Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2591/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211048 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012211048.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, za účasti: E.. X. F., I. XX, V., o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ministra financií Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2011 a rozhodnutia ministra financií Slovenskej republiky č. MF/011934/2011-113 zo dňa 14.03.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2011 a rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky č. MF/011934/2011-113 zo dňa 14.03.2011 a prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. inf/33/2011-113 zo dňa 19.01.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. sa žalobca domáhal preskúmania postupu a zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ministra financií SR zo dňa 26.02.2011 ako aj rozhodnutia ministra financií SR č. MF/011934/2011-113 zo dňa 14.03.2011 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva financií SR č. inf/33/2011-113 zo dňa 19.01.2011, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že E.. X. F. požiadala žiadosťou zo dňa 05.01.2011, doručenou dňa 07.01.2011, žalovaného o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSI), pričom žalovaný rozhodnutím č. inf/33/2011-113 zo dňa 19.01.2011 žiadosti nevyhovel. Rozklad bol žalovanému doručený 11.02.2011, pričom v dôsledku nečinnosti v konaní o rozklade nastala uplynutím 15- dňovej lehoty na rozhodnutie, t.j. 26.02.2011, fikcia rozhodnutia, ktorým bol rozklad zamietnutý a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Minister financií SR po nastúpení fikcie rozhodnutím zo dňa 14.03.2011 č. MF/011934/2011-113 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.01.2011 potvrdil. Poukázal na § 3 ods. 1, § 9 ods. 3, 16 ods. 1, 19 ods. 2, 3 a 22 ods. 1 ZSI, ktoré aj citoval. Ďalej citoval ustanovenia § 46, § 47 ods. 1, 3, § 61 Správneho poriadku. Z prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.01.2011 vyplýva, že dôvodom na nesprístupnenie informácií bolo prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR sp. zn. PL.ÚS 1/09, predmetom ktorého bolo posúdenie súladu § 9 ods. 3 ZSI s ústavou. K tomuto dôvodu žalobca uviedol, že podanie návrhu na začatie konanie pred ústavným súdom na vyslovenie nesúladu zákona s ústavou nemá vo vzťahu k účinnosti napádaného právneho predpisu, resp. jeho jednotlivého ustanovenia žiaden účinok. Účinnosť zákona môže byť pozastavená len rozhodnutím ústavného súdu a následne v prípade, že ústavný súd vysloví nesúlad právneho predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily, právny predpis, resp. jeho časť, stráca účinnosť uverejnením nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov SR. Keďže účinnosť § 9 ods. 3 nebola pozastavená a ani toto ustanovenie nestratilo účinnosť, bolo povinnosťou žalovaného toto ustanovenie rešpektovať a v súlade s ním vo veci rozhodnúť. Zo znenia § 9 ods. 3 ZSI nesporne vyplýva povinnosť sprístupniť informáciu o osobných údajoch predstaveného v štátnej službe ( podľa § 129 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktorý je k 31.10.2009 vymenovaný za predstaveného podľa predpisov platných do 31.10.2009, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona), medzi ktoré okrem iného patrí i informácia o mzde, plate alebo platových pomeroch a ďalších finančných náležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Súčasne s poukazom na § 16 ods. 1 posledná veta ZSI bolo v prípade, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, povinnosťou povinnej osoby dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žiadateľka rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.02.2011, pričom odvolací orgán bol povinný v zmysle § 19 ods. 3 ZSI o rozklade rozhodnúť do 15 dní od doručenia. O rozklade proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 ZSI). Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa ustanovenia o odvolaní použijú primerane aj na konanie o rozklade. Pojmovo je v konaní o rozklade vylúčená aplikácia § 57 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto konaní je orgán, ktorý rozhoduje o rozklade a orgán I. stupňa, ktorého rozhodnutie je preskúmavané, jedným správnym orgánom. Pri rozklade ide o osobitný prípad preskúmania vlastného rozhodnutia a rozdielne je len to, kto je v jeho rámci funkčne príslušný rozhodnúť. Rozklad nemá devolutívny účinok a nemôže tu bežať 30-dňová lehota na predloženie tak, ako v prípade odvolania, ktoré má devolutívny účinok (o odvolaní rozhoduje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie - § 58 ods. 1 Správneho poriadku). Lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 3 ZSI teda začala plynúť odo dňa doručenia rozkladu žalovanému, t.j. 11.02.2011 a 26.02.2011 bolo vydané fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad zamietnutý a napadnuté rozhodnutie o nesprístupnení informácie potvrdené. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR (8Sži/3/2010, 3Sžnč 18). Fiktívne rozhodnutie je vždy nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sž 91/01). Rozhodnutie ministra financií SR č. MF/011934/2011-113 zo dňa 14.03.2011 bolo vydané potom, čo už o rozklade bolo rozhodnuté dňa 26.02.2011 fiktívnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2011. Po právoplatnosti fiktívneho rozhodnutia bráni vydaniu ďalšieho rozhodnutia prekážka veci rozhodnutej a preto je rozhodnutie ministra financií o rozklade, ktorým rozhodol o tom istom predmete konania ako fiktívnym rozhodnutím zo dňa 26.02.2011, nezákonné. Proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca protest, ktorému minister financií SR rozhodnutím č. MF/02000/2011-113 zo dňa 05.08.2011 nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu ministra financií podala E.. X. F. rozklad. Minister financií SR rozhodnutím zo dňa 30.11.2011 č. MF/02000/2011-113 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby túto navrhol zamietnuť. Poukázal na § 19 ods. 1, 3, § 22 ods. 1 ZSI, § 61 ods. 3, § 56, § 57 ods. 1,2 Správneho poriadku. Povinnou osobou bol Služobný úrad ministerstva financií SR a orgánom nadriadeným bol minister financií SR, ktorému - presnejšie Osobitnej rozkladovej komisii MF SR na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch bol rozklad RNDr. X. F. predložený dňa 07.03.2011, teda v rámci lehoty určenej § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie č. MF/011934/2011-113 bolo vydané v rámci zákonnej lehoty v súlade s § 19 ods. 3 ZSI, dňa 14.03.2011. Žalovaný nesúhlasil s tým, že dňom 26.02.2011 došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. ZSI rešpektuje relevantné ustanovenia správneho poriadku o odvolacom konaní a neukracuje tak prípadných ostatných účastníkov konania o možnosť vyjadriť sa k odvolaniu iného účastníka konania. Vynechaním tejto fázy odvolacieho konania by bolo takéto právo oklieštené bez opory v zákone. Aj v prípade ZSI nie je zriedkavosťou existencia viacerých žiadateľov na jednom podaní, t.j. viacerých účastníkov jedného konania. ZSI zabezpečuje prístup k „informáciám“, čo je kľúčovým pojmom zákona, i keď zákon výslovnú definíciu tohto pojmu neobsahuje, ale význam tohto slova vyplýva z kontextu ustanovení zákona a iných právnych dokumentov. Podľa § 3 ods. 1 ZSI povinná osoba poskytuje informácie, ktoré má k „dispozícii“. Neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti (v tomto prípade tabuľkových príloh) také informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú vo forme požadovanej žiadateľom. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Ide najmä o prípady, keď žiadateľ požaduje od povinnej osoby spracovanie a vytváranie prehľadov, tabuliek, ktoré v čase podania žiadosti neexistujú alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie. Žiadateľka v rámci rozkladu navrhla, aby žiadané informácie nemuseli byť v tabuľkovej forme, ale v písomnej forme na základe predlôh, ktoré predmetné informácie obsahujú. Vzhľadom k § 3 ods. 1 ZSI by žalovaný zberom informácií z rôznych predlôh vytvoril úplne novú informáciu, čo by bolo v rozpore so zákonom. Navyše „forma tabuľkových prehľadov“ svojou špecifikáciou predpísaných údajov určuje „obsah“ a nie „spôsob“ informácie, a teda nie je v súlade s § 16 ods. 1 ZSI. Toto ustanovenie totiž ustanovuje „spôsob“ poskytnutie informácie, keď uvádza sprístupňovanie napr. ústne, telefonicky, faxom a podobne. Účastníkom konania o žalobe prokurátora sa v súlade s § 250 ods. 6 O.s.p. stala aj RNDr. Viera Sobotová ako účastníčka správneho konania, ktorá žiadala o sprístupnenie informácií. Navrhla žalobe vyhovieť a uviedla, že predmet žiadosti neprekročil rozsah sprístupňovaných osobných údajov, podľa § 9 ods. 3 ZSI s tým, že žalovaný musel mať požadované informácie k dispozícii. Žalovaný nemal zákonné dôvody na odmietnutie sprístupnenia informácií prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 19.01.2011. Zdôraznila, že jej žiadosť mala všetky náležitosti ustanovené v § 14 ods. 2 ZSI a ako spôsob sprístupnenia informácií bolo uvedené sprístupnenie formou priložených tabuľkových prehľadov so špecifikáciou požadovaných informácií. Keďže predmetom žiadosti bolo sprístupnenie väčšieho počtu oddelených informácií, na uľahčenie dobromyseľne vyhotovila tabuľkové prehľady s uvedením špecifikácie požadovaných informácií vychádzajúc z toho, že žalovaný musí mať takéto informácie usporiadané v databázach podľa časovej následnosti. Poukázala na právne názory súdov, podľa ktorých vyhľadávanie, zber a spracovanie viacerých informácií požadovaných a špecifikovaných žiadateľom v jednej žiadosti, ktoré sa nachádzajú u povinnej osoby, neznamená vytvorenie novej informácie s tým, že náročnosť vyhľadávania informácií a spracovania žiadosti nezbavuje povinnú osobu zákonnej povinnosti sprístupniť požadované informácie. Výklad ZSI zo strany žalovaného nebol v súlade s ústavne súladným výkladom a jeho dôsledky boli v rozpore s ústavným právom na informácie. Povinnosť štátneho orgánu vykladať a aplikovať právo v súlade s ústavou vyplýva priamo z čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/,d/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žiadosťou doručenou žalovanému dňa 07.01.2011 požiadala RNDr. Viera F. o sprístupnenie informácií o tarifných, funkčných, mimoriadnych a osobných platoch, výške ich refundácii z finančných prostriedkov z technickej podpory, o všetkých druhoch vyplatených odmien vrátane názvov cieľových úloh, za splnenie ktorých bola časť odmien vyplatená a o ďalších finančných náležitostiach za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, uhrádzaných zo štátneho rozpočtu SR alebo z iného verejného rozpočtu a medzinárodných inštitúcií všetkých predstavených a vedúcich zamestnancov..... Informácie žiadala uviesť jednotlivo za každý kalendárny mesiac formou tabuľkových prehľadov podľa vzorov, uvedených v Prílohe č. 1 a Prílohe č. 2 žiadosti. Informácie žiadala doručiť na jej adresu ako aj v elektronickej podobe. Žalovaný rozhodnutím č. inf/33/2011-113 zo dňa 19.01.2011 žiadosti nevyhovel s poukazom na prebiehajúce konanie pred Ústavným súdom SR vo veci súladu § 9 ods. 3 ZSI s Ústavou Slovenskej republiky (konanie vedené na ústavnom súde pod sp. zn. PL.ÚS 1/09). Uvedené konanie žalovaný považoval za predbežnú otázku a preto odmietol sprístupniť informácie až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR v danej veci, kedy bude uvedená žiadosť žalovaným prehodnotená. Proti tomuto rozhodnutiu podala E.. X. F. rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.02.2011. O rozklade rozhodol minister financií SR rozhodnutím č.: MF/011934/2011-113 zo dňa 14.03.2011 tak, že tento zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti fiktívnemu rozhodnutiu ministra financií SR ako aj proti rozhodnutiu ministra financií SR zo dňa 14.03.2011 podal prokurátor Generálnej prokuratúry SR protest, ktorému však žalovaný rozhodnutím č.: MF/020000/2011-113 zo dňa 05.08.2011 nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala rozklad RNDr. X. F., ktorý bol rozhodnutím č.: MF/020000/2011-113 zo dňa 30.11.2011 zamietnutý a rozhodnutie zo dňa 05.08.2011 bolo potvrdené. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a/ titul, b/ meno, c/ priezvisko, d/ funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e/ pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f/ miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g/ mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Podľa § 17 ods. 1 ZSI žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravené ZSI oprávňujú každého na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Žiadosť o sprístupnenie informácií je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (§ 14 ods. 1, 4 ZSI). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti (§ 17 ods. 1 ZSI). Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Spornou otázkou bolo, či zo zákona nastali podmienky vedúce k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 ZSI v nadväznosti na lehotu, ktorú má orgán rozhodujúci o rozklade na svoje rozhodnutie, pričom žalobca tvrdil, že táto lehota je len 15- dňová a žalovaný vychádzal z toho, že pred touto 15- dňovou lehotou má ešte povinná osoba lehotu 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie (rozklad) došlo a v tejto lehote je povinná predložiť odvolanie (rozklad) spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O rozklade proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 ZSI). Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa ustanovenia o odvolaní použijú primerane aj na konanie o rozklade. Podľa názoru súdu je v konaní o rozklade pojmovo vylúčená aplikácia § 57 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto konaní je totiž orgán, ktorý rozhoduje o rozklade a orgán I. stupňa, ktorého rozhodnutie je preskúmavané, jedným správnym orgánom. Pri rozklade ide o osobitný prípade preskúmania vlastného rozhodnutia a rozdielne je len to, kto je v jeho rámci funkčne príslušný rozhodnúť. V tomto prípade nemá podaný riadny opravný prostriedok (rozklad) devolutívny účinok. Vychádzajúc z uvedeného potom nemôže plynúť 30-dňová lehota podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku tak, ako v prípade odvolania, ktoré má devolutívny účinok ( o odvolaní rozhoduje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal - § 58 ods. 1 Správneho poriadku). Z tohto dôvodu lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 3 ZSI začína plynúť už doručením rozkladu tomuto ústrednému orgánu štátnej správy. Súdna prax (aj keď nie v úplnej zhode) teda napriek nie celkom jednoznačnej právnej úprave vidí rozdiel v plynutí lehôt podľa ZSI, keď ide o odvolacie konanie a v prípade, ak ide o konanie o rozklade. K poukazu žalovaného na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, ktorý sa odvoláva na skorší rozsudok NS SR sp. zn. 2Sž-o-KS 259/2004 zo dňa 28.09.2005, treba uviesť, že názory vychádzajúce z týchto rozsudkov sú založené na „podanom odvolaní“, kde skutočne platí, že s poukazom na § 57 ods. 2 Správneho poriadku (ktorý sa subsidiárne použije v prípade, ak niektoré otázky nie je možné riešiť ZSI), ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. V takomto prípade treba rátať aj s lehotou 30 dní podľa § 57 ods.2 Správneho poriadku. Na podporu tvrdenia, že ústredné orgány štátnej správy nemajú možnosť autoremedúry a ani 30-dňovú lehotu na postúpenie rozkladu vedúcemu, a že vedúci ústredného orgánu musí o rozklade rozhodnúť do 15 dní od doručenia rozkladu na podateľňu ústredného orgánu štátnej správy, možno poukázať na rozsudok NSS ČR sp. zn. 6 A 125/2000 zo dňa 27.11.2003, rozsudok NSS ČR sp. zn. 7 A 76/2002 zo dňa 04.11.2003 a tiež napr. na uznesenie NS SR sp. zn. 1Sž-o-NS 122/2004 zo dňa 19.04.2005. Súdy v týchto rozhodnutiach vyslovili, že v prípade rozkladového konania, je orgán, ktorý rozhoduje o rozklade a správny orgán I. stupňa, ktorého rozhodnutie je preskúmavané, jedným správnym orgánom a rozdielne je len to, kto v jeho rámci ako funkčne príslušný rozhoduje. Preto nemôže plynúť 30-dňová lehota pre predloženie rozkladu na rozhodnutie, ako je to v odvolacom konaní, a lehota pre vydanie rozhodnutia o rozklade plynie odo dňa doručenia rozkladu do podateľne