KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina18. 8. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/47/2015 z 18. 8. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 18. augusta 2015, sp. zn. 21S/47/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200375.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/47/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200375
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200375.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov
senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. S. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX W. T., právne zastúpená: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so
sídlom K. X, XXX XX U., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho
ulica č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č.
KRPZ-ZA-VO-149-017/2015 zo dňa 04.03.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-VO-149-017/2015 zo dňa 04.03.2015 z r u š
u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) a ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania na účet právnej zástupkyne vo výške 425,72
Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
355,72 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) sa domáhala na tunajšom
súde prieskumu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KRPZ-ZA-VO-149-017/2015 zo dňa
04.03.2015, ktorým podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru potvrdil rozhodnutie - Disciplinárny rozkaz Krajského riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 1 zo dňa 08.01.2015, ktorým bolo žalobkyni
podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené písomné pokarhanie a odvolanie
žalobkyne zamietol. Disciplinárnym rozkazom bolo kladené žalobkyni za vinu porušenie ust. § 48
ods. 3 písm. a) zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že na registratúrnom zázname č. KRPZ-ZA-
KDI2-474/2014 nesprávne uviedla dátum jeho vyhotovenia (dátum 30.07.2014 je uvedený nesprávne,
nakoľko registratúrny záznam mohol byť vypracovaný najskôr až po dátume 23.09.2014 - konzultácii s
prokuratúrou), čím malo dôjsť k porušeniu článku 13 ods. 4 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010
o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Nariadenie Ministerstva vnútra SR č.
43/2010). Ďalej žalobkyňa mala nesprávne evidovať, resp. neevidovala čísla registratúrnych záznamov
v rámci zberného spisu KRPZ-ZA-KDI2-474/2014, kde je v denníku registratúrnych spisov uvedená
ako spracovateľ, pričom registratúrny záznam č. KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 mal byť jej pôvodný návrh
doplnený o písomné pokyny nadriadených, ktorý sa v zbernom spise nenachádza a záznam o konzultácii
s prokuratúrou zo dňa 23.09.2014, na ktorý žalobkyňa napísala číslo KRPZ-ZA-KDI-474-001/2014 mal
byť spracovaný ako samostatný úradný záznam č. KRPZ-ZA-474-002/2014. Ďalej pod č. KRPZ-ZA-
KDI2-474-003/2014 mal byť spracovaný registratúrny záznam, ktorý je podpísaný riaditeľom krajského
dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline a bol odoslaný na Oddelenie mýtnej polície
PZ Kunovec a registratúrny záznam evidovaný pod č. KRPZ-ZA-KDI2-474-002/2014 má byť spracovaný
pod č. KRPZ-ZA-KDI2-474-004/2014; čím malo dôjsť k porušeniu čl. 10 ods. 7 N MV SR č. 43/2010.



Žalobkyňa považuje predovšetkým za relevantné poukázať na čl. 2 písm. e) N MV SR č. 43/2010,
podľa ktorého sa na účely tohto nariadenia rozumie registratúrnym záznamom informácia evidovaná
útvarom alebo organizačnou zložkou útvaru. Podľa čl. 16 ods. 1 prvá veta N MV SR č. 43/2010 záznam
podpisuje nadriadený útvaru alebo organizačnej zložky útvaru alebo ním poverený policajt, príslušník
alebo zamestnanec v rámci pôsobnosti útvaru alebo jeho organizačnej zložky. Žalobkyňa uvádza, že s
prihliadnutím na legitímnu definíciu pojmu registratúrny záznam je možno konštatovať, že registratúrnym
záznamom je iba taká písomnosť, ktorá obsahuje informáciu, ktorá bola útvarom alebo organizačnej
zložke útvaru, v tomto konkrétnom prípade krajskému dopravnému inšpektorátu KRPZ oznámená, resp.
doručená alebo písomnosť, ktorá obsahuje informáciu, ktorú útvar alebo organizačná zložka útvaru v
tomto konkrétnom prípade KDI KR PZ v Žiline niekomu doručoval alebo oznamoval (tzn. odosielal),
pričom táto informácia je na útvare alebo organizačnej zložke útvaru evidovaná. Takýto záznam, aby
spĺňal náležitosti registratúrneho záznamu musí byť podpísaný nadriadeným útvaru alebo organizačnej
zložky útvaru alebo ním povereným policajtom, príslušníkom alebo zamestnancom v rámci pôsobnosti
útvaru alebo jeho organizačnej zložky.
S prihliadnutím na uvedené žalovaný pochybil, keď žalobkyni kladie za vinu neevidovanie pôvodného
registratúrneho záznamu č. KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 vyhotoveného žalobkyňou dňa 30.07.2014, ktorý
bol doplnený o písomné pokyny nadriadených a ktorý sa v zbernom spise nenachádza, pretože tento
pôvodný registratúrny záznam mal charakter registratúrneho záznamu, v prevedení vyhotovenom na
odoslanie, iba do okamihu, kým ho príslušní nadriadení neznehodnotili napísaním pokynov, čo má
žalobkyňa vykonať, resp. ako ho má upraviť, pričom táto, už následne iba písomnosť nebola podpísaná
príslušným pracovníkom, tzn. informácia nachádzajúca sa na tejto už len písomnosti nebola pre
nikoho po vecnej (obsahovej) stránke záväzná, nikomu sa nedoručovala ani sa neodosielala a teda
ju nebolo potrebné ani evidovať a následne po určitú dobu ani archivovať. Žalobkyňa nepochybila,
keď túto písomnosť neevidovala v zbernom spise, pretože táto písomnosť už nebola registratúrnym
záznamom. V zbernom spise sa vedú iba registratúrne záznamy. Predmetný registratúrny záznam, ktorý
sa stal už iba písomnosťou po jeho znehodnotení napísaním pokynov príslušných nadriadených pre
žalobkyňu mal už teda charakter písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a príslušnými nadriadenými
a neriadil sa nariadením N MV SR č. 43/2010, pretože označené nariadenie upravuje iba manipuláciu
s registratúrnymi záznamami a spismi. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nemala povinnosť túto písomnosť
evidovať v zbernom spise. Ďalej poukázala na čl. 1 ods. 1 N MV SR č. 43/2010. Žalovaný pochybil, keď
znehodnotenú a príslušným pracovníkom nepodpísanú písomnosť považoval za registratúrny záznam
v zmysle N MV SR č. 43/2010. Žalovaný postupoval v rozpore s § 241 ods. 1 zákona, podľa ktorého
rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci,
keď neskúmal, či znehodnotená a nepodpísaná písomnosť je registratúrnym záznamom. Napadnuté
rozhodnutie teda vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím konajúci súd založil dôvod
podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..
Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje, že jej nebolo nadriadeným uložené túto znehodnotenú
písomnosť založiť do spisu, ale jej bolo uložené túto písomnosť prepracovať a preto sa táto písomnosť
v spise ani nenachádza. S poukazom na § 48 ods. 3 písm. a) zákona má žalobkyňa povinnosť splniť aj
úlohy uložené pokynmi nadriadených, ak bola s nimi riadne oboznámená, to znamená tieto úlohy môže
nadriadený uložiť aj ústne. Žalobkyňa postupovala v zmysle pokynu nadriadených, čo jej ako povinnosť
vyplýva z čl. 13 ods. 7 N MV SR č. 43/2010. Keby boli tvrdenia nadriadených o tom, že žalobkyni
uložili túto znehodnotenú písomnosť založiť do spisu pravdivé, tak by táto úloha bola uvedená na tejto
znehodnotenej písomnosti, rovnako ako aj iné úlohy, ktoré žalobkyni nadriadení uložili, čo však nie je.
Žalobkyňa rovnako v odvolaní uviedla, že až dňa 18.12.2004 po doručení registratúrneho záznamu
č. KRPZ-ZA-OKS-474-010/2014 sa príslušní nadriadení dozvedeli, že postup, ktorý uložili žalobkyni
vykonať vo veci uvedenej v registratúrnom zázname č. KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 je v rozpore, resp.
porušuje N MV SR č. 43/2010, avšak až do dňa 18.12.2014 tento postup považovali za správny a súladný
s uvedeným nariadením. Týmto postupom žalovaný konal v rozpore s § 233 ods. 2 zákona a pre konajúci
súd založil dôvod pre ust. § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p..
Žalobkyňa postupovala správne a teda v súlade s čl. 10 ods. 7 N MV SR, keď registratúrny záznam
č. KPZ-ZA-KDI2-474/2014, ktorý vznikol dňa 30.07.2014 zaevidovala ako prvý registratúrny záznam
zberného spisu bez uvedenia poradového čísla, pretože tento registratúrny záznam vznikol dňa
30.07.2014 a bol takto zaevidovaný aj v registratúrnom denníku. Podľa čl. 9 ods. 5 N MV SR č. 43/2010
denník sa vedie tak, aby priebežne poskytoval úplné a presné časovo a vecne aktuálne údaje o
evidovaných registratúrnych záznamoch. Keby žalobkyňa tento registratúrny záznam nezaevidovala tak,
ako ho zaevidovala, tak by pri dátume 30.07.2014 chýbalo zaevidovanie príslušného registratúrneho
záznamu, čím by došlo k porušeniu čl. 9 ods. 5 N MV SR č. 43/2010, pretože znehodnotená písomnosť



