Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/170/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201248 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: T.. F. T., LL.M., U. 5, XXX XX L., zastúpený: IUGIS LEGAL, s.r.o., AK Godrova 12, 811 06 Bratislava, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Katarína Iľanovská, LL.M. PhD., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX/XXXX-XX-I zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 03.07.2013 a žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXXX-XX-I, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a odmietol sprístupniť ním požadovanú informáciu s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutiami správnych orgánov a to z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ O.s.p. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu v zmysle citovaného ustanovenia v § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI možno považovať informácie súvisiace s rozhodovaním súdu, postupom súdu a jeho úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným účastníkom konania. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sži 8/2009. Požadované informácie sú podľa žalovaného súčasťou súdnych spisov a ako také sa týkajú rozhodovacej činnosti súdneho dvora EÚ a preto žiadosti žalobcu nevyhovel. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil pojem „informácia, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu“, keď pod tejto pojem subsumoval aj materiál, ktorý slúži výlučne pre interné potreby MRK a nemá žiadny vplyv na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Žalobca svoj názor odôvodňuje viacerými rozsudkami NSSR, ktoré vykladajú pojem rozhodovacia činnosť súdu výrazne reštriktívnejšie ako ho vykladá žalovaný v napadnutom rozhodnutí a to rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sži 7/2009 a rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sži X/XXXX, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že materiál žiadnym spôsobom nezasahuje a ani nemôže zasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdneho dvora EÚ preto, že sú v ňom obsiahnuté iba faktografické údaje, ktoré slúžia výlučne pre interné potreby pre L.. S. má za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi rozhodnutia, ktoré sa týkajú jednotlivých častí materiálu. S. však takýto postup považuje za nesprávny a arbitrárny a vychádza z nasledovných dôvodov: a/ informácie týkajúce prvej časti materiálu sú voľne dostupné na webovej stránke P. dvora EÚ; ak teda žalovaný neodkázal žalobcu na informácie, ktoré sú voľne dostupné na webovej stránke P. dvora EÚ porušil ust. § 7 ods. X S., b/ informácie, ktoré sa týkajú druhej časti materiálu, ktoré sú dostupné na webovej stránke P. dvora EÚ, c/ z odôvodnenia rozhodnutia k jednotlivým častiam materiálu nie je pre žalobcu zrejmé, prečo mu nie sú sprístupnené faktografické informácie bez ohľadu na to, či SR má záujem na istom výsledku konania alebo prehra v spore by predstavovala pre SR negatívne dôsledky a podobne. D. nie je zrozumiteľné, prečo žalobca nemôže vedieť o konaniach, v ktorých vystupuje SR v akomkoľvek procesnom postavení a ako táto informácia môže ohroziť rozhodovaciu činnosť P. dvora EÚ, či procesné postavenie SR v jednotlivých súdnych konaniach, d/ P. dvor EÚ iniciatívne informuje o prebiehajúcich konaniach, ktoré sa týkajú N. a P. republiky preto pre žalobcu nie je zrozumiteľné prečo žalovaný odmieta sprístupniť požadované informácie, ak o nich podobným spôsobom informuje aj P. dvor EÚ. S. má za to, že ust. § X1 ods. 1 písm. d/ S. neslúži na to, aby na jeho základe došlo k odmietnutiu prístupu k akejkoľvek informácii, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu. M. ust. § X1 ods. 1 písm. d/ slúži na to, aby sa nezasiahlo do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu sprístupnením informácií súdu, ktoré by mohli ohroziť ich činnosť. G. toho každé odmietnutie prístupu k informáciám musí byť riadne odôvodnené tak, aby bolo pre dotknutú osobu zrejmé, či je odmietnutie prístupu k informáciám opodstatnené. Ak bol žalovaný toho názoru, že by sprístupnením materiálu došlo k ohrozeniu rozhodovacej činnosti P. dvora EÚ mal toto ohrozenie riadne odôvodniť konkrétnymi a presvedčivými dôvodmi. