Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/299/2004 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1004116317 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1004116317.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ N. E., R. XX/XX, J., zastúpený: CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., Legionárska 14, Trenčín, 2/ N. G., E. XXX, E., zastúpený: JUDr. Milan Valašik, advokát, Advokátska kancelária Valašik & Partners, s.r.o., Ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava (pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23, Bratislava), za účasti: N. T., W. XX, U., W. J., F. XX, T., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 11893/04-1410 zo dňa 16.07.2004, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 11893/04-1410 zo dňa 16.07.2004 ako aj rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 1866/2004-520110/5-32 zo dňa 23.01.2004 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 373,67 eur na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu trov konania vo výške 428,82 eur na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatným účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 13.08.2004 sa žalobca 1/ domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 11893/04-1410 zo dňa 16.07.2004, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 1866/2004-520110/5-32 zo dňa 23.01.2004 a odvolania žalobcov a pribratých účastníkov konania zamietol. Napadnutým rozhodnutím správny orgán po zápise colného dlhu vymeraného podľa § 406 ods. 1 zák. č. 238/2001 Z.z. do účtovných dokladov vykonanom Colným úradom Bratislava podľa § 407 ods. 3 zák. č. 238/2001 Z.z. oznámil podľa § 410 ods. 3 uvedeného zákona žalobcom, pribratým účastníkom a právnickej osobe S.C.IMIROM TRANS S.R.L. ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom podľa § 198 ods. 3 písm. b/ zák. č. 180/1996 Z.z. colný dlh v celkovej výške 8.005.811,- Sk. Colný dlh mal podľa napadnutého rozhodnutia vzniknúť dňa 02.11.2000 nezákonným odňatím tovaru s obchodným pomenovaním „DONESTOS - CLUJ“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu podľa § 198 ods. 1 zák. č. 180/1996 Z.z., ktorý bol do tuzemska dovezený cez hraničný priechod Bratislava Rusovce - cesta dňa 02.11.2000, ktorý je okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a vzniku colného dlhu. Žalobca 1/ poukázal na to, že skutková veta v trestnom konaní vedenom proti nemu je totožná so skutkovým dejom opísaným v napadnutom rozhodnutí, pričom to isté konanie vyšetrovateľ subsumuje pod príslušné ustanovenia Trestného zákona a colný úrad toto konanie subsumuje pod príslušné ustanovenia colného zákona č. 180/1996 Z.z. Žalobca 1/ je názoru, že ak sa vo veci začalo trestné stíhanie, colný úrad bol povinný prerušiť colné konanie do právoplatného skončenia trestného stíhania a po právoplatnom skončení trestného stíhania postupovať vo veci v nadväznosti na to, ako bolo rozhodnuté o predbežnej otázke. Ak by súd vyslovil nevinu, nemožno prijať záver, že by sa podieľal na odňatí tovaru spod colného dohľadu. Uviedol, že nie každé protiprávne konanie je zároveň trestným činom ale každé konanie, ktoré je trestným činom podľa § 124 Trestného zákona, je zároveň porušením predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou - v danom prípade colného zákona. Poukázal na § 40 ods. 1, 2 správneho poriadku. Žalobca 1/ je názoru, že rozhodnutie správneho orgánu v danej veci závisí od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej je príslušný rozhodnúť súd v trestnom konaní a preto mal správny orgán konanie prerušiť. Podľa žalobcu 1/ si colný orgán nemôže urobiť úsudok o tom, o aký tovar sa jednalo, či došlo k jeho odňatiu spod colného dohľadu, či vznikol alebo nevznikol colný dlh a či sa žalobca 1/ dopustil konania spočívajúceho v účasti na odňatí tovaru spod colného dohľadu. Vyriešenie uvedených otázok je súčasťou posudzovania jeho viny alebo neviny súdom. Žalobca 1/ v žalobe ďalej namietal, že colné orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci a vzhľadom na to nemožno ustáliť, či došlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu, o aký tovar sa vôbec malo jednať a či vôbec vznikol colný dlh a v akej výške, pričom poukázal na príslušné ustanovenia správneho poriadku. Keďže správne orgány použili dôkazy získané vyšetrovateľom v rozpore so zákonom, konali v rozpore so zákonom. Colný úrad mal vykonať ústne pojednávanie, predvolať a vypočuť účastníkov konania, svedkov a vykonať aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu veci a nie sa obmedziť iba na získanie zápisníc o výsluchoch. Výpovede colníkov sú navyše vo vzájomnom rozpore a tiež si odporujú niektoré výpovede urobené v ich rôznych procesných postaveniach. Správne orgány neodstránili rozpory vo výpovediach a tiež rozpor výpovedí žalobcu 1/ s výpoveďami svedkov a obvinených. Napokon namietal, že mu správny orgán neumožnil nazrieť do spisu. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby žalobcu 1/ uviedol, že colné konanie je osobitným konaním, ktoré sleduje iný účel ako trestné alebo správne konanie a je upravené v iných právnych predpisoch. Pretože colný dlh vznikol nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu, nebolo možné jeho vymeranie v colnom konaní a preto colný úrad rozhodol o vzniku colného dlhu v správnom konaní, ktoré je samostatným konaním, ktoré nemá žiadnu súvislosť s trestným konaním, riadi sa inými právnymi predpismi a vedú ho iné orgány. Otázka viny žalobcu 1/ nemá žiaden vplyv na jeho zodpovednosť za vzniknutý colný dlh a colný úrad ani nerobí úsudok o tom, či žalobca spáchal trestný čin. Prebiehajúce trestné konanie nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke, pretože rozhodnutie súdu o vine a treste alebo o nevine nemá žiaden vplyv na jeho zodpovednosť za colný dlh. Nezákonnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu nevyplýva z Trestného zákona ale z ustanovení zákona č. 180/1996 Z.z. Colný dlh vzniká v danom prípade priamo zo zákona okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu. Žalovaný tiež uviedol, že colné orgány riadne zistili skutkový stav a vykonali všetky potrebné úkony pri rešpektovaní zákonných práv všetkých účastníkov konania. Skutočnosť, že tovar vstúpil na colné územie, bola dostatočne preukázaná, pričom tovar nebol po vstupe na colné územie predložený žiadnemu colnému úradu. Tiež bolo zistené, že vozidlo, na ktorom sa tovar nachádzal, vystúpilo z územia SR už bez tohto tovaru. Použitie zistení orgánov činných v trestnom konaní ako dôkazov je v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku a ide o listinné dôkazy hodnotené voľne a vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Colný úrad si splnil aj zákonnú povinnosť, keď umožnil všetkým účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu ako aj k spôsobu jeho zistenia. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 24.09.2004, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením sp. zn. 1Sž 93/04 zo dňa 30.11.2004, sa žalobca 2/ domáhal preskúmania zákonnosti postupu a toho istého rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 11893/04-1410 zo dňa 16.07.2004, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Bratislava a odvolania zamietol. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia s uvedením údajov, ako bol vymeraný colný dlh v celkovej výške 8.005.811,- Sk. Podľa jeho názoru žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný nepoužil na právne posúdenie veci ustanovenie právneho predpisu, ktoré použiť mal a rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné. Poukázal na § 40 Správneho poriadku s tým, že správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, previnenie alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak patrí o ňom rozhodovať súdu. Podľa žalobcu mal žalovaný konanie prerušiť až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti žalobcovi. Poukázal na to, že trestné konanie sa vedie proti viacerým colníkom, avšak toto sa nachádza iba v prípravnom konaní, pričom viaceré trestné konania boli zastavené. Z jedného uznesenia o zastavení konania vyplýva, že stanoviská žalovaného zo dňa 29.05.2001, 02.05.2002 a 06.08.2002 nie sú jednotné, keď napríklad v stanovisku zo dňa 02.05.2002 sa uvádza, že neexistuje všeobecne záväzný právny predpis ani interný predpis upravujúci technologický postup colníkov do tej miery, že by určoval povinnosti pre colníka na pracovisku dovoz a colníka na pracovisku kancelária a najmä vzťah medzi ich povinnosťami... Ďalej z neho vyplýva, že boli výrazné nedostatky pri zaškoľovaní colníkov s právnymi predpismi žalovaného, pričom z výpovedí 11 colníkov vyplýva, že žiadne vzorky sa neodoberali. Na jednej strane teda žalovaný uvádza, že neexistuje všeobecne záväzný ani interný predpis, ktorý by určoval povinnosti colníka na pracovisku dovoz a na pracovisku kancelária a ktorý by zároveň určoval vzťah medzi ich povinnosťami a na druhej strane vydal/ potvrdil rozhodnutie, ktorým oznámil žalobcom, že im vymeriava colný dlh vo výške 8.005.811,- Sk. Podľa žalobcu tiež nie je zrejmé, ako žalovaný prišiel k záveru o sume 8.005.811,- Sk ako o colnom dlhu, keďže nie je skončené vyšetrovanie a žalovaný nevie, či dovážaným tovarom bol etylalkohol, či tento zostal v SR alebo bol vyvezený opätovne do zahraničia, komu