, na postup určenia dane správcom dane podľa pomôcok. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu nedôvodná. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..