Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/29/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201071 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201071.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána E. Y., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka G. V. (G.), cestovný doklad: G., L. Y. E., S. XXX, E., na základe dlhodobej priepustky: W. L. Ž. W., W. I. XX, Ž., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.6.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-133-21/PO-Ž-2011 zo dňa 11.5.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-133-21/PO-Ž-2011 zo dňa 11.5.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-133-21/PO-Ž-2011 zo dňa 11.5.2011 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu len z dôvodu, že by chcel pokračovať v štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ uviedol v žiadosti o azyl iné skutočnosti alebo dôvody, ako tie, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v krajine pôvodu nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi a ani s nikým iným a jediným dôvodom prečo odišiel z krajiny pôvodu bola skutočnosť, že išiel na Slovensko študovať. Vzhľadom na to, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu jeho záujmu o štúdium v Slovenskej republike až v čase, keď mu už bezprostredne hrozilo vyhostenie z územia Slovenskej republiky, odporca považoval jeho žiadosť za účelovú a z hľadiska udelenia azylu irelevantnú. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.6.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom - tým že požiadal o azyl sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s vládnou ideológiou, ktorý je izolovaný a vytláčaný zo spoločenského života. Taktiež poukázal na skutočnosť, že počas pohovoru s pracovníkmi oddelenia azylu vyjadril svoje odôvodnené obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti. V súvislosti s tým poukázal na ust. § 8 písm. a) azylového zákona, z ktorého vyzdvihol dôvod pre opodstatnené obavy z prenasledovania, a to príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ v ďalšom citoval ustanovenia Správneho poriadku, týkajúce sa povinnosti správneho orgánu zistiť stav veci a materiálnu pravdu a taktiež povinnosť správneho orgánu reagovať na všetky pripomienky a návrhy účastníka konania, ako aj vyporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Navrhovateľ nakoniec poukázal na ustanovenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 6.7.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ počas konania pred odporcom neuvádzal žiaden iný dôvod pre udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany, ako ten, že mu to poradil právny zástupca a že chce na Slovensku pokračovať v štúdiu na vysokej škole. K otázke, čoho sa navrhovateľ obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu tento uviedol, že sa neobáva ničoho, nakoľko mu tam nič nehrozí. Podľa navrhovateľových slov v krajine pôvodu nemal žiadne problémy so štátnou mocou, s políciou, ani s nikým iným. Na základe týchto údajov odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle ust. § 8 zákona o azyle a žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neopodstatnenú. Námietky, ktoré uvádza právny zástupca navrhovateľa v opravnom prostriedku sú podľa odporcu v rozpore so skutkovým stavom, a preto ich odporca považuje za vykonštruované, irelevantné a uvádzané účelovo s cieľom zamedziť vyhosteniu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil oboch účastníkov konania o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia a súčasne ich poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietok (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). V prípade navrhovateľa bola predmetná výzva doručená dňa 2.12.2011. Navrhovateľ v stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. 1.2.2012 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246 ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-133/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že v čase, keď navrhovateľovi bezprostredne hrozilo vyhostenie z územia Slovenskej republiky (rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu zo dňa 7.10.2010), tento požiadal vyhlásením zo dňa 28.3.2011 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu, že mu to poradil jeho právny zástupca a aj preto, že chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike. Tento dôvod potvrdil v celom rozsahu aj počas vstupného pohovoru, ktorý sa u odporcu uskutočnil dňa 19.4.2011. Navrhovateľ na pohovore okrem iného uviedol, že je kresťanského vierovyznania, ku dnešnému dňu je členom politickej strany s názvom Beninská organizácia - Boj proti chudobe (MB-LCP), v G. nebol trestne stíhaný a že v krajine svojho pôvodu nemal žiadne problémy so štátnou mocou a ani s nikým iným. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa neobáva ničoho, nakoľko mu tam nič nehrozí. Navrhovateľ sa obáva iba toho, že nebude mať peniaze na návrat do Slovenskej republiky, aby mohol pokračovať v štúdiu na vysokej škole a že si v krajine pôvodu bez diplomu nebude vedieť nájsť prácu. Na otázku, či mal navrhovateľ okrem štúdia na vysokej škole aj iný dôvod, pre ktorý opustil krajinu pôvodu, navrhovateľ uviedol, že žiaden iný dôvod nemal. Z krajiny pôvodu odišiel iba kvôli štúdiu. V spise odporcu sa nachádza rozhodnutie OCP PZ Žilina zo dňa 7.10.2010 o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky, rozhodnutie ODC PZ Žilina zo dňa 10.1.2011 o zaistení navrhovateľa, trestný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 10.1.2011, č. k. 0T/1/2011-5, ktorým bol navrhovateľ uznaný za vinného z marenia výkonu rozhodnutia podľa ust. § 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a nakoniec všeobecné informácie o G.. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 13b zákona o azyl rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nevenoval pozornosť jej politickým dôvodom - tým, že požiadal o azyl sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s vládnou ideológiou, ktorý je izolovaný a vytláčaný zo spoločenského života: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ tak vo vyhlásení, ktorým požiadal o azyl, ako aj v priebehu prvostupňového azylového konania neuviedol žiaden iný dôvod svojho odchodu z G., resp. svojej žiadosti o azyl ako ten, že z G. odišiel za účelom štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike. Dôvod žiadosti o azyl musí existovať (okrem prípadu žiadosti na mieste) v čase odchodu žiadateľa a o azyl z krajiny jeho pôvodu, teda dôvodom žiadosti o azyl nemôže byť samotná skutočnosť podania žiadosti o azyl. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani tento dôvod podaného opravného prostriedku nie je dôvodný. Odporca pri vyhodnotení navrhovateľovej žiadosti o azyl správne vychádzal z obsahu navrhovateľom prezentovaného dôvodu žiadosti, pričom tento dôkazný prostriedok bol vykonaný zákonným spôsobom. Pokiaľ teda navrhovateľ uviedol, že G. opustil z dôvodu, že išiel na Slovensko študovať, odporca správne vyhodnotil jeho žiadosť z pohľadu výlučne takto prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl, ako zjavne neopodstatnenú. Súd poznamenáva, že nie je úlohou odporcu za žiadateľa domýšľať si prípadne aj iné dôvody jeho žiadosti o azyl a to ani v prípade, ak by prípadne existovali. K námietke, že navrhovateľ má obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine: Súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-133/PO-Ž-2011 totiž jasne vyplýva, že jediným dôvodom navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky bola skutočnosť, že navrhovateľ chce zostať na Slovensku a pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Navrhovateľ túto skutočnosť uviedol na vstupnom pohovore na Migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súd v tomto momente považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku nekonkretizoval sociálnu skupinu, ktorej je údajne členom a z ktorej členstva má opodstatnené obavy. Naviac navrhovateľ v priebehu celého konania pred odporcom ani raz nevyjadril svoje obavy z prenasledovania z dôvodu jeho príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Naopak, počas celého konania uvádzal, že v krajine pôvodu nemal problémy s políciou, prokuratúrou, súdmi a ani s nikým iným a v prípade návratu do krajiny pôvodu sa neobáva ničoho, nakoľko mu tam nič nehrozí. Súd preto považuje túto námietku za účelovú. K námietke, že navrhovateľ má v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života: Ani táto námietka nie je dôvodná. Účelom zákona o azyle je upraviť konanie o azyle (§ 1 písm. a) zákona o azyle), teda v zmysle zákona o azyle posúdiť potrebu či opodstatnenosť poskytnutia medzinárodnej ochrany pred prenasledovaním. Ak teda odporca posúdil navrhovateľovu žiadosť o azyl v zmysle citovaného zákona, neporušil a ani porušiť nemohol právo navrhovateľa na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, vyplývajúce z uvedeného právneho aktu. Súd na tomto mieste poznamenáva, že dôvodom navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu nebolo zlúčenie rodiny a ako navrhovateľ sám uviedol počas vstupného pohovoru na Migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, jeho rodina nežije na území Slovenskej republiky, ale v krajine pôvodu - G.. To znamená, že pre udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky, ako to uvádza ust. § 10 azylového zákona. S poukazom na uvedené má súd za to, že aj táto námietka je účelová. Podľa názoru súdu odporca v prejednávanej veci rozhodol správne. Navrhovateľ ako jediný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol štúdium na vysokej škole na území Slovenskej republiky, ktorý však jednoznačne nie je možné zaradiť medzi dôvody § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta, resp. osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) a podobne nepožiadal o azyl z dôvodu hrozby vážneho bezprávia (§ 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle). Predpokladom zamietnutia navrhovateľovej žiadosti o azyl podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona je skutočnosť, že o azyl bolo požiadané z iných dôvodov, ako sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak teda navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodov vyššie uvedených, zamietnutie jeho žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je na mieste. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože dôvod žiadosti o azyl musí existovať v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu, pretože navrhovateľ v žiadosti o udelenie azylu neuviedol, že má obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a konečne pretože štúdium na vysokej škole ako dôvod žiadosti o azyl nie je dôvodom, ktorý je možné subsumovať pod niektorý z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že vzhľadom na okolnosti podania žiadosti o azyl navrhovateľom, ktoré sú zrejmé z obsahu spisu a chronologického usporiadania udalostí, ktoré podaniu žiadosti o azyl predchádzali, a z obsahu dokumentov, založených v správnom spise je dôvodné domnievať sa, že podanie takejto žiadosti bolo zo strany navrhovateľa účelové s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziacu hrozbu vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej republiky. Táto domnienka súdu však nemala žiaden vplyv na rozhodnutie súdu, obsiahnuté v jeho výroku. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).