bol odovzdaný a ako s ním bolo naložené. Tieto otázky môžu zodpovedať len orgány činné v trestnom konaní a nie colný úrad. Je preto nad rámec správnej úvahy posúdenie tejto otázky colným úradom pre účely správneho konania bez väzby na trestné konanie. Správny orgán síce nevyslovil explicitne úsudok o vine obžalovaných ale tento vyslovil implicitne oznámením colného dlhu. Princíp prezumpcie neviny neumožňuje bezdôvodne kohokoľvek obviňovať zo skutkov, ktoré sú vlastné skutkovej podstate niektorého z trestných činov. Žalovaný nezval do úvahy § 220 zákona č. 180/1996 Z.z. Colný zákon, keďže tovar mal byť do tuzemska dovezený dňa 18.11.2000, ktorý deň je preto dňom vzniku colného dlhu a colný dlh mal byť oznámený najneskôr dňa 21.11.2000. Dodatočne bolo možné colný dlh určiť a oznámiť colnému dlžníkovi 3 roky od roku, v ktorom bolo možné sumu cla prvý krát vymerať, t.j. najneskôr 31.12.2003. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie až dňa 22.01.2004 a keďže ide o trojročnú prekluzívnu lehotu, bolo povinnosťou správnych orgánov prihliadnuť k zániku možnosti oznámiť colný dlh podľa § 220 ods. 5 Colného zákona z úradnej povinnosti. Pôvodne vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.07.2002 je irelevantné, nakoľko bolo žalovaným zrušené, teda sa na neho hľadí, ako by nikdy nebolo vydané. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu tejto žaloby navrhol aj túto zamietnuť. Uviedol, že colné orgány postupovali pri zisťovaní skutkového stavu v súlade so zákonom, vykonali všetky úkony nevyhnutné na jeho zistenie pri rešpektovaní zákonných práv všetkých účastníkov konania. Predmetné správne konanie je samostatným konaním nesúvisiacim s trestným konaním, keďže sleduje iný účel, riadi sa inými právnymi predpismi a vedú ho iné orgány, odlišné od orgánov činných v trestnom konaní. Otázka viny žalobcov, ktorá bude alebo nebude preukázaná v trestnom konaní, nemá žiaden vplyv na ich zodpovednosť za colný dlh a colný úrad si nerobí ani úsudok o tom, či spáchali trestný čin. Skutkové a právne okolnosti vzniku colného dlhu i právne kvalifikácie žalobcov ako solidárnych dlžníkov sú vysvetlené v odôvodnení správnych rozhodnutí. Colné orgány v správnom konaní neposudzovali vinu účastníkov konania ale ich zodpovednosť podľa colného zákona. Colný dlh vznikol v danom prípade okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a žalobcovia boli ako dlžníci kvalifikovaný podľa § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z.z. ako osoby, ktoré sa na nezákonnom odňatí tovaru spod colného dohľadu zúčastnili a boli si vedomí alebo si mali byť vedomí, že tovar sa odníma spod colného dohľadu. Participáciu žalobcov na nezákonnom odňatí tovaru spod colného dohľadu a ich vedomosť o tejto skutočnosti colné orgány v konaní dostatočne preukázali. Nezákonnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu znamená, že s tovarom bolo nakladané v rozpore s právnymi predpismi, avšak takýmto konaním nemusí byť nevyhnutne naplnená skutková podstata trestného činu. Dôkazy získané orgánmi činnými v trestnom konaní i colnými orgánmi potvrdili, že žalobcovia poskytli vedomú pomoc pri prestupe motorových vozidiel prepravujúcich chemickú látku (etylalkohol) s obchodným označením „DONESTOS CLUJ“ cez colnú hranicu. K námietke týkajúcej sa § 220 ods. 5 Colného zákona uviedol, že tento upravuje otázku dodatočného určenia colného dlhu, avšak v danom prípade išlo o vznik colného dlhu a nie o jeho dodatočné vymeranie. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca 2/ nesúhlasil s tým, že správne konanie nemá žiadnu súvislosť s trestným konaním, pričom svoj názor podoprel rozhodnutím NS SR R27/1977. Opätovne poukázal na obsah uznesenia o zastavení trestného stíhania jedného z colníkov. Tiež doručil súdu uznesenie Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn.: BB-3Tš/32/2006 zo dňa 04.07.2007, ktorým tento súd obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Poukázal na list Colného riaditeľstva SR zo dňa 02.05.2002 adresovaný Krajskému úradu vyšetrovania PZ v Nitre ohľadne doplnenia stanoviska, pričom toto stanovisko žalovaného hovorí o nedostatkoch v internej úprave práv a povinností colníkov. Uznesenie Špeciálneho súdu v Pezinku bolo potvrdené uznesením NS SR sp. zn. 1 Tošs 46/2007 zo dňa 19.03.2008. Keďže sa žalobcovia domáhali podanými žalobami preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného, súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 1S 299/04 a 2S 53/05. Súd v priebehu konania prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Rumunsku zistil, že spoločnosť S.C.IMIROM TRANS S.R.L. zanikla bez právneho nástupcu a bola vymazaná z