príslušnými nadriadenými nebola registratúrnym záznamom. Žalobkyni bolo pridelené dňa 30.07.2014
číslo z registratúrneho denníka na spracovanie registratúrneho záznamu upozorňujúceho Oddelenie
mýtnej polície v Kunovci na nedostatky, pričom s poukazom na čl. 10 ods. 9 N MV SR č. 43/2010
záznamy sa nesmú odovzdať spracovateľovi bez zaevidovania v denníku. Zároveň v tento deň vznikol
aj príslušný registratúrny záznam, ktorý mal vzhľadom na uloženú úlohu, konečnú podobu a bolo ho
potrebné iba podpísať. Nepresnosti, ktoré mala žalobkyňa odstrániť spočívali iba v zámene slova „uňho“
za slovo „u neho“, pričom slovo „uňho“ je výraz spisovný a teda ho nebolo potrebné opravovať. Text
„Z dikcie sa uloží vyplýva pre správny orgán povinnosť uložiť obidve sankcie a to pokutu a sankciu
zákaz činnosti“ bolo potrebné rovnako zachovať, pretože tento text zdôvodňoval závažnosť pochybenia,
ktorého sa Oddelenie mýtnej polície v Kunovci dopustilo. Znehodnotením uvedených skutočností možno
konštatovať, že nepresnosť, ktorú mala žalobkyňa v predmetnej písomnosti odstrániť spočívala v
doplnení textu „v deň uloženia pokuty“ do pôvodného textu. Odstránenie uvedenej nepresnosti si
vyžadovalo časovú náročnosť iba niekoľko sekúnd, čo bolo možné splniť ešte dňa 30.07.2014. Úloha,
ktorú nadriadený dňa 17.09.2014 žalobkyni uložili vykonať a to do pôvodného textu doplniť „rozpísať,
čo konkrétne majú urobiť“ nebola povinnosťou žalobkyne, ale toto mal urobiť príslušný nadriadený
tak, ako to žalobkyňa konkretizovala vo svojom odvolaní. S poukazom na § 49 písm. a) zákona,
podľa ktorého nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby
podriadených policajtov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas.
Ak príslušní nadriadení túto úlohu aj uložili žalobkyni vykonať, tak táto úloha mala byť spracovaná
na samostatnom registratúrnom zázname. Žalovaný síce uvádza, že znehodnotená písomnosť je
nepochybne registratúrnym záznamom, avšak túto „nepochybnosť“ nejakým spôsobom nezdôvodnil, ani
nevysvetlil. Táto skutočnosť bola pritom rozhodujúca pre posúdenie toho, či žalobkyňa sa dopustila alebo
nedopustila disciplinárneho previnenia tak, ako sa jej to kladie za vinu. Ustanovenie § 56 ods. 1 zákona
č. 73/1998 už prvostupňovému orgánu ukladá povinnosť objektívne zistiť skutkový stav s poukazom aj
na § 233 ods. 1 ukladá oprávnenému orgánu postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
Tento nedostatok nezhojil ani žalovaný v konaní o odvolaní a to aj napriek tomu, že žalobkyňa vo svojom
odvolaní namietala, že v predmetnej veci postupovala podľa pokynov nadriadených a títo svoje pokyny
v čase ich vydania považovali za správne a v súlade s N MV SR č. 43/2010 a až dňa 18.12.2014 sa
dozvedeli, resp. im bolo oznámené, že postup, ktorý žalobkyni uložili vykonať je v rozpore s označeným
nariadením.
S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu žalobkyňa neporušila čl. 10 ods. 7 N MV SR ako sa jej kladie
za vinu, pretože registratúrne záznamy do zberného spisu zaevidovala v poradí, v akom vznikli a ako im
pridelila ďalšie rozlišovacie číslo v súlade s čl. 10 ods. 7 N MV SR č. 43/2010. Rovnako neporušila ani čl.
13 ods. 4 citovaného nariadenia, pretože registratúrny spis je po vecnej, jazykovej a formálnej stránke
správny. Taktiež si podľa pokynov nadriadených do spisu zabezpečila vyjadrenie príslušnej prokuratúry,
ktoré je súčasťou spisu. Konajúce orgány v predmetnej veci postupovali v rozpore s § 56 ods. 1 prvá
veta, § 233 ods. 1 a § 241 ods. 1 zákona. Z uvedeného dôvodu je založený dôvod pre konajúci súd §
250j ods. 2 písm. c) O.s.p..
Z dôvodu odstránenia pochybností vo vyššie naznačených intenciách mal najneskôr žalovaný zisťovať,
čo sa v zmysle N MV SR č. 43/2010 považuje za registratúrny záznam a čo nie, resp. či možno
znehodnotenú a nepodpísanú písomnosť považovať za registratúrny záznam a s touto ďalej nakladať
ako s registratúrnym záznamom a teda aj po určitú dobu archivovať. Žalovaný mal najskôr požiadať
o výklad tejto okolnosti príslušného gestora N MV SR č. 43/2010, pretože na podanie výkladu
právneho predpisu je oprávnený orgán, ktorý tento predpis vydal - prijal, čo sa však nestalo a žalovaný
si neoprávnene prisvojil právo toto nariadenie ministra vnútra vykladať a iba na základe svojho
zavádzajúceho výkladu vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči žalobkyni.
Dňa 18.09.2014 dali nadriadení žalobkyni pokyn, aby ďalší postup vykonzultovala na krajskej
prokuratúre, čo následne príslušní nadriadení aj potvrdili a toto vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia.
Riaditeľ KDI KR PZ v Žiline uložil žalobkyni vykonzultovať toto telefonicky s odôvodnením, že písomne
by to mohlo trvať aj tri týždne. Pri následnej telefonickej konzultácii prokurátor požiadal žalobkyňu, aby
predmet otázky napísala do e-mailu, čo možno označiť za logickú a oprávnenú požiadavku, keďže
prokurátor sa mal vyjadriť k veci, ktorú nepoznal a na ktorú mu nebol predkladaný žiadny spisový
materiál. Uvedené potvrdzuje aj odoslaný e-mail, z ktorého vyplýva, že k nemu neboli pripojené žiadne
prílohy. Žalobkyňa postupovala podľa pokynov nadriadených a tomuto e-mailu pridelila číslo zo zberného
spisu a to následne, tzn. KRPZ-ZA-KDI2-474-001/2014, pretože tento e-mail vznikol dňa 18.09.2014,
tzn. po dátume 30.07.2014, kedy vznikol registratúrny záznam s definovaním nedostatkov pre Oddelenie
mýtnej polície v Kunovci. Žalobkyňa takto postupovala s poukazom na čl. 10 ods. 7 veta tretia N MV



