Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201775 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201775.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána P. M., narodeného X X.X.XXXX, štátneho príslušníka Č. Ľ. L. (Ď. Y. Č.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy X. XX, C., mestská časť M., B. E., Č., aktuálne s miestom pobytu na základe udelenej dlhodobej priepustky U. A. E., W. XX, Z., doručovacia adresa: V.. V. B., T. XX, Z. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.11.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-329-22/PO-Ž-2011 zo dňa 30.9.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-329-22/PO-Ž-2011 zo dňa 30.9.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-329-22/PO-Ž-2011 zo dňa 30.9.2011 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ požiadal o azyl výlučne z dôvodu, že na Slovensku podniká v reštauračnej oblasti a chce preto na Slovensku zostať, ktorý dôvod nie je dôvodom, uvedeným ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 2.11.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že odporca nevenoval pozornosť politickým dôvodom, nakoľko tým, že požiadal o azyl sa dostal do postavenia človeka, ktorý nesúhlasí s ideológiou Č. vlády. Poukázal na skutočnosť, že odporca čerpal informácie o Č. zo zdrojov, ktoré neumožňujú komplexne posúdiť jeho žiadosť o azyl a že počas pohovoru u odporcu uviedol svoje obavy z prenasledovania - teda že odporca nedostatočne zistil stav veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch, ktorými svoje rozhodnutie odôvodnil a opätovne poukázal na skutočnosť, že jediným dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl bolo zamedzenie hroziaceho vyhostenia zo Slovenska. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil oboch účastníkov konania o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia a súčasne ich poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietok (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). V prípade navrhovateľa bola predmetná výzva doručená dňa 24.11.2011. Navrhovateľ v stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 8.2.2011 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Pretože návrh bol napísaný v jazyku slovenskom, súd dôvodne predpokladal, že navrhovateľ jazyk slovenský ovláda a preto predmetnú výzvu zaslal navrhovateľovi v jazyku slovenskom. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-329/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vycestoval z Č. 22.1.2008 z ekonomických dôvodov, na Slovensko pricestoval na základe udeleného povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania. Následne mu boli udelené ďalšie povolenia na pobyt za účelom podnikania, platné naposledy do 3.12.2010. Ďalšie povolenie na pobyt mu udelené nebolo a právoplatným rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. p.: PPZ-HCP-BA8-AV-22-10/2011 z 28.4.2011 bol vyhostený zo Slovenska so zákazom vstupu na jeho územie na dobu 3 rokov. V Č. nemal žiadne ťažkosti, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Počas pobytu na Slovensku si so spoločníkmi otvoril firmu a podnikal v oblasti reštauračných služieb. Pretože, ako to bolo vyššie uvedené, nebolo mu udelené ďalšie povolenie k pobytu a zo Slovenska bol vyhostený, rozhodol sa svoj pobyt zlegalizovať podaním žiadosti o udelenie azylu zo dňa 22.8.2011. Žiaden iný dôvod podanej žiadosti o azyl navrhovateľ neuviedol. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preto ho ako správné a zákonné potvrdil. K námietke, že odporca nevenoval pozornosť politickým dôvodom, nakoľko tým, že požiadal o azyl sa dostal do postavenia človeka, ktorý nesúhlasí s ideológiou Č. vlády a že počas pohovoru u odporcu uviedol svoje obavy z prenasledovania - teda že odporca nedostatočne zistil stav veci: Súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú a naviac aj účelovú. Ako to vyplýva z obsahu spisu - osobitne z obsahu navrhovateľom podaného vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru, navrhovateľ opustil Č. výlučne z ekonomických dôvodov. Žiaden iný dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu neprezentoval, neuviedol žiadne obavy z perzekúcie, resp. z jeho návratu do Č. ako krajiny svojho pôvodu. Teda nie je pravdivé tvrdenia navrhovateľa, prezentované v podanom opravnom prostriedku, že počas vstupného pohovoru uviedol svoje obavy z prenasledovania. Podanie žiadosti o azyl je prejavom vôle žiadateľa spočívajúcom v tom, že žiadateľ o azyl týmto požaduje poskytnutie medzinárodnej ochrany pred prenasledovaním, objektom ktorého sa stal v krajine svojho pôvodu, resp. sa takéhoto prenasledovania dôvodne obáva. Podanie žiadosti o azyl je teda dôsledkom zákonom o azyle predpokladaného konania štátnych či neštátnych subjektov, ku ktorému došlo v čase pred podaním žiadosti. Preto iba samotný akt podania žiadosti o azyl nemôže by dôvodom k poskytnutiu medzinárodnej ochrany. K námietke, že odporca čerpal informácie o Č. zo zdrojov, ktoré neumožňujú komplexne posúdiť jeho žiadosť o azyl: Ani táto námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je tzv. skráteným konaním o podanej žiadosti o azyl v ktorom sa de facto nerozhoduje v merite veci, ale posudzuje sa existencia elementárnych predpokladov pre vyhodnotenie oprávnenosti či neoprávnenosti dôvodov, uvádzaných žiadateľom o azyl v podanej žiadosti. Inak povedané, ak žiadateľ o azyl ani len neprezentuje žiaden z dôvodov, ktorý by mohol viesť k poskytnutiu medzinárodnej ochrany, takáto žiadosť sa zamietne ako zjavne neopodstatnená, nakoľko účelom zákona o azyle je poskytnutie ochrany cudzincovi pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise /§ 2 písm. b) zákona o azyle/. Ak teda žiadateľ o azyl ako dôvod svojej žiadosti neuvedie žiaden dôvod, ktorý by bolo možné pokladať za dôvod k poskytnutiu medzinárodnej ochrany, čo je prípad navrhovateľa, odporca ako štátny orgán poverený posudzovaním žiadostí o azyl, nemá v podstate čo posudzovať. V takom prípade niet ani dôvodu k tomu, aby vyhľadal a do príslušného administratívneho spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa. Ak i napriek tomu odporca v prejednávanej veci vyhľadal a do spisu založil všeobecné informácie o Č. ako krajine pôvodu navrhovateľa, ich existencia či obsah nemá žiaden reálny dopad na rozhodnutie. Z tohto pohľadu preto nie je možné konštatovať, že by odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nenamietal nesprávne posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Ako to však vyplýva z obsahu vyhlásenia, ktorým o azyl požiadal, podobne ako z obsahu vstupného pohovoru, ktorý odporca s navrhovateľom uskutočnil, jediným dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl bola legalizácia jeho pobytu na Slovensku, resp. zabránenie jeho vyhosteniu na základe predtým vydaného a právoplatného rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa zo slovenského územia. Ak teda odporca navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, postup odporcu vyjadrený vo výroku napadnutého rozhodnutia je dôvodný a zákonný. Pretože navrhovateľ pri podaní žiadosti o azyl neprezentoval žiaden z dôvodov, uvedených v ust. § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, pričom samotné podanie žiadosti o azyl nemôže byť dôvodom k jeho udeleniu a pretože pre vydanie tohto svojím spôsobom procesného rozhodnutia nie je potrebné vyhľadať a do spisu založiť správy o krajine pôvodu žiadateľa o azyl súd dospel k názoru, že navrhovateľom vznesené námietky nie sú dôvodené a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).