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pretože neobjasňuje, aké informácie sú súčasťou registra súdnych spisov, do ktorého má v sídle P. dvora EÚ prístup každý. S. zastáva názor, že súčasťou registra súdnych spisov podľa čl. XX ods. X rokovacieho poriadku sú tie informácie, ktoré sú súčasťou materiálu. Preto pre žalobcu nie je zrozumiteľné prečo žalovaný odmieta sprístupniť požadované informácie, ktoré sú dostupné každému v sídle súdneho dvora. M. rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v časti, v ktorej žalovaný odmieta právnu záväznosť D. poriadku na území SR. S. podotýka, že D. poriadok je súčasťou primárneho práva EÚ, S. o fungovaní V. únie konkrétne jej čl. XXX. S. v žalobe rozvádza prečo nesúhlasí s analógiou rozsudku V. vo veci A. a P. L.. S. ďalej tvrdí, že žalovaný sa nemôže pri odmietnutí prístupu k informáciám odvolávať na niektorý z dôvodov v čl. XX ods. X R., ktorý nie je obsiahnutý v čl. XX ods. X H. SR. A. postup žalovaného nie je podľa žalobcu správny, pretože R. garantuje právo na informácie v užšom rozsahu ako H. SR. H. SR garantuje v porovnaní s R. širší rozsah práva na informácie, pretože umožňuje obmedziť právo na informácie z menšieho počtu legitímnych dôvodov ako v prípade R.. H. SR garantuje právo na informácie v širšom rozsahu, pretože judikatúra V. priznáva právo na informácie iba vo veciach verejného záujmu. V prípade, že medzinárodná zmluva o základných právach a slobodách, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená pri nadobudnutí účinnosti H. SR poskytuje menší rozsah základných práv a slobôd sú orgány verejnej moci povinné aplikovať na žalobcovu žiadosť H. SR, pretože H. SR poskytuje žalobcovi väčší rozsah základných práv a slobôd vrátane práva na informácie. S. v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že v rozklade žalobcom citované rozsudky NS SR nie sú aplikovateľné na žiadosť, pretože skutkové okolnosti týchto rozsudkov neboli relevantné a okrem iného sa na tieto rozsudku aplikuje zásada, podľa ktorej je rozsudok záväzný iba pre účastníkov daného konania. S. vôbec neodôvodnil v rozhodnutí v čom spočívajú skutkové odlišnosť rozsudkov NS SR sp. zn. XSži X/XXXX a sp. zn. XSži X/XXXX. S. nevysvetlil prečo sa na žiadosť citované rozsudky NS SR neaplikujú, napriek tomu, že v rozhodnutí sám vychádza z rozsudku NS SR sp. zn. XSži X/XXXX. S. v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil právne závery rozsudkov NS SR sp. zn. XSži/ X/XXXX a sp. zn. XSži/X/XXXX, ktoré mal podľa názoru žalobcu aplikovať pri vybavovaní jeho žiadosti, pretože vykladali pojem rozhodovacia činnosť súdu a jasne poukazovali, že odmietnuť prístup možno iba k informáciám týkajúcich sa vlastnej rozhodovacej činnosti súdu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s výkladom pojmu informácie dotýkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, resp. medzinárodných súdnych orgánov a rovnako jasne a právne zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal i so závermi prečo sa na žalobcom požadované informácie vzťahuje dôvod nesprístupnenia informácií podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. S. má za to, že preskúmavanému rozhodnutiu nemožno vyčítať nedostatok nezrozumiteľností, resp. nedostatok odôvodnenia. M. žalovaný má za to, že je z hľadiska právneho posúdenia veci je správny jeho záver, že informáciou dotýkajúcou sa rozhodovacej činnosti súdu je i materiál k prvému bodu programu medzinárodnej komisie pre zastupovanie SR pred súdmi EÚ konanej dňa XX.XX.XXXX. U. materiál okrem iného predstavuje podklad pre následne vytvorené vyjadrenia SR ako účastníka konania pred súdmi EÚ. S. na zásadu, že súdne rozhodnutie zaväzuje iba strany sporu poukázal z dôvodu, že žalobca pracuje s textami rozhodnutí NS SR ako by išlo o text právneho predpisu. U. tieto pôsobia v právnom poriadku SR len váhou presvedčivosti svojho odôvodnenia a predstavujú istú podporu pri výklade textu právneho predpisu. M. záväzne rámec pre rozhodovanie vo všetkých nasledujúcich konaniach. S. prezentuje konkrétnu námietku, že „materiál, ktorý slúži výlučne pre interné potreby L. a nemá žiaden vplyv na rozhodovaciu činnosť P. dvoru EÚ“ nemôže byť subsumovaný pod pojem rozhodovacia činnosť súdu a to i v nadväznosti na ním citované rozhodnutia NS SR (sp. zn. XSži/X/XXXX, XSži/X/XXXX). S. má za to, že ak jednotlivé časti materiálu tvoria informácie slúžiace výlučne pre interné potreby L. komisie pre zastupovanie SR pred súdmi EÚ, na základe ktorých je vytváraná procesná stratégia SR ako účastníka v konaní pred súdmi EÚ a na ňu nadväzujúce vyjadrenia SR ako účastníka konania pred súdmi EÚ. A. jednoznačne môžu zasiahnuť do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov a sú spôsobilé zasiahnuť do objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Je nevyhnutné uvedomiť si, že ide o informovanie procesnej stratégie a vyjadrení SR v prebiehajúcich konaniach, v ktorých ešte SR ani neposkytla súdom EÚ svoje vyjadrenie. Za danej situácie je jednoznačne správny záver, že sprístupnenie týchto informácií širokej verejnosti na základe zákona č. XXX/XXXX Z.z. jednoznačne je spôsobilé zasiahnuť do vlastnej rozhodovacej činnosti EÚ. V bode XX žaloby žalobca uvádza dôvody, pre ktoré postup žalovaného považuje za nesprávny a arbitrárny. K tomuto bodu v žalobe je nevyhnutné uviesť, že žalobca v ňom uvádza skresľujúce skutočnosti, navyše bez súvisu s prejednávaným prípadom. U. písm. a/ a b/ napríklad uvádza, že informácie dotýkajúce sa prvej a druhej časti materiálu sú voľne dostupné na webovej stránke P. dvora EÚ. Ak by tomu tak skutočne bolo v prípade úprimného záujmu žalobcu o požadované informácie si tieto môže obstarať práve ním navrhnutým spôsobom. S. ale má za to, že žalobcom požadované informácie sa na webovej stránke P. dvora EÚ nenachádzajú. S. časť materiálu vo svojej celistvosti nie je voľne dostupná na webovej stránke P. dvora EÚ a túto skutočnosť potvrdzuje i sám žalobca v texte žaloby. U. informácie nie sú vo svojej celistvosti ani zverejnené v médiách i tam ide len o čiastkové správy o jednotlivých konaniach nie kompletné informácie o všetkých konaniach. S. tvrdí, že tým, že „D. poriadok podlieha schváleniu D. EÚ, teda členských štátov, vrátane P. republiky ... členské štáty vyjadrili siahlo obsiahlom súhlas a zaviazali sa ním riadiť vo všetkých záležitostiach ...“. E. tvrdenie je skresľujúce. F. súhlasu s D. poriadkom došlo len k vyjadreniu súhlasu s tým, aby sa P. dvor EÚ riadil týmto rokovacím poriadkom. U. tejto správnej interpretácii schválenia D. poriadku P. dvora EÚ potom nie je možné dospieť k absolútnemu záveru, že schválením rokovacieho poriadku súhlasila Slovenská republika so sprístupňovaním informácií, ktoré požaduje žalobca. P. rokovacieho poriadku P. dvora EÚ došlo len k vyjadreniu súhlasu s tým, aby v zmysle čl. XX ods. X bolo možné nahliadnuť do registra. P. rokovacieho poriadku P. dvora EÚ teda nemá žiaden priami či nepriami vplyv na vnútroštátnu právnu úpravu slobodného prístupu k informáciám. S. v žalobe neprednáša žiadne argumenty, ktoré by svedčili v neprospech preskúmateľnosti, zrozumiteľnosti a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe sa snaží žalobca tvrdiť, že obmedzenie práva na prístup k informáciám v prípade rozsudku V. vo veci A. a P. L. sa týkalo ochrany nestrannosti a rozhodovania súdnej moci. M. cituje pasáže z rozsudku V., ktoré navyše zvýraznil podčiarknutím, tieto bez pochybnosti svedčia v prospech žalovaného, že žalobcom citovaný rozsudok sa týkal predmetne balansu verejných a súkromných záverov, teda nie je na tento prípad aplikovateľný. Ak žalobca na str. XX žaloby a pred tým na str. X v odseku pod písm. d/ došiel k záveru, že H. SR poskytuje širší obsah práva na informácie ako R. na slobodný prístup k informáciám nie je možné v zmysle čl. XXXc H. SR aplikovať R.. U. osoba teda pred sprístupňovaní informácií skúmala, či v prípade žalobcom požadovaných informácií existujú dôvody nesprístupnenia v zmysle § 8 až XX zákona č. XXX/ XXXX Z.z. a dospela k záveru, že v danom prípade je daný dôvod nesprístupnenia v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona. H. povinnej osoby pri posudzovaní žiadosti o informácie podľa uvedeného zákona nie je skúmať, či obmedzenie prístupu k informáciám vykonané v súlade s § X1 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona napĺňa podmienky obmedzenia ustanovené v čl. XX ods. X