SR č. 43/2010, podľa ktorého do tlačiva „Zberný spis“ sa zaeviduje v poradí druhý registratúrny záznam
v rámci zberného spisu pod číslom s pomlčkou 001. Následne dňa 23.09.2014 žalobkyni prokurátor
telefonicky oznámil výsledok zhodnotenia situácie, ktorá bola navodená v e-maile, ktorý žalobkyňa
napísala, z dôvodu vecnej súvislosti, na vzniknutý a registrovaný e-mail a to záznamom s údajom o čase
(dátumom oznámenia výsledku konzultácie), výsledok konzultácie a aj údaj s kým bola vec vybavená
tak, ako to má na zreteli čl. 13 ods. 7 N MV SR č. 43/2010. Skutočnosť, že prokurátor na odoslaný
e-mail odpovedal telefonicky, žalobkyňa uviedla už vo svojom vyjadrení sa k začatiu disciplinárneho
konania, ako aj vo svojom odvolaní. V zmysle čl. 13 ods. 7 nariadenia sa nevyžaduje, aby záznam
na podaní obsahoval informáciu o tom, akým spôsobom, napríklad telefonicky, bola vec vybavená.
Nadriadený prikázali žalobkyni do zberného spisu založiť e-mail, ktorý žalobkyňa odoslala prokurátorovi,
čo aj vykonala. Tvrdenie žalovaného, že e-mailová odpoveď prokurátora vrátane doručenia mal byť
založená v zbernom spise je zavádzajúce a nepravdivé, keďže takýto e-mail nikdy ani neexistoval.
Podľa čl. 13 ods. 7 N MV SR č. 43/2010 na ktorý ďalej poukazovala žalobkyňa v žalobe a s prihliadnutím
na uvedené žalobkyňa nepochybila, keď výsledok telefonickej konzultácie s prokurátorom napísala
na vytlačený e-mail, pretože tento záznam obsahoval údaje o čase (dátum oznámenia výsledku
konzultácie), výsledok konzultácie, aj údaj s kým bola vec vybavená, tak ako to má na zreteli čl. 13 ods.
7 nariadenia.
Žalobkyňa má za to, že žalovaný postupoval v rozpore s § 56 ods. 1 veta prvá, § 233 ods. 1 a
§ 241 ods. 1 zákona, pretože nezistil objektívne presne a úplne skutočný stav veci a týmto svojím
konaním založil pre konajúci súd dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Žalovaný vyhodnocoval v
neprospech žalobkyne zistené skutočnosti jednostranne, pričom žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo
neprihliadol na skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobkyne a teda preukazovali, že žalobkyňa sa
disciplinárneho previnenia nedopustila. Počas celého konania žalovaný ani nezabezpečoval dôkazy
svedčiace v prospech žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že takýmto konaním založil aj dôvod pre
§ 250j ods. 1 písm. e) O.s.p.. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa dňa 30.07.2014 registratúrny záznam
predložila bezprostredne nadriadenému mjr. Mgr. K.B., pretože žalobkyňa tento, v tom čase registratúrny
záznam, predložila bezprostredne nadriadenému a to p. riaditeľovi KDI KR PZ v Žiline pplk. Ing. S.
J., pretože mjr. Mgr. K. U. mal dňa 30.07.2014 ešte dovolenku. Žalobkyňa tento ešte registratúrny
záznam predložila prostredníctvom sekretariátu KDI KR PZ v Žiline (konkrétne p. sekretárky), ktorý
plní, okrem iného, aj funkciu podateľne správy registratúry KDI KR PZ v Žiline. Žalobkyňa v žiadnom
svojom vyjadrení neuviedla, že tento ešte registratúrny záznam predložila mjr. Mgr. K. U.. Tento záver
zavádzajúco prijal žalovaný aj napriek tomu, že nevyplýva zo žiadneho podkladu pre rozhodnutie.
Žalobkyňa uvádza, že už vo svojom odvolaní uvádzala, že bezprostredne nadriadený jej znehodnotený,
pôvodne registratúrny záznam vrátil dňa 17.09.2014, to znamená po cca 2,5 mesiaci od predloženia,
pričom ešte v tento deň splnila pokyn bezprostredne nadriadeného. I táto okolnosť potvrdzuje, že
pokyn k oprave, resp. prepracovanie pôvodne registratúrneho záznamu mal iba jednoduchý charakter.
Nepredloženie kompletného príslušného podkladového spisu prokurátora možno klasifikovať iba ako
neformálny. Výsledok konzultácie s prokuratúrou ako bola situácia navodená v registrovanom e-maily
iba potvrdzovalo to riešenie, ktoré už obsahovalo prepracovaný registratúrny záznam a čo potvrdzuje
v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný. Doplnenie postupu, čo má Oddelenie mýtnej polície v Kunovci
urobiť nepredstavovalo takú prekážku pri prepracovaní znehodnoteného registratúrneho záznamu,
ktorá by žalobkyni znemožňovala toto prepracovanie okamžite a to napríklad aj v čase od 04.08. do
08.0/8.2014, kedy sa už mjr. Mgr. K. U. nachádzal v práci a teda mohli spoločne s p. riaditeľom KDI KR
PZ v Žiline v tom čase ešte registratúrny záznam predložený žalobkyňou prekonzultovať, poprípade v
čase od 25.08.2014, kedy sa žalobkyňa vrátila do práce po dovolenke a v práci bola 5 pracovných dní.
Žalobkyňa vzhľadom na uvedenú argumentáciu neporušila čl. 10 ods. 7 a čl. 13 ods. 4 N MV SR č.
43/2010, ale naopak pri vybavovaní veci postupovala v súlade s čl. 10 ods. 7 a čl. 13 ods. 4 označeného
nariadenia. Navrhla pripojiť ako dôkaz zberný spis č. KRPZ-ZA-KDI2-474/2014.
Žalovaný kladie žalobkyni za vinu porušenie čl. 13 ods. 9 N MV SR č. 43/2010, ktoré ako aj sám
uvádza nie je spomínané v disciplinárnom rozkaze, pričom k tomuto ďalšiemu údajnému disciplinárnemu
previneniu žalobkyňa uvádza, že jej bolo upreté právo podľa § 56 ods. 1 veta druhá zákona, podľa
ktorého sa policajtovi umožní predložením disciplinárneho opatrenia musí byť daná možnosť vyjadriť
sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, pričom zdôraznila, že v odvolacom konaní nesmie byť
doplnené ďalšie disciplinárne previnenie, ktoré nebolo predmetom konania v prvom stupni. Tým, že
odvolací orgán takto konal, porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Žalovaný nepostupoval v zmysle
uvedených zákonných ustanovení, je tu založený dôvod pre konajúci súd podľa § 250j ods. 2 písm. c)
a e) O.s.p..



Ďalej žalovaný kladie žalobkyni za vinu, že svojvoľne vyhotovila fotokópie registratúrneho záznamu -
príloha č. 1 k zápisnici z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 č. KRPZ-ZA-KDI-5-016/2014 a to bez
riadne podanej žiadosti, čím sa mala dopustiť porušenia čl. 23 N MV SR č. 43/2010. Žalobkyňa v doplnení
odvolania uviedla, že jej zamestnankyňou poverenou vedením registratúrneho denníka v zmysle čl. 9
ods. 6 bolo oznámené, že o vyhotovení fotokópie spisu, ktorý ešte nie je uzatvorený, nie je potrebné
žiadať písomne v zmysle čl. 23 citovaného nariadenia. V kontexte tejto okolnosti je možné konštatovať,
že žalobkyňa ani nemohla sa dopustiť porušenia čl. 23 N MV SR č. 43/2010, pretože v tomto čase
táto príloha č. 1 nebola súčasťou žiadneho spisu, o čom podáva dôkaz aj samotné označenie tejto
prílohy, kde absentuje číslo registratúrneho spisu, ku ktorému táto príloha patrí a navyše tento spis
ešte nebol ani uzatvorený, o čom podávajú dôkaz nižšie uvedené podpisy, ktoré nie sú uvedené pri
všetkých tam uvedených menách a priezviskách. Aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že príloha
č. 1 k zápisnici z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 tvorí zoznam všeobecne záväzných právnych
a interných predpisov, s ktorými boli oboznámení príslušníci PZ priamo na pracovnej porade, ktorí sa
na oboznámenie aj vlastnoručne podpísali. Tí policajti, ktorí na pracovnej porade neboli prítomný sa
oboznamujú s došlými písomnosťami dodatočne a vždy k podpisu na oboznámenie napíšu aj dátum,
kedy sa s písomnosťou oboznámili. Z prílohy č. 1 vyplýva, že tam nie sú podpisy pri všetkých menách a
priezviskách, ktoré sú v tomto zozname uvedené a dokonca sa tam nenachádza ani podpis žalobkyne.
S hodnotením uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že spis, ku ktorému táto príloha patrila
nebol uzatvorený a teda žalobkyňa nemala povinnosť v zmysle čl. 23 N MV SR č. 43/2010 žiadať
o vyhotovenie tejto fotokópie písomne. Žalovaný sa touto námietkou žalobkyne nevysporiadal a to aj
napriek tomu, že vysporiadanie sa s touto námietkou v naznačených intenciách by ukončilo podozrenie,
či sa žalobkyňa vôbec dopustila disciplinárneho previnenia. Odvolací orgán vlastne neskúmal, kedy a za
akých okolností žalobkyňa vytvorila uvedenú fotokópiu, avšak vyslovil záver, že si túto musela vyhotoviť
v čase, keď písomnosti kolovali po odbore. Rovnako mal žalovaný skúmať, či táto písomnosť je sama o
sebe registratúrnym záznamom, keďže tam nie je uvedené číslo spisu, ku ktorému táto písomnosť má
patriť. Žalovaný vyslovil záver bez toho, aby mal pre tento závere relevantné podklady. Mala za to, že
porušil ust. § 56 ods. 1 prvá veta zákona a § 233 ods. 1 zákona.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že fotokópie rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-
SK-41/2014 a rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. KRPZ-ZA-KDI-SK-54/2014 použila na ochranu
svojich práv vyplývajúcich zo služobného pomeru formou sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby
vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a zákona
adresovanej služobnému úradu, ktorý je zastúpený p. riaditeľom KR PZ v Žiline plk. Mgr. X. C., ktorému
žalobkyňa predmetnú sťažnosť aj adresovala. V N MV SR č. 43/2010 nie je zakázané vyhotovovať
fotokópie, ak je tieto potrebné vyhotoviť na preukázanie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Ďalej žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že na predmetné spisy sa nevzťahuje
N MV SR č. 43/2010, pretože tieto spisy nie sú registratúrnymi záznamami, ale riadia sa nariadením
prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom ani evidovanie jednotlivých písomností v týchto
spisoch sa nevykonáva v zmysle čl. 10 ods. 7 N MV SR č. 43/2010 a jednotlivé písomnosti sa neevidujú
do tlačiva „Zberní spis“. Žalovaný sa teda nevysporiadal s uvedenou argumentáciou žalobkyne a
postupoval v rozpore s § 233 ods. 2 predmetného zákona. Žalobkyňa poukazuje na to, že s nariadením
N MV SR č. 43/2010 nebola riadne oboznámená tak, ako to má na mysli § 48 ods. 3 písm. a) zákona
tak, ako to v podrobnostiach konkretizovala vo svojom odvolaní. Vzhľadom na formalistický charakter
uvedených školení nebola takto preškolená len žalobkyňa, ale všetci tam uvedení policajti a to dlhodobo
tak, ako je to konkretizované v odvolaní. Žalobkyňa je toho názoru, že neoboznámiť policajtov, vrátane
žalobkyne, riadne s príslušnými nariadeniami a potom voči ním vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť
je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale má charakter aj zneužívania nadriadeného postavenia
nadriadených na škodu radových policajtov, keďže oddelenie disciplinárneho opatrenia predstavuje
pre policajta, rovnako aj pre žalobkyňu výrazný zásah do ich práv a postavenia. Žiadala, aby do
disciplinárneho spisu boli zabezpečené zápisnice z pracovných porád zo dňa 11.03.2010, 09.08.2012,
08.02.2013, 07.11.2013 a 13.11.2013, ktoré budú preukazovať, v akom rozsahu a v akej kvalite bola
žalobkyňa riadne oboznámená s N MV SR č. 43/2010, pričom žalovaný sa s takýmto návrhom vôbec
nevysporiadal a uvedené zápisnice do disciplinárneho spisu ani nezabezpečil. Tieto dôkazy by rovnako
preukazovali, že žalobkyňa nebola s N MV SR č. 43/2010 riadne oboznámená. Zároveň poukázala na
ust. § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1993 Z.z.. Taktiež poukázala aj na čl. 10 prvá veta
Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, podľa ktorého nadriadený dbá na to, aby jeho podriadení
boli na služobnú činnosť primerane pripravení. Taktiež poukázal na odporúčanie č. Rec/2004/20 Výboru
ministrov Rady Európy členským štátom o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B/1/b/



