Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200002 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: E. H., X.. XX. X. XXXX, V. L. L., G. M. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Námestie Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 26. novembra 2013, sp. zn. 6129/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 26. novembra 2013, sp. zn. 6129/2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti, t.j. existenciu zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva navrhovateľa, neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, ako aj príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že odporca prekročiac svoju právomoc hodnotil dôkazy vo veci ochrany osobnosti, čo prislúcha výlučne súdu. Prechod vlastníctva na inú osobu v neprítomnosti a bez vedomosti vlastníka, ako k tomu došlo v prípade namietanej dobrovoľnej dražby, treba považovať za svojvoľné konanie, ktoré nemožno pokladať za zákonné. Nezákonnou dražbou došlo k porušeniu, minimálne k ohrozeniu, jeho osobnostných práv na ľudskú dôstojnosť, keď spolu s rodinou upadol do bezdomovectva. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na argumentáciu, obsiahnutú v preskúmavanom rozhodnutí. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vychádzajúc z judikatúry súdov i z odbornej literatúry podáva obšírnym spôsobom výklad predpokladov úspešnosti konania o ochranu osobnosti. Avšak len celkom stručne a všeobecne konštatuje, že navrhovateľ nepredložil relevantný doklad, že žalovaný objektívne spôsobil zásah, nevie preukázať neoprávnenosť zásahu, ako aj príčinnú súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Súd sa s uvedenými všeobecnými závermi odporcu, svedčiacimi argumentáciou veci, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9 Sp 117/2013 nestotožňuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C 87/2008 proti dražobníkovi Dražobná spoločnosť, s.r.o. a proti vydražiteľovi rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľa G. P.. Ochrany sa domáha s poukazom na porušenie viacerých ľudských práv a slobôd, ako právo na ľudskú dôstojnosť, právo na pokojné užívanie majetku, nedotknuteľnosť obydlia, rodinného a súkromného života. K zásahu malo dôjsť uskutočnením dobrovoľnej dražby dňa 11.3.2005 v rozpore so zákonom. Dražba prebehla v neprítomnosti a bez vedomia navrhovateľa ako vlastníka veci, keď sa i s rodinou dlhodobo zdržiaval v cudzine. Navrhovateľ dražby pre nepreukázanie nadobudnutia záložného práva k nehnuteľnosti nebol oprávnený dražbu navrhnúť, nehnuteľnosť v hodnote 10 mil Sk navrhovateľ dražby ako jej jediný účastník vydražil len za 1,8 mil. Sk, pričom rozdiel medzi záväzkom a vydraženou cenou nebol predložený navrhovateľovi. Navyše dražba nemala prebehnúť pre trvanie exekúcie súdom povereného exekútora. Pre márne uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby bol neúspešný v súdnom konaní o vydanie rodinného domu. Domnieval sa, že jediným prostriedkom nápravy zostáva uplatnenie práv podľa § 11 a nasl. OZ. Štát sa v ústave zaviazal na ochranu vlastníctva. Realizácia tohto práva sa uskutočňuje predovšetkým v rámci noriem súkromného práva, predovšetkým podľa Občianskeho zákonníka, ale i podľa noriem verejnoprávnej povahy ( napr. katastrálny zákon ). Podľa názoru súdu ak štát v právnom poriadku pripustí možnosť realizácie dražby osobám súkromnoprávnej povahy, ako tomu nepochybne bolo i v prípade postupu podľa zákona o dobrovoľných dražbách, musí súčasne garantovať mechanizmus účinnej nápravy pre prípad vykonania týchto dražieb contra legem. Potom za situácie tvrdenej navrhovateľom, ktorú odporca v preskúmavanom rozhodnutí nijako nespochybnil ( vykonanie dražby bez účasti vlastníka predmetu dražby, uplynutie prekluzívnej lehoty v čase, keď vlastník predmetu dražby nemal o jej uskutočnení vedomosť a dlhodobo sa zdržiaval v cudzine ), konanie o ochranu osobnosti, vedené proti dražobnej spoločnosti i nadobúdateľovi predmetu dražby, nemožno považovať za konanie, v ktorom ide o zrejmú bezúspešnosť práva uplatneného podľa ustanovenia § 11 a nasl. OZ. V priamej súvislosti so stratou vlastníctva rodinného domu došlo k porušeniu/ohrozeniu osobnostných práv navrhovateľa, za ktoré treba nepochybne považovať i právo na ľudskú dôstojnosť a súkromie. Z týchto aspektov bolo potrebné žiadosť navrhovateľa o priznanie právnej pomoci vyhodnocovať, čo však odporca neurobil. Argumentácia nasvedčuje inému konaniu o ochrane osobnosti, ktoré v súvislosti s dražbou vedie navrhovateľ proti svojmu bratovi Karolovi ( vec 9 Sp 117/2013 ). Súd preto z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa a posúdiť splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona podľa vyššie uvedených úvah súdu. Úspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď ich náhradu neuplatňoval (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.