H. SR. K. ustanovením zákonodarca vysloveným spôsobom upravil obmedzenie prístupu k informáciám, pričom zároveň upravil i princíp prevažujúceho verejného záujmu pri tom type informácií, ktoré sa síce dotýkajú rozhodovacej činnosti súdu ale napriek tomu nevzhliadol dôvody, pre ktoré je možné vylúčiť prístup k verejnosti k ním. U. inými slovami zákonodarca pri koncipovaní obmedzenie prístupu k informáciám dotýkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov v trestnom konaní ústavné limity pre obmedzenie prístupu k informáciám nevzhliadol pri tých informáciách, ktoré sa sprístupnia podľa osobitného predpisu, pri rozhodnutiach policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku, pri informáciách o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákona alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Keďže o ustanovení § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. súd SR postupom podľa čl. XXX H. SR nevyslovil nesúlad s čl. XX ods. X H. SR platí, že toto ustanovenie upravuje obmedzenie prístupu k informáciám v súlade s čl. XX ods. X H. SR. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. B. súd v Q. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca doručil žalovanému e-mailom žiadosť o informácie podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorou požiadal o „zaslanie materiálu k prvému bodu programu informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie november XXXX až február XXXX medzirezortnej komisie pre zastupovanie SR pred súdmi EÚ konanej dňa XX.XX.XXXX“. S. rozhodnutím č. XXX/XXXX-XX-I zo dňa XX.XX.XXXX v žiadosti žalobcu o informácie nevyhovel a požadované informácie v celom rozsahu nesprístupnil, nakoľko sa týkajú rozhodovacej činnosti P. dvora EÚ ako medzinárodného súdneho orgánu teda z dôvodu podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. S. ako žiadateľ podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozklad, ktorý bol doručený dňa XX.XX.XXXX. Svoj rozklad odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu považuje za neústavné a nezákonné, okrem iného pre nesprávne právne posúdenie a nezrozumiteľnosť, pretože vychádza z výkladu, ktorý je v rozpore so zákonom o slobode informácií, H. SR a ústavne konformným výkladom práva. M. rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, podaný rozklad proti nemu ako aj predložený spisový materiál v danej veci preskúmala osobitná komisia v celom rozsahu podľa § 59 ods. X správneho poriadku a navrhla ministrovi rozhodnutie ministerstva potvrdiť ako vecne správne, čo sa aj stalo rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže žalobca nesúhlasil s vydaným druhostupňovým rozhodnutím podal v zákonom stanovenej lehote na súd žalobu o zrušenie oboch rozhodnutí správneho orgánu. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. U. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. X O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. U. správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa ust. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu A. poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnení neohrozuje práva alebo právom chránené záujmy. U. osoba, okrem informácií, ktoré je povinná zverejniť podľa ust. § 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. sprístupňuje aj ďalšie informácie, pokiaľ sa na ne nevzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa ust. § 8 (ochrana utajovaných skutočností), ustanovenia § 9 (ochrana osobností a osobných údajov), ust. § 10 (ochrana osobného tajomstva), ust. § 11 (ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám), ust. § X2 (podmienky obmedzenia). Podľa čl. XX ods. 1 H. SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. XX ods. X H. SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. P. orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX/XXXX-XX-I zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žiadosť žalobcu o informácie a to konkrétne materiálu k prvému bodu programu „informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie november XXXX až február XXXX L. komisie pre zastupovanie pred súdmi EÚ konanej dňa XX.XX.XXXX“. P. orgán prvého stupňa nesprístupnil požadovanú informáciu, nakoľko sa týka rozhodujúcej činnosti P. dvora EÚ ako medzinárodného súdneho orgánu teda z dôvodu podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. konajúceho súdu bolo posúdiť, či požadované informácie žalobcu mohli správne orgány sprístupniť na základe zákona č. XXX/XXXX Z.z. alebo nie. Podľa § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. H. SR v čl. XX ods. X zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (nález ústavného súdu sp. zn. I.