Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200340 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200340.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: F. G.. F. Ď., trvale bytom M. XX, W., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 7N 36/12, Ev. č. 447/12 zo dňa 2.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 7N 36/12, Ev. č. 447/12 zo dňa 2.2.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 7N 36/12, Ev. č. 447/12 zo dňa 2.2.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci označenej ako „ochrana osobnosti a oslobodenie od súdnych poplatkov“ - podanie dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.. 14Co/237/2011-107. Uviedol, že navrhovateľ na preukázanie nároku predložil odporcovi návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.: 7C/212/2008-97 z 18.4.2011 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, odvolanie podané voči tomuto uzneseniu, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/237/2011-107 z 28.10.2011 ktorým bolo prvostupňové uznesenie súdu potvrdené. V ďalšom odporca citoval ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci, ustanovenia §§ 236 - 239 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu nie je možné vyhovieť navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporcu považuje za nezákonné, nakoľko v danom prípade nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytnutí právnej pomoci. Podľa názoru navrhovateľa, ktorý sporné dovolanie z dôvodu podľa § 237 písm. f) O.s.p. už podal, je právne posúdenie dôvodnosti dovolania v kompetencii dovolacieho súdu. Navrhovateľ ďalej namietal, že je osobou v hmotnej núdzi a nachádza sa v stave materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, a je teda dôvodné domnievať sa, že požadovanie úhrady súdneho poplatku by bolo disproporčným obmedzením jeho práva na prístup k súdu. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.4.2012 uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Podľa tohto vyjadrenia je záver o bezúspešnosti sporu výsledkom správnej úvahy v zmysle § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, v rámci ktorej odporca skúmal prípustnosť dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/237/2011- 107 zo dňa 28.10.2011, t.j. či existujú dôvody zmätočnosti rozhodnutia taxatívne vymedzené v § 237 O.s.p. Odporca sa vo svojom podaní ďalej vyjadril k už podanému dovolaniu navrhovateľa a to tak, že podľa jeho názoru nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. nakoľko i nesprávny postup súdu pri nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom, na rozdiel od prípadnej existencie vady v postupe súdu v konaní vo veci samej. Na záver odporca informuje súd, že navrhovateľ už v spornej veci de facto dosiahol oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 4 O.s.p., nakoľko mu bol rozhodnutím odporcu sp. zn. 7N 252/12 zo dňa 20.2.2012 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci samej a teda rozhodnutie v tejto veci je bezpredmetné. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 29.1.2014 poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/55/2013, ktoré podľa jeho vyjadrenia obsahom podporuje jeho názor vo vzťahu k skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca na predmetnom pojednávaní vyslovil, že naďalej trvá na svojom návrhu jeho rozhodnutie potvrdiť s tým, že návrh navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci v spornej veci považuje za šikanózny. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) za prítomnosti všetkých účastníkov. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31.10.2013, znením samotného dovolania navrhovateľa zo dňa 9.1.2012, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu. V zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predmetného, ktorého obsahom je výklad ustanovení § 236- § 239 O.s.p. vo vzťahu k zákonu o poskytovaní právnej pomoci, je zrejmá bezúspešnosť definovaná v § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci v prípade dovolacieho konania povahou veci vylúčená. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a preto ho nie je možné preskúmať ani z pohľadu podaného opravného prostriedku. Napadnuté rozhodnutie odporcu totižto neobsahuje žiadne skutočnosti (správnu úvahu), na základe ktorých odporca dospel k rozhodnutiu nepriznať navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje iba opis dokladov, predložených navrhovateľom, citácie ustanovení §§ 4, 6, 6a, 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ustanovení §§ 237-239 O.s.p. a konečne iba konštatovanie, že je zrejmé, že v danom prípade nie je splnený ani jeden z dôvodov podania dovolania navrhovateľom z ktorého dôvodu nie je možné vyhovieť navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, nakoľko nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca teda v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akých tvrdení žiadateľa, s poukazom na aké konkrétne právne predpisy a skutočnosti vyhodnotil dovolanie navrhovateľa ako zrejme bezúspešné, pričom ani neuviedol, akými právnymi úvahami sa pri tomto hodnotení riadil. Ak teda v rozhodnutí absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie výroku rozhodnutia, jeho preskúmanie je vylúčené, včítane navrhovateľom vznesených námietok. Pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu nie je vôbec zrejmá správna úvaha, na základe ktorej dospel k právnemu názoru o zrejmej bezúspešnosti sporu, súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytovanie právnej pomoci, v zmysle platnej právnej úpravy objektívne vyhodnotiť naplnenie či nenaplnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť a to tak, aby bolo z neho o.i. zjavné, akými úvahami sa riadil pri jeho vydaní a na základe akých skutočností k nemu dospel. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia