Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200460 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. A. Z. W., narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky Iránskej islamskej republiky (ďalej len „Irán"), posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu Q. A., T. U. V., O. Č.. XX, aktuálne bytom V. X, O., a jej maloletého dieťaťa 2/ U. Y. E., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Iránu, bytom ako navrhovateľka 1/, zastúpený navrhovateľkou 1/ ako matkou, obaja zastúpení pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 18.3.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-508-16/PO-Ž-2013 zo dňa 10.2.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-508-16/PO-Ž-2013 zo dňa 10.2.2014 v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľom z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom k rukám ich právnej zástupkyne trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 142,04 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-508-16/PO-Ž-2013 zo dňa 10.2.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľom azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle im však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania zo strany manžela navrhovateľky 1/ a otca mal. navrhovateľa 2/ poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľov nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v ňom priebeh konania a zistený stav veci, podľa ktorého konvertovanie (ako hlavný dôvod žiadosti o udelenie azylu) nie je v iránskom trestnom práve klasifikované ako trestný čin. Odpadlíctvo podľa islamského práva (šaria) zakázané je, avšak od roku 2002 po vyhlásení moratória nie sú známe žiadne prípady trestu smrti zaň. Takéto konanie je v zmysle odôvodnenia rozhodnutia v krajine pôvodu rizikovým faktorom len v prípade aktívneho šírenia kresťanskej viery, čo nie je prípad navrhovateľov. V ďalšom odporca dôvodil, že vzhľadom na koncept „taqieth“ (legitimovanie klamstva v Iráne za účelom dosiahnutia určitého cieľa - napr. získania azylu) navrhovateľom, ktorí ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedli konvertovanie z islamu na kresťanskú vieru, nehrozí reálne nebezpečenstvo prenasledovania v prípade ich návratu do Iránu. Odporca analyzoval krajinu pôvodu na základe informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničných vecí a konštatoval, že navrhovatelia nesplnili podmienky ustanovené v ust. § 8 alebo § 10 zákona o azyle a preto im azyl nemožno udeliť. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podali navrhovatelia v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 18.3.2014, ktorým sa domáhali jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), b), c), a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľov sú ich obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov (v prípade navrhovateľky 1/ aj z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine - osamelá žena) opodstatnené, objektívnosť týchto obáv má potvrdzovať jednak množstvo správ založených v administratívnom spise odporcu ako aj správy dostupné vo verejných zdrojoch, ktoré pojednávajú o tvrdom stíhaní konvertitov, o nemožnosti podať opravný prostriedok proti odsudzujúcim rozsudkom, o súdnej aplikácii islamského práva v prípadoch odpadlíctva (čl. 167 iránskej ústavy umožňuje odpadlíctvo subsumovať pod hrdelný zločin) a o ťažkom postavení navrhovateľky 1/ ako ženy (i s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/18/2012 zo dňa 5.12.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu o udelení azylu navrhovateľom v predchádzajúcom konaní). Navrhovatelia namietali, že v napadnutom rozhodnutí sa nachádza množstvo informácií, ktoré nekorešpondujú s obsahom administratívneho spisu, odporca podľa ich názoru využil a účelovo zo spisu povyberal len informácie svedčiace v ich neprospech, napr. že odpadlíctvo