ÚS XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). Z ods. X citovaného článku H. SR vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy si primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. G. úpravu obsahuje C. základných práv a slobôd (čl. XX ods. 1, X). Podľa čl. XX ods. 2, 3, X H. SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. S. obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. U. obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. G. základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou a to buď podmienok všeobecných (čl. XX ods. 2, 3, X H. SR) alebo osobitne vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Podľa ust. § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informácie nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon vo vyššie uvedenom ustanovení s účinnosťou od XX.XX.XXXX novelizoval dotknuté ustanovenie, vyplýva, že účelom predloženého návrhu bolo rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti predchádzajúcej úprave, pričom nová úprava spočívala v obmedzení poskytnutia, resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdu, avšak ak ide o výsledok konania, ten sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný prípis pripúšťa. K. zákonného obmedzenia práva na informácie poskytovaných o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zamýšľaným zákonodarcom v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ zákona bola ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov (resp. orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve, ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva (rozsudok NS SR XSžiX/XX). Vzhľadom na vyššie uvedené konajúci súd má za to, že informácie, ktoré žiadal žalovaný a to zaslanie materiálu k prvému bodu programu „informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie november XXXX až február XXXX L. komisie pre zastupovanie SR preto súdny dvor EÚ konanej dňa XX.XX.XXXX nie sú informácie, ktoré by nemali byť sprístupnené podľa § XX ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. I. týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, ktoré mala na mysli § 11 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona sú obsiahnuté v súdnom spise. Súd má za to, že uvedený materiál vzhľadom na vyššie uvedené žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastnej rozhodovacej činnosti P. dvora EÚ. Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie táto námietka neobstojí, nakoľko správne orgány riadne zdôvodnili rozhodnutia pokiaľ ide o ich právny názor. Čo sa týka námietky žalovaného o oneskorene podanej žalobe táto je irelevantná, nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. S. bola doručená súdu XX.XX.XXXX poštovou zásielkou, to znamená, že na pošte musela byť podaná skôr ako XX.XX.XXXX aj keď z pripojenej obálky, ktorá sa nachádza v spise na č. listu XX nie je možné zistiť podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené B. súd v Q. po preskúmaní veci, dospel k názoru, že správne orgány nesprávne práve posúdili vec a preto zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške XX,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou T.. B. I. vo výške XXX,XX eur za dva právne úkony, prevzatie a príprava a podanie žaloby a dva krát režijný paušál a jeden právny úkon vo výške XXX,- eur účasť na súdnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, jeden krát režijný paušál X,XX eur a právnemu zástupcovi I. C. s.r.o. T.. B. I., konateľke, advokátke priznal trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur za dva právne úkony á XXX,- eur (písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní), X x režijný paušál á X,XX eur. A. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.