obchodného registra. V súvisiacich prejednávaných veciach žalobcovia predložili uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. BB-3T/21/2011 zo dňa 01.12.2011, ktorým tento súd obžalobu opätovne odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Uznesením zo dňa 29.02.2012 súd pribral do konania účastníkov správneho konania Rolanda T. a W. J.. Podaním zo dňa 10.09.2012 urobeným prostredníctvom bývalého právneho zástupcu žalobca 1/ uviedol, že žalovaný nezákonným spôsobom zabezpečil prvotné výpovede z trestného konania, pričom sám nevykonal vo veci ani jeden dôkaz, uvedené výpovede boli získané nezákonným spôsobom a žalovaný ich vyhodnocuje ako dostatočné a objasňujúce skutkový stav. Trestné konanie nie je stále v štádiu súdneho konania. Zvýraznil, že ak sa vo veci začalo trestné stíhanie, colný úrad bol povinný vydať rozhodnutie a vo výroku uviesť, že prerušuje colné konanie do právoplatného skončenia trestného stíhania a po právoplatnom skončení trestného stíhania bude postupovať vo veci v nadväznosti na to, ako bolo rozhodnuté o predbežnej otázke. V ďalšom zopakoval žalobné dôvody a opätovne navrhol zrušenie napadnutých správnych rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie CR SR i prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Bratislava vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného (pozn.: žalovaný doručil súdu rozsiahly spisový materiál týkajúci sa viacerých súvisiacich prípadov) súd zistil, že dňa 02.11.2000 prepravila právnická osoba S.C.IMIROM TRANS S.R.L., na územie Slovenskej republiky 24 tisíc litrov tovaru s obchodným pomenovaním “DONESTOS-CLUJ“, deklarovaný ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel. Tovar bol dopravcom na pohraničnom colnom úrade riadne prihlásený a bol prepustený do colného režimu tranzit. Dovážaná látka „DONESTOS-CLUJ“ bola nesprávne zatriedená ako povrchový prípravok, jednalo sa o preparát na báze rafinovaného etylalkoholu, teda išlo o tovar, ktorý podlieha dovoznému clu a ktorý bol podľa správnych orgánov nezákonne odňatý spod colného dohľadu. Za to bol žalobcom, pribratým účastníkom a spoločnosti S.C.IMIROM TRANS S.R.L. oznámený colný dlh vo výške 8 005 811,- Sk prvostupňovým rozhodnutím zn. 1866/2004-520110/5-32 zo dňa 23.01.2004. Colný dlh mal vzniknúť dňa 02.11.2000 spôsobom uvedeným v § 198 ods. 1 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, správny orgán vykonal dokazovanie zaobstaraním si listinných dôkazov - výpovedí colníkov urobených pred Krajským úradom vyšetrovania PZ Nitra a v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal výpovede N. N. E., W. J. a N. T., všetko colníkov, ktorí vypovedali pred vyšetrovateľom ako svedkovia, pričom neskôr po vznesení obvinenia viacerí z nich vypovedať odmietli, resp. svojimi výpoveďami popreli predchádzajúce tvrdenia (napríklad N. G.). Roman E. odmietal akúkoľvek spojitosť s nezákonnými dovozmi tovaru. Colný úrad Bratislava uzavrel, že colníci si museli byť vedomí toho, že nezaevidovaním tovaru do registra odoslaného tovaru spôsobia možnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Záverom uviedol, že v danej veci je nesporné, že existujú aj ďalší dlžníci, ktorí tovar odňali colnému dohľadu a ktorí sa na odňatí zúčastnili, pričom polícia obvinila niekoľko ďalších osôb z trestného činu, avšak týmto osobám dosiaľ vina nebola preukázaná a colné orgány nedisponujú dôkazmi oprávňujúcimi voči nim začať konanie. Na odvolanie všetkých dlžníkov s výnimkou právnickej osoby S.C.IMIROM TRANS S.R.L. rozhodlo vo veci Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 11893/04-1410 zo dňa 16.07.2004 tak, že odvolania zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Podľa ods. 2 colný dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu. Podľa ods. 3 dlžníkom je a) osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu, b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu, c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu, d) osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Podľa § 208 cit. zák. ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Podľa § 458 zákona č. 238/2001 Z.z. na konanie začaté pred 1. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy. Súd už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že pokiaľ bol predmetný tovar nezákonne odňatý spod colného dohľadu za účinnosti zákona č. 180/1996 Z.z., možno okolnosti vzniku colného dlhu posúdiť len podľa tohto zákona, pretože práve tento zákon bol platný a účinný v čase, keď posudzované okolnosti nastali. Bolo by nepochybne v rozpore so zákonom, keby boli žalobcovia uznaní za colných dlžníkov a bol im vymeraný colný dlh podľa právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Preto ak aj bolo správne konanie týkajúce sa vymerania predmetného colného dlhu začaté až za účinnosti zákona č. 238/2001 Z.z. (teda po 1.7.2001), bolo potrebné okolnosti vzniku colného dlhu a z toho vyplývajúce povinnosti zainteresovaných osôb posúdiť podľa ustanovení zákona č. 180/1996 Z.z. Uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť colný dlh podľa právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu ešte neplatil, by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, právnej istoty a zákazu retroaktivity právnej normy. Pre úplnosť treba dodať, že colný dlh vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z.z.) a rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje. Výrok teda neznie konštitutívne a nedošlo by ani v danom prípade ku konštitutívnej aplikácii ustanovení colného zákona č. 180/1996 Z.z., ktorý už nebol účinný v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Deklaratórne je rozhodnutie aj v časti určenia dlžníkov. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na súvislosť trestného konania vedeného proti žalobcom a správneho konania s tým, že prípadné rozhodnutie vydané v trestnom konaní má význam aj pre správne konanie, súd sa s týmto stotožňuje, keďže správne orgány vychádzali v podstate len z výpovedí colníkov urobených v rámci trestného konania, avšak do rozhodnutia súdu nebol v trestnom konaní vydaný právoplatný odsudzujúci, ale ani oslobodzujúci rozsudok. Existuje len právoplatné uznesenie Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 04.07.2007, ktorým bola vec žalobcov odmietnutá a vrátená prokurátorovi. Dôvodnou je tiež námietka týkajúca sa preukázania vedomosti odňatia tovaru spod colného dohľadu. S poukazom na § 198 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona musí byť v prípade žalobcov preukázaná ich vedomosť o tom, že sa tovar odníma spod colného dohľadu. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že žalobcovia v postavení colného orgánu si boli vedomí odňatia tovaru spod colného dohľadu. Zároveň bolo povinnosťou žalovaného uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť uvedenú v konkrétnom ustanovení colného zákona žalobcovia ako colníci porušili. V tomto smere nie je postačujúcou úvaha, že žalobcovia si ako colníci museli byť vedomí toho, že nezaevidovaním tovaru do registra odoslaného tovaru spôsobia možnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Vedomosť o odňatí tovaru spod colného dohľadu musí byť jednoznačná, nepostačuje možnosť takejto vedomosti. Súd nevylučuje, že takéto konanie colníka môže byť dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, avšak pre oznámenie colného dlhu musí byť vedomosť colníka o odňatí tovaru spod colného dlhu preukázaná jednoznačne. Pokiaľ žalovaný vyvodil svoje tvrdenia o konaní žalobcov zo zápisníc o výsluchoch vyhotovených v trestnom konaní, má súd za to, že tieto zápisnice o výsluchoch môžu byť použité ako dôkaz v správnom konaní. Súd však nemôže ponechať bez povšimnutia aj neskoršie výsluchy žalobcov vykonané v trestnom konaní, pri ktorých žalobcovia svoje predchádzajúce výpovede popreli. Rovnako nemôže ponechať bez povšimnutia to, že výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinení a bez obhajcov. Pokiaľ sú dôkazmi o konaní žalobcov zápisnice o výsluchoch získané z trestného spisu, má súd za to, že pri vyhodnotení týchto dôkazov má správny orgán rešpektovať určité zákonitosti a postupy, ktoré sú vlastné trestným kódexom. Zápisnice o výsluchoch získané z trestného spisu môžu byť použité ako dôkaz v správnom konaní, pokiaľ sú ale spochybnené neskoršími výsluchmi, mal by správny orgán svoje tvrdenia podložiť aj inými dôkazmi. Súd sa oboznámil s uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 04.07.2007, ktorým bola vec žalobcov odmietnutá a vrátená prokurátorovi z dôvodu procesných nedostatkov s tým, že dôkazné prostriedky získané v trestnom konaní nielen že by nebolo možné procesne relevantne na hlavnom pojednávaní vykonať, ale ich aj hodnotiť z hľadiska obsahu v spojení s ďalšími dôkazmi a opierať o ne skutkové zistenia (str. 38 uznesenia Špeciálneho súdu v Pezinku). Aj keď je správne konanie konaním samostatným, tým, že sa žalovaný opiera práve o zápisnice získané z trestného spisu, nemohol súd ponechať bez povšimnutia pochybnosť iného súdu o zákonnosti takýchto dôkazných prostriedkov. Treba uviesť, že Špeciálny súd v Pezinku nespochybnil konkrétne zákonnosť výsluchov žalobcov, preto súd považuje použitie týchto listinných dôkazov v správnom konaní za prijateľné, mali však byť zabezpečené aj dôkazy iné, než výlučne z trestného