súd má byť schopný preskúmať akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných
pochybení a zneužitia moci. Podľa bodu B/4/e/ tohto odporúčania súd musí byť v takej pozícii, aby mohol
preskúmať všetky faktické aj právne otázky týkajúce sa predmetu konania prezentované účastníkmi
konania. Žalovaný mal postupovať podľa zásady v pochybnostiach v prospech obvineného, podľa ktorej
ak ostane pochybnosť o otázke významnej pre rozhodnutie má konajúci orgán povinný rozhodnúť v
prospech obvineného. Žalovaný postupoval aj v rozpore s § 243 ods. 3 zákona. Voči žalobkyni bolo
začaté disciplinárne konanie za to, že využila svoje zákonné právo podľa čl. 48 ods. 1 písm. e) zákona,
pričom toto potvrdzuje aj registratúrny záznam č. KRPZ-ZA-KDI2-711/2014 zo dňa 22.12.2014, ktorým
bolo voči žalobkyni začaté disciplinárne konanie. Poukázal na § 2a ods. 2 posledná veta zákona policajt
nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na
iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Podanie
sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi
spôsobovali akúkoľvek ujmu s poukazom na § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach. Žalobkyňa zároveň
namietla, že je neprípustné, aby konajúci prvostupňový orgán, ktorý vydal a podpisoval disciplinárny
rozkaz voči žalobkyni, konal ako prvostupňový orgán a zároveň mal aj postavenie svedka, ktorý
dosvedčuje, že žalobkyňa údajne sa dopustila disciplinárneho previnenia, pričom táto svedecká výpoveď
je koncipovaná takým spôsobom, že prvostupňový orgán sa vlastne zbavuje zodpovednosti za jeho
prípadné disciplinárne previnenia a táto zodpovednosť je prenášaná na žalobkyňu. Zároveň odvolacím
orgánom je orgán, ktorý dal vlastne pokyn na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti vo vzťahu k
žalobkyni a to písomnosťou č. KRPZ-ZA-OKS-474-010/2014 zo dňa 17.12.2014. Žalobkyňa v žalobe
poukazuje aj na ust. § 2 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. a § 2a ods. 8 písm. a) predmetného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Žalobkyňa podaním, doručeným súdu dňa 29.04.2015, označené ako doplnenie žaloby, doplňuje žalobu
o ďalší dôvod s poukazom na § 2a ods. 8 písm. c) antidiskriminačného zákona neoprávnený postih je
také konanie alebo opomenutie konania, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí so
sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzanie. Táto skutočnosť založila dôvod
pre konajúci súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Žalovaný údajne disciplinárne previnenie žalobkyne
preukazuje nezákonne získanými dôkazmi, keďže podľa § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach informácie,
ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti sa nesprístupňujú a žalovaný si z
dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažností zabezpečil písomnosť KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 zo
dňa 30.07.2014. Z administratívneho spisu, konkrétne písomnosť KRPZ-ZA-VO-149-008/2015 zo dňa
27.02.2015 vyplýva, že predseda senátu škodovej komisie žiadal vedúcu oddelenia kontroly KRPZ v
Žiline o vyhotovenie fotokópie písomnosti KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 zo dňa 30.07.2014 vybavovanej
kpt. Ing. S. K. s názvom „S. J. - upozornenie na nedostatky“, s rukou písanými poznámkami jej
priameho nadriadeného mjr. Mgr. K. U. a z písomnosti č. KRPZ-ZA-VO-149-009/2015 zo dňa 27.02.2015
vyplýva, že dňa 27.02.2015 mjr. Mgr. K. H. osobne odovzdala uvedenú písomnosť vo forme overenej
fotokópie. Táto písomnosť bola následne použitá na preukazovanie údajného disciplinárneho previnenia
žalobkyne, o čom podáva dôkaz aj text uvedený v rozhodnutí zo dňa 04.03.2015 na strane 5. Táto
skutočnosť založila dôvod pre konajúci súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..

