Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/167/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201737 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201737.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: X.. Z. J., L. cesta 9, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. GUV-1085/2011 zo dňa 19.08.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . ? Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. GUV-1085/2011 zo dňa 19.08.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. OMK-829/2009 zo dňa 02.10.2009. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 18.09.2009 domáhal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSI) od žalovaného poskytnutia informácií - zaslania prehľadu, ktorými dokladmi U.. A. K. ako člen rady a výboru Úradu pre dohľad nad výkonom auditu odporučený do funkcie žalovaným, zdokumentoval odborné vedomosti a skúsenosti požadované v § 49 zák. č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 02.10.2009 č. OMK-829/2009 pod názvom „Vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.“ požadované informácie odmietol poskytnúť s odôvodnením, že žalobca nemá zákonný nárok na ich sprístupnenie, keďže v súlade s § 9 ods. 2 a 3 ZSI ide o informácie, ktoré nemožno sprístupniť bez predchádzajúceho písomného súhlasu príslušného zamestnanca, ktorý žalovaný nedostal. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad, ktorý bol rozhodnutím č. GUV-1841/2009 zo dňa 03.11.2009 zamietnutý. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí rozkladu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 4S 149/2010-39 zo dňa 01.07.2011 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď podľa žalobcu ním požadované informácie nespadajú svojim charakterom pod tie uvedené v § 9 ods. 2 ZSI. Žalobca žiadal sprístupnenie informácií o fyzickej osobe, ktoré preukazujú splnenie zákonom predpokladaných a požadovaných predpokladov na výkon funkcie. Ide o informácie a doklady o odborných vedomostiach a skúsenostiach, ktoré nemajú povahu osobných údajov, netýkajú sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ale naopak, ide o doklady preukazujúce profesijnú spôsobilosť na výkon určitej funkcie. Uvedenie odbornej vedomosti a skúsenosti nie je osobným údajom rovnako ako ním nie je ani skutočnosť, kde boli tieto vedomosti získané a akým dokladom bolo nadobudnutie týchto skúseností dokladované, najmä v prípade, ak sa jedná o dokladovanie zákonom požadovaných predpokladov na výkon funkcie. Požadované údaje neodhaľujú rasový alebo etnický pôvod osoby, jej politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politickej strane, odborovej organizácii, ani sa netýkajú jej zdravia, či dokonca intímnej sféry. Uvedenie profesijných vedomostí a skúseností nemôže byť osobným údajom, ak je takýto údaj predpokladom na výkon funkcie a najmä, ak ho zákon predpokladá a stanovuje. Žalobca namietal, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že požadované údaje sú osobnými údajmi, takáto skutočnosť nie je preukázaná skutkovo a už vôbec nie odkazom na príslušné právne predpisy. Žalobca tiež poukázal na samotný účel ZSI, kde v právnom štáte kontrola výkonu verejnej moci nespochybniteľne patrí občanom všeobecne a preto informácie, ktoré túto kontrolu umožňujú, by nemali byť pred sprístupnením chránené v rozsahu väčšom, než je to akceptovateľné pre zachovanie účelu zákona, ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval napadnuté rozhodnutia oboch stupňov za nezákonné a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. ? Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 19.12.2011, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že po zrušení pôvodného rozhodnutia č. GUV-1841/2009 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 149/2010-39 zo dňa 01.07.2011, doplnil v intenciách odôvodnenia rozsudku konanie tým, že písomne požiadal Ing. Švantnera o udelenie súhlasu s poskytnutím údajov týkajúcich sa jeho osoby žalobcovi. Listom zo dňa 03.08.2011 Ing. Švantner oznámil žalovanému, že s poskytnutím a so zverejnením požadovaných informácií o svojej osobe nesúhlasí. Preto žalovaný rozklad žalobcu rozhodnutím č. GUV-1085/2011 zo dňa 19.08.2011 opätovne zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. ?Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadal od žalovaného sprístupnenie informácie podľa ZSI - zaslanie prehľadu, ktorými dokladmi U. člen rady a člen výboru Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, zdokumentoval odborné vedomosti a skúsenosti požadované v § 49 zák. č. 540/2007 Z.z. Konkrétne žalobca žiadal uviesť názov odbornej vedomosti a skúsenosti, doklad, ktorým to zdokumentoval, názov organizácie, v ktorej dokladovanú činnosť vykonával, odkedy a dokedy dokladovanú činnosť vykonával. Táto žiadosť bola vybavená rozhodnutím č. OMK-829/2009 zo dňa 02.10.2009, pričom poskytnutie požadovaných informácií bolo odmietnuté s poukazom na § 9 ods. 2 a 3 ZSI. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím žalovaného č. GUV-1841/2009 zo dňa 03.11.