ústredného orgánu štátnej správy. V danom prípade bolo povinnou osobou Ministerstvo financií SR (žalovaný), čo napokon jednoznačne vyplýva aj z obsahu prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.01.2011, ktoré bolo vydané žalovaným. Je nepodstatné, že toto rozhodnutie bolo podpísané riaditeľkou kancelárie ministra a že podľa tvrdenia žalovaného bol povinnou osobou Služobný úrad ministerstva financií SR a orgánom nadriadeným bol minister financií SR. Služobný úrad je totiž nepochybne útvarom ministerstva a samotná riaditeľka kancelárie ministra je podriadená ministrovi financií a preto lehota určená § 19 ods. 3 ZSI začala žalovanému plynúť dňa 11.02.2011, t.j. doručením rozkladu do podateľne žalovaného a v dôsledku nečinnosti nastala uplynutím 15-dňovej lehoty na rozhodnutie, t.j. dňa 26.02.2011, fikcia rozhodnutia, ktorým bol rozklad zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že zmyslom ZSI je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám. Cieľom ZSI a pre žiadateľa podstatným, je rozhodnutie o poskytnutí (neposkytnutí, obmedzení) informácie, ktorou disponuje povinná osoba. Fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné a preto nezákonné. Zároveň nie je pre oprávnenú osobu vysvetlením postoja povinnej osoby, predpokladá sa len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nevychádza zo základnej požiadavky práva na informácie vyjadrenej čl. 26 Ústavy SR a ZSI a vzhľadom na to fiktívne rozhodnutie nemožno považovať za vydané podľa práva. S ohľadom na to, že aj fiktívne rozhodnutie, hoci samo o sebe nemôže obsahovať náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, podlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a v zhode s judikovanou praxou dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pre úplnosť treba dodať, že právna úprava fiktívneho rozhodnutia určite nesleduje cieľ umožnenia šikanózneho výkonu práva. Účelom ustanovenia tohto inštitútu tiež nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa ZSI, resp. odvolacích orgánov, ale účelom tohto inštitútu bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. V danom prípade žalovaný v podstate nečinný nebol, iba si, aj s poukazom na nie celkom jednoznačnú právnu úpravu a súdnu prax, vyložil zákon v súvislosti s lehotami na rozhodnutie o rozklade odlišne. Rozhodnutie ministra financií SR č. MF/011934/2011-113 zo dňa 14.03.2011 bolo vydané až potom, čo už bolo o rozklade RNDr. X. F. rozhodnuté dňa 26.02.2011 fiktívnym rozhodnutím, ktoré podľa § 19 ods. 3 ZSI nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2011. Po právoplatnosti fiktívneho rozhodnutia bráni vydaniu ďalšieho rozhodnutia prekážka veci rozhodnutej a preto je preskúmavané rozhodnutie ministra financií SR zo dňa 14.03.2011, ktorým tento rozhodoval o tom istom predmete konania ako bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím zo dňa 26.02.2011, nezákonné. Súd sa aj v tomto smere stotožnil s názorom žalobcu a z dôvodov uvedených v žalobe zrušil aj toto rozhodnutie. Ako nezákonné bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. inf/33/2011-113 zo dňa 19.01.2011, pretože žalovaný správny orgán pri vydaní tohto rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Ako dôvod nevyhovenia žiadosti totiž žalovaný uviedol, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie pod sp. zn. PL.ÚS 1/09 a to na základe návrhu Krajského súdu v Bratislave, predmetom ktorého bolo posúdenie súladu § 9 ods. 3 ZSI s ústavou. Žalobca správne uviedol, že podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom na vyslovenie nesúladu zákona s ústavou nemá vo vzťahu k účinnosti napádaného právneho predpisu, resp. jeho jednotlivého ustanovenia žiaden účinok. Účinnosť zákona môže byť pozastavená len rozhodnutím ústavného súdu a následne v prípade, že ústavný súd vysloví nesúlad právneho predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily, právny predpis, resp. iná časť, stráca účinnosť uverejnením nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov. Je nesporné, že účinnosť § 9 ods. 3 ZSI nebola