spisu, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie. V tomto smere sú námietky žalobcov dôvodné. Pre úplnosť treba dodať, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Tošs 46/2007 zo dňa 19.03.2008 zamietol podané sťažnosti prokurátora a obvineného. Ďalším uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. BB-3T/21/2011 zo dňa 01.12.2011 tento súd opätovne odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány založili zistený skutkový stav na pochybných dôkazoch, ktoré boli vykonané čiastočne nezákonne a sú vnútorne rozporné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z obsahu spisu je tiež známa informácia o tom, že neexistuje všeobecne záväzný právny predpis ani interný predpis, ktorý by upravoval technologický postup colníkov do tej miery, že by určoval povinnosti pre colníka na pracovisku dovoz a colníka na pracovisku kancelária a najmä vzťah medzi ich povinnosťami. Súd v zhode s názorom žalobcov uvádza, že závery správneho konania by sa nemali dostať do rozporu so závermi trestného konania. Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že krajský súd v obdobnej veci rozhodol rovnako a Najvyšší súd SR jeho rozsudok potvrdil rozsudkom sp. zn. 6Sžf 10/2010 zo dňa 19.05.2010, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku a uviedol, že treba súhlasiť s krajským súdom, že v každom prípade musí byť preukázaná vedomosť žalobcov o tom, že sa tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť jednoznačná a k tomu má správny orgán využiť ustanovenia správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ktoré sú takými zákonnými procesnými mechanizmami, ktoré dokážu pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov zistiť stav veci čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, a musí byť samozrejmosťou, že na základe výsledkov zadovážených v konaní k nim správny orgán podá náležité vysvetlenie, čím zvýšeniu dôvery v správne orgány napomôže. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf 19/2011 zo dňa 22.03.2012. S tvrdením žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, sa súd nestotožnil. Toto obsahuje náležité odôvodnenie v súlade so zákonnými požiadavkami. Nestotožňuje sa ani s tvrdením, že žalovaný nerešpektoval § 220 zákona č. 180/1996 Z.z., keď podľa žalobcov bolo colný dlh možné dodatočne určiť len do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa ods. 4 prvýkrát vymerať. Podľa žalobcu 2/ bolo možné dodatočne určiť colný dlh najneskôr dňa 31.12.2003, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 23.01.2004. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu upravuje otázku dodatočného určenia colného dlhu v prípadoch, ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla zodpovedajúca colným predpisom. V danom prípade však nešlo o dodatočné vymeranie colného dlhu ale o vznik colného dlhu a preto toto ustanovenie nie je možné aplikovať na predmetný prípad. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že nakoľko colnými orgánmi zistený skutkový stav veci nie je dostačujúci pre riadne posúdenie veci, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP, vyhlášky č. 163/2002 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. č. 163/2002 Z.z.“) a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Priznané trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku zaplateného za žaloby v sume 2 x 66,39 eur (pôvodne 2 000 Sk) a trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifná odmena, paušálna náhrada a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca žalobcu 2/ preukázal, že je platiteľ DPH. Náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu v 1. rade advokátom pozostáva: • z jedného úkonu právnej služby v r. 2004 - písomné podanie na súd zo dňa 09.08.2004 (1S 299/2004) ......................... 1/10 výpočtového základu = 1 360 Sk ..................................................................................................................................... 45,14 eura (§ 13 ods. 6, § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) - režijný paušál .............................................................................................................. 136 Sk = 4,51 eura (§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) • z jedného úkonu právnej služby v r. 2009 - prevzatie a príprava zastúpenia (1S 299/2004) .......1/6 výpoč. základu ............................. 115,90 eura (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - režijný paušál ............................................................................................................................. 