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/149/2010-39 zo dňa 01.07.2011 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku súdu sa uvádza, že žalobca nepožadoval od žalovaného informácie, ktoré je podľa ZSI povinný sprístupniť a preto bolo potrebné, aby žalovaný pred vydaním rozhodnutia vykonal právne relevantným spôsobom u dotknutej osoby dopyt, či súhlasí s poskytnutím požadovaných informácií. Na základe pokynu vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalovaný listom zo dňa 29.07.2011 požiadal U.. K. o písomné vyjadrenie, či súhlasí s poskytnutím požadovaných informácií týkajúcich sa jeho osoby žiadateľovi (žalobcovi). U.. K. listom zo dňa 03.08.2011 oznámil žalovanému, že ide o jeho osobné údaje, s poskytnutím a zverejnením ktorých nesúhlasí. Žalovaný opätovne o veci rozhodol dňa 19.08.2011 rozhodnutím č. GUV-1085/2011. Týmto rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal svoje predchádzajúce rozhodnutia a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 149/2010-39 zo dňa 01.07.2011, ako aj úkon, ktorý na základe tohto rozsudku vykonal a odpoveď, ktorú mu U.. K. dňa 03.08.2011 doručil. Na základe týchto skutočností, v konaní doplnených v intenciách rozsudku súdu, preto rozhodol o zamietnutí rozkladu žalobcu. Podľa § 3 ods. 1 ZSI o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 9 ods. 1 ZSI informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa § 9 ods. 2 ZSI informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa § 18 ods. 2 ZSI ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov za člena rady, s výnimkou generálneho riaditeľa, a člena výboru úradu môže byť vymenovaná fyzická osoba s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti účtovníctva alebo auditu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá spĺňa podmienku dobrej povesti podľa § 3 ods. 8 až 10. Členovia orgánov úradu sú povinní pred nástupom do funkcie, najneskôr do 31. januára bežného roka, preukázať splnenie podmienky dobrej povesti podľa § 3 ods. 8 až 10 za predchádzajúci kalendárny rok. Členovia orgánov úradu sú povinní každoročne oznámiť zmeny v plnení podmienok dobrej povesti podľa § 3 ods. 8 až 10. Za odborné vedomosti a skúsenosti sa považuje ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu, z toho najmenej dva roky praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii. Pri funkcii generálneho riaditeľa sa vyžaduje ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a päť rokov praxe v riadiacej funkcii. Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienku dobrej povesti podľa § 3 ods. 8 až 10. Predseda výboru pre prešetrovanie a sankcie musí byť osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa právnického zamerania. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Jedným zo zákonom definovaných obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa písomností osobnej povahy. Povinná osoba tieto informácie sprístupní len v prípade ustanovenom osobitným zákonom, alebo v prípade, že dotknutá osoba so zverejnením predbežne súhlasí (písomne). Pojem verejná listina je v našom právnom poriadku definovaný ako listina vydaná súdmi Slovenskej republiky (napr. rozsudky, uznesenia, zápisnice), alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci (napr. listy vlastníctva, rozhodnutia, osvedčenia) a listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné (napr. notárske zápisnice). Verejné listiny potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Verejnou listinou je napr. rozsudok, rozhodnutie, osvedčenie, vysvedčenie, potvrdenie, občiansky preukaz, pas, vodičský preukaz, notárska zápisnica, odpis z verejných registrov, list vlastníctva. Ide o akýkoľvek individuálny právny akt orgánu verejnej moci v písomnej forme. Naproti tomu všetky ostatné listiny, ktoré nie sú verejnými listinami, možno považovať za súkromné listiny, teda za listiny osobnej povahy. Žalobca vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácie podľa ZSI zo dňa 18.09.2009 žiadal sprístupniť doklady, ktorými U.. A. K. ako člen rady a výboru Úradu pre dohľad nad výkonom auditu zdokumentoval odborné vedomosti a skúsenosti požadované na výkon funkcie ustanovením § 49 zák. č. 540/2007 Z.z. Za tieto odborné vedomosti a skúsenosti sa považuje ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo potvrdzuje doklad o vzdelaní (vysokoškolský diplom, potvrdenie o absolvovaní štátnej alebo inej konečnej skúšky) a najmenej päť rokov praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu, z toho najmenej dva roky praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii, kde sa predpokladá potvrdenie zamestnávateľom (potvrdenie o dĺžke pracovného pomeru, výkonu funkcie, alebo praxe). Listiny požadované žalobcom, potvrdzujúce vzdelanie a potvrdzujúce dĺžku relevantnej praxe dotknutej osoby, nemožno považovať za verejné listiny. V zmysle definície uvedenej v predchádzajúcom odseku sú takéto listiny výlučne osobnej povahy a preto k ich zverejneniu podľa ZSI je potrebný predbežný písomný súhlas dotknutej osoby, ktorý však v danom prípade udelený nebol. ZSI nerozlišuje medzi listinami osobnej povahy týkajúcimi sa verejných funkcionárov alebo iných osôb. Preto postup a rozhodnutie žalovaného, kedy tento konal po vrátení veci na nové prejednanie v zmysle pokynov rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 149/2010-39 zo dňa 01.07.2011 a nevyhovel žiadosti o sprístupnenie predmetných informácií, boli v súlade so zákonom. Súd upozorňuje žalovaného, že vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia č. GUV-1085/2011 zo dňa 19.08.2011 uviedol len, že rozklad žalobcu zamieta, opomenul však potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Takýto nekompletný výrok nie je v súlade so zákonom. Súd však za žalobcu nedomýšľa žalobné dôvody, a žalobca v lehote na podanie správnej žaloby absentujúcu časť výroku nenamietal. Preto súd na opísanú vadu výroku neprihliadal a posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného len v intenciách dôvodov uvedených v žalobe. Z vyššie uvedených dôvodov súd mohol konštatovať, že rozhodnutie žalovaného bolo súladné so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.