pozastavená a toto ustanovenie ani nestratilo účinnosť a preto bolo povinnosťou žalovaného toto platné a účinné ustanovenie právneho predpisu rešpektovať a v súlade s ním vo veci rozhodnúť. K § 9 ods. 3 ZSI treba uviesť, že zásady ochrany osobných údajov stanovuje zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Formulácia „mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti“ zahŕňa okrem mzdy a platu aj napr. odmeny, funkčné príplatky, cestovné náhrady alebo tzv. paušálne náhrady. Pri osobách uvedených v § 9 ods. 3 ZSI existuje verejný záujem na tom, aby mala verejnosť informácie o ich činnosti. Sprístupnenie týchto informácií nie je porušením ochrany osobných údajov alebo súkromia. Ide o vyjadrenie princípu prevažujúceho verejného záujmu. Podľa dôvodovej správy k novele zákona o slobode informácií č. 628/2005 Z.z., ktorá § 9 ods. 3 do zákona vložila, „predpokladaný návrh mení pôvodnú právnu úpravu v smere zúženia rozsahu osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana, u taxatívne vymedzených osôb, ktoré sú platené z verejných zdrojov... v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej alebo úradnej činnosti alebo funkčného alebo pracovného zaradenia ako i odmeňovania týchto osôb, je právo verejnosti na informácie v uvedených prípadoch nadradené právu na ochranu týchto údajov o dotknutej osobe“. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL.ÚS 1/09 konštatoval, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia. Osobný údaj je jedným z aspektov súkromia fyzickej osoby (popri písomnostiach osobnej povahy, podobizniach, obrazových snímkach a obrazových zvukových záznamoch týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy). Pojem osobných údajov podľa č. 22 ods. 1 ústavy, resp. „údajov o svojej osobe“ v zmysle čl. 19 ods. 3 ústavy, má svoj autonómny charakter, ktorý nemusí byť vo všetkých prípadoch totožný so zákonným vymedzením tohto pojmu. Údaj o výške príjmov sa významným spôsobom premieta do súkromnej sféry jednotlivca, vypovedá o jeho sociálnom postavení a jeho zverejnenie môže mať významné ( aj negatívne) dôsledky na jeho osobné, pracovné či iné spoločenské vzťahy. Skutočnosť, že predmetné údaje spadajú do rámca ústavnej ochrany osobných údajov ale nevylučuje možnosť zásahov do základného práva na ochranu osobných údajov ako špecifickej formy ochrany súkromia. Ak však nejakú informáciu zjavne nemožno považovať za súčasť súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti touto osobou, nemožno takúto informáciu považovať za ústavne chránený osobný údaj, ktorého sprístupnenie by malo byť odmietnuté. Pojem „osobný údaj“ uvedený v § 3 zákona o ochrane osobných údajov treba preto v takýchto prípadoch vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Ustanovenie § 3 ods. 3 ZSI preto nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3, sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Verejne činné osoby zapojené do záležitostí verejného záujmu majú totiž zúženú ochranu súkromia. Táto skutočnosť bola vyslovená, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 (základné právo na informácie slúži vo svojej podstate aj ako prekážka pre zneužívanie moci zo strany osôb podieľajúcich sa na jej výkone. Účinná kontrola verejnej moci tak nie je skutočná (efektívna) bez možnosti prijímať informácie vzťahujúce sa na jednotlivé osoby, ktoré túto moc vykonávajú. .... Z hľadiska rozhodovania ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver, že osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie. Tento názor vyslovil aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (napr. rozhodnutie Von Hannover v. Nemecko zo dňa 24.06.2004). S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutia žalovaného ako nezákonné s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/,d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď síce žalobca mal vo veci úspech, keďže žalobe bolo vyhovené, ale žiadne trovy konania mu nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil, a žalovaný v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.