6,95 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) • z jedného úkonu právnej služby v r. 2012 - pís. podanie na súd - stanovisko zo dňa 10.09.2012 (1S 299/2004) ... 1/6 výpoč. základu .... 127,16 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - režijný paušál ............................................................................................................................. 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - spolu so súdnym poplatkom = 373,67 eura Náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu v 2. rade advokátom JUDr. Valašikom pozostáva: • z dvoch úkonov právnej služby v r. 2004 - prevzatia a príprava zastúpenia zo dňa 08.09.2004 (2S 53/2005) ................ 1/10 výpočtového základu = 1 360 Sk = 45,14 eura ................................................................................................................ 45,14 eura (§ 13 ods. 6, § 16 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) - 19% DPH ................................................................................................................................... 8,57 eura (§ 22 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) - režijný paušál .............................................................................................................. 136 Sk = 4,51 eura (§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) - písomné podanie na súd dňa 19.09.2004 (2S 53/2005) ............................... 1/10 výpočtového základu = 1 360 Sk = 45,14......................................................................................................................... 45,14 eura (§ 13 ods. 6, § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) - 19% DPH ................................................................................................................................... 8,57 eura (§ 22 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) - režijný paušál .............................................................................................................. 136 Sk = 4,51 eura (§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. úč. do 01.01.2005) • z dvoch úkonov právnej služby v r. 2005 - účasť na pojednávaní dňa 05.10.2005 (2S 53/2005) ................................. 1/13 výpočtového základu = 1 154 Sk = 38,31 eura ................................................................................................................. 38,31 eura (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.12.2005) - 19% DPH ................................................................................................................................... 7,27 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.12.2005) - režijný paušál .............................................................................................................. 150 Sk = 4,98 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.12.2005) - písomné podanie na súd zo dňa 17.10.2005 (2S 53/2005) .......................... 1/13 výpočtového základu = 1 154 Sk = 38,31 eura .................................................................................................................. 38,31 eura (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.12.2005) - 19% DPH ................................................................................................................................... 7,27 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.12.2005) - režijný paušál .............................................................................................................. 150 Sk = 4,98 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.12.2005) • z jedného úkonu právnej služby v r. 2009 - účasť na pojednávaní dňa 04.03.2009 ..................................... 1/13 výpoč. základu = 115,90 eura (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2009) - 19% DPH ................................................................................................................................... 22,02 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2009) - režijný paušál ............................................................................................................................. 6,95 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2009) - spolu ............................................................ 362,43 eura + 66,39 eura (súdny poplatok) = 428,82 eura Ostatným účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný z dôvodu neúspechu nemá právo na náhradu trov konania a pribratí účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili, ani im žiadne trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 6 vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.