Žalovaný k žalobe podal vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 26.05.2015. Žalovaný nesúhlasí s
tvrdeniami žalobkyne uvádzanými v žalobe ohľadne tvrdenia, že registratúrnym záznamom je iba taká
písomnosť, ktorá obsahuje informáciu, ktorá bola útvaru alebo organizačnej zložke útvaru oznámená,
resp. doručená alebo písomnosť, ktorá obsahuje informáciu, ktorú útvar alebo organizačná zložka
útvaru niekomu doručovala alebo oznamovala, pričom táto informácia je na útvare alebo organizačnej
zložke útvaru evidovaná. Uviedol, že ak si žalobkyňa ako referent špecialista prevzala dňa 30.07.2014 z
podateľne správy registratúry Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Žiline za účelom upozornenia
Oddelenia mýtnej polície Kunovec na nedostatky registratúrne číslo, musela s uvedeným registratúrnym
záznamom narábať v zmysle nariadenia MV SR č. 43/2010. Nariadenie sa v zmysle čl. 1 ods. 2
nevzťahuje na manipuláciu s registratúrnymi záznamami, ak to interné predpisy ustanovujú inak. Žiadny
interný predpis, čo sa týka manipulácie s registratúrnymi záznamami neustanovuje inak a teda ani
nariadenie prezidenta č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom
zbore. Jedná sa nepochybne o registratúrny záznam, s týmto sa manipuluje, narába a ukladá sa v
zmysle citovaného nariadenia. Čo sa týka tejto skutočnosti, stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom
tak, ako ho uvádzal vo svojom rozhodnutí. Tvrdenia žalobkyne, že neporušila čl. 10 ods. 7 predmetného
nariadenia, sa nezakladajú na pravde, pričom uviedol, že bezprostredne nariadený nie je povinný



upozorňovať a ukladať povinnosti svojim podriadeným, ktorým jednoznačne vyplývajú zo zákona,
všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov a podobne. Príkaz na prepracovanie
predmetnej písomnosti žalobkyňa od svojich nadriadených určite dostala, danú skutočnosť ani nikto z
nich nepopiera, avšak nie s tým istým registratúrnym číslom a tým istým dátumom, ale s registratúrnym
číslom idúcim v rade a dátumom, kedy bola nová prepracovaná písomnosť aj spracovaná. Ak by
zo strany nadriadených bol žalobkyni takýto pokyn daný, sami by sa dopustili porušenia N MV SR
č. 43/2010. Ak sa žalobkyňa domnievala, že pokyn nadriadených, ktorý jej bol daný je v rozpore
so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom mala ako dlhoročná príslušníčka
policajného zboru vedieť o svojich právach a povinnostiach a tieto mohla aj využiť, čo však neurobila. Čo
sa týka fotokópii rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-SK-41/2014 a rozhodnutia mimo odvolacieho
konania č. KRPZ-ZA-KDI-SK-54/2015, ktoré si žalobkyňa vyhotovila, použila na ochranu svojich práv
vyplývajúcich zo služobného pomeru formou sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby, pričom všetky
písomnosti boli jednoznačne registratúrnymi záznamami a tieto boli súčasťou riadne ukončených
zberných spisov. Písomnosť - príloha č. 1 k zápisnici z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 č. KRPZ-ZA-
KDI-5-016/2014 je súčasťou zberného spisu č. KRPZ-ZA-KDI-5/2014 pridelený v registratúre občianskej
zamestnankyne Mgr. J. H., ktorá tento zberný spis vedie a uchováva. Tento je založený na sekretariáte
KDI KR PZ v Žiline. Žalobkyni nebol daný súhlas na vyhotovenie fotokópií zápisníc z pracovných porád,
ani ich príloh.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 19.08.2015.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu v predmetnej veci zistil, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a ods. 3 O.s.p. a to z nasledovných dôvodov:

Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Žiline č. 1 zo dňa 08.01.2015 uložil žalobkyni podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona
č. 73/1998 Z.z. písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. za to, že žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajt
je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi
a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený tým, že na registratúrnom zázname č.
KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 nesprávne uviedla dátum jeho vyhotovenia (dátum 30.07.2014 je uvedený
nesprávne, nakoľko registratúrny záznam mohol byť spracovaný najskôr až po dátume 23.09.2014 -
konzultácii s prokuratúrou) čím došlo k porušeniu čl. 13 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „N MV SR č.
43/2010“). Ďalej nesprávne evidovala, resp. neevidovala a nesprávne uvádzala čísla registratúrnych
záznamov v rámci zberného spisu KRPZ-ZA-KDI2-474/2014, kde v denníku registratúrnych záznamov
bola uvedená ako spracovateľ a reg. záznam č. KRPZ-ZA-KDI2-474/2014 mal byť jej pôvodný návrh
doplnený o písomné pokyny nadriadených v zbernom spise sa nenachádza a záznam o konzultácii s
prokuratúrou zo dňa 23.09.2014, ktorý napísala na reg. záznam č. KRPZ-ZA-KDI2-474-001/2014 mal
byť spracovaný ako samostatný úradný záznam č. KRPZ-ZA-KDI2-474-002/2014. Ďalej pod č. KRPZ-
ZA-KDI2-474-003/2014 mal byť spracovaný reg. záznam, ktorý je podpísaný riaditeľom KDI KR PZ v
Žiline a bol odoslaný na Oddelenie mýtnej polície PZ Kunovec a reg. záznam evidovaný pod č. KRPZ-ZA-
KDI2-474-002/2014 mal byť spracovaný pod č. KRPZ-ZA-KDI2-474-004/2014; čí došlo k porušeniu čl. 10
ods. 7 N MV SR č. 43/2010, bez riadne podanej žiadosti o vyhotovenie fotokópií rozhodnutia o odvolaní
č. KRPZ-ZA-KDI-SK-41/2014, rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. KRPZ-ZA-KDI-SK-54/2014 a
registratúrneho záznamu príloha č. 1 k zápisnici z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 č. KRPZ-ZA-
KDI-5-016/2014 svojvoľne vyhotovila fotokópie uvedených listín čím došlo k porušeniu č. 23 N MV SR
č. 43/2010.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán.
Rozhodnutím pod č. KRPZ-ZA-VO-149-017/2015 zo dňa 04.03.2015 a to tak, že podľa § 243 ods. 1,
2 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. V dôvodoch
rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil prvostupňový
orgán, poukázal na výpovede svedkov zo dňa 2.3.2015 mjr. Mgr. K. U., plk. Ing. S. J. a naviac v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa porušila súčasne aj to, že v prípade, že odpoveď KP



v Žiline bola žalobkyni zaslaná e-mailom, žalobkyňa porušila aj ustanovenie čl. 13 ods. 9 N MV SR
č. 43/2010, ktorý nie je v disciplinárnom rozkaze spomínaný a z ktorého vyplýva, že ak sa vyžaduje
písomná forma vybavenia veci a vec nemožno vybaviť včas listom, použije sa súrny záznam (fax, e-
mail a podobne), doklad o odoslaní sa pripojí k záznamu. Táto skutočnosť (zaslanie odpovede KP Žilina
e-mailom) sa však nezistila. Súčasne žalobkyňa týmto konaním porušila aj čl. 10 ods. 7 N MV SR č.
43/2010.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt
je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, disciplinárnym
previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, disciplinárnym
opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pred uložením
disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred
uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 56 ods. 2 predmetného zákona, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Podľa § 56 ods. 3 predmetného zákona, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne
previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods.
1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za
prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, za disciplinárne
previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho
previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z
nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak
konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo
predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína
dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota
platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak
vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, rozhodnutie
musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie
vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením
hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom
a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej
informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a
priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Podľa § 241 ods. 2 predmetného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,
ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.



Podľa § 241 ods. 3 predmetného zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Podľa § 241 ods. 4 predmetného zákona, poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné
alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgán.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Podľa ustálenej judikatúry, resp. súdnej praxe je povinnosťou žalovaného správneho orgánu predložiť
súdu kompletný, žurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup
správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetom preskúmania veci bolo rozhodnutie -
Disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline zo dňa 08.01.2015, resp. nadväzujúce druhostupňové rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu zo dňa 04.03.2015, ktorý rozhodnutie - Disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného
inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 1/2015 zo dňa 08.01.2015 rozhodnutím
pod č. KRPZ-ZA-VO-149-017/2015 zo dňa 04.03.2015 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
Žalobkyni sa okrem iných skutočností kládlo za vinu na základe ktorého sa mala dopustiť disciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. aj to, že bez riadne podanej žiadosti o vyhotovenie
fotokópie registratúrneho záznamu - Prílohy č. 1 k zápisnici z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 č.
KRPZ-ZA-KDI-5-016/2014 svojvoľne vyhotovila fotokópiu predmetnej listiny, čím došlo k porušeniu čl.
23 N MV SR č. 43/2010. Krajský súd v Žiline po vzhliadnutí administratívneho spisu, ktorý spis žalovaný
súdu doručil na základe jeho výzvy zo dňa 09.04.2015, spis bol súdu doručený dňa 17.04.2015, nemal
za to, že by tento spis bol kompletný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej
samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy, ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ
im zákon zveruje rozhodnutie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej
správy (§ 244 ods. 1, ods. 2 O.s.p.).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmavacie súdne konanie podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku - § 247 a nasl. O.s.p. konanie a rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je
povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodovania správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal
z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom spisy žalovaného správneho
orgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál
správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručovaní rozhodnutí (R 66/1998).

V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží
neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval,
rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie
o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodovanie o veci. Za takejto situácie súd v
správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho
alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu
spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu,



pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópia administratívneho spisu
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na
zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre
nepreskúmateľnosť.

V predmetnej veci žalovaný správny orgán na výzvu súdu predložil neúplný spisový materiál bez riadnej
žurnalizácie, pričom niektoré listiny sú iba vo fotokópiách.

Súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa v administratívnom spise vôbec nenachádza
Príloha č. 1 k zápisnici z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 č. KRPZ-ZA-KDI-5-016/2014, z ktorej
si mala žalobkyňa svojvoľne vyhotoviť fotokópiu a to bez riadne podanej žiadosti, čo jej napokon bolo
kladené za vinu predmetnými preskúmavanými rozhodnutiami.

Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie žalovaného aj postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e)
O.s.p. a to pre nedostatok dôvodov, resp. nezrozumiteľnosť rozhodnutia a zistenú inú vadu, ktorá
má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí o
odvolaní v dôvodoch rozhodnutia (bez toho, aby to bolo konštatované výrokovou časťou rozhodnutia -
disciplinárneho rozkazu) kladie žalobkyni za vinu aj ďalšie porušenia čl. 13 ods. 9 N MV SR č. 43/2010,
ktoré nie je vôbec uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že
vzhľadom na uvedené bolo žalobkyni upreté právo s poukazom na ust. § 56 ods. 1 veta druhá zákona č.
73/1998 Zb., t.j. možnosť vyjadriť sa k veci pred uložením disciplinárneho opatrenia, navrhovať dôkazy
a obhajovať sa v tejto časti. Skutočnosti kladené za vinu žalobkyni nemôžu vyplývať len z odôvodnenia
rozhodnutia, naviac odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia.

Zároveň tiež rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov aj preto, že
žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne proti prvostupňovému
rozhodnutiu, čo sa týka aplikácie ustanovení Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010, resp.
Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 7/2002 vo vzťahu k manipulácii s priestupkovým, resp.
administratívnym spisom, najmä vo vzťahu k jednotlivým porušeniam kladeným žalobkyni za vinu tak,
ako sú tieto uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a to vo vzťahu k spisu KRPZ-ZA-
KDI-SK-41/2014 a č. KRPZ-ZA-KDI-SK-54/2014.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný vypočúval v konaní osobu, ako svedka, ktorý zároveň
vydal disciplinárny rozkaz ako prvostupňový správny orgán, súd uvádza, že je zrejmé, že v predmetnom
prípade vydal disciplinárny rozkaz riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline a to plk. Ing. S. J.
a to dňa 08.01.2015, pričom z obsahu administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že tento bol vypočutý
zároveň aj ako svedok a to dňa 02.03.2015 pred žalovaným. Uvedené súd vyhodnotil ako inú vadu v
konaní, ktorá má rovnako za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko plk. Ing. S.
J. vydal disciplinárny rozkaz vo vzťahu k žalobkyni v rámci svojej kompetencie, následne už potom
nemohol byť vypočúvaný pred žalovaným správnym orgánom v postavení svedka. Preto nebolo možné
z jeho výpovede ako svedka v predmetnom konaní ani vychádzať. Z týchto dôvodov preto súd zrušil
rozhodnutie žalovaného aj postupom podľa § 250j ods. 2 pís. e) O.s.p., nakoľko v konaní vzhľadom na
uvedené bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

V ďalšom konaní žalovaného bude potrebné, aby žalovaný doplnil do spisu Prílohu č. 1 k zápisnici
z pracovnej porady zo dňa 08.08.2014 č. KRPZ-ZA-KDI-5-016/2014. Takisto bude potrebné, aby sa
žalovaný riadnym spôsobom zaoberal a vysporiadal i so všetkými námietkami žalobcu vznesenými
proti prvostupňovému rozhodnutiu, vysvetliť tak ako to namietala žalobkyňa vo vzťahu k neevidovaniu
pôvodného registratúrneho záznamu č. KRPZ-ZA- KDI-474/2014 vyhotoveného žalobkyňou dňa
30.7.2014, či vzhľadom na tvrdené skutočnosti žalobkyňou išlo o registratúrny záznam na ktorý by
sa mali vzťahovať jednotlivé ust. N MV SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku. Vzhľadom na
dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré sú predovšetkým procesného charakteru sa súd už
nemohol zaoberať ostatnými námietkami žalobkyne, keď jeho rozhodnutie považoval za rozhodnutie
vydané predčasne, bez náležitého zdôvodnenia resp. zrozumiteľnosti najmä čo sa týka aj jednotlivých
porušení kladených za vinu žalobkyni, ktoré boli v rozhodnutí žalovaného ( v jeho odôvodnení - str.
7 - prvý odsek ) rozšírené o ďalší dôvod a to porušenie čl.13 ods. 9 NV MV SR č. 43/2010, čo
je podľa názoru súdu neprípustné, nakoľko porušenia povinností resp. v danom prípade porušenia
prísl. článkov špecifikovaných nariadení musia vyplývať priamo z výrokovej časti rozhodnutia ( § 241



ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Závery o takejto špecifikácii disciplinárneho previnenia nepochybne
vyplývajú z rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007. Je nepochybné že v rozhodnutiach trestného
charakteru je nevyhnutné vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a to možno zaručiť
len konkretizáciou údajov, ktorá sa má nachádzať vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko len táto časť
rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinnosti účastníkov konania. Uvedené skutočnosti o riadnej
identifikácii porušení jednotlivých povinností žalobkyne je možné vyvodiť aj z čl. 6 Dohovoru o ľudských
právach a základných slobodách, publikovaný pod. č. 209/1992 Zb..

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. §
250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právnej zástupkyne
na pojednávaní dňa 19.08.2015 v celkovej výške 425,72 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70
Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia - 139,83 Eur,
2. žaloba - 139,83 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 2 x 8,39 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnou zástupkyňou
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ")..
Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o disciplinárnom delikte, a teda za zastupovanie
v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.03.2015, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 139,83 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 30.03.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 279,66 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 59,28 Eur (ako ho vyčíslila právna
zástupkyňa), o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže
mal preukázané overením identifikačného čísla SKXXXXXXXXXX na www stránke ?http://ec.europa.eu/
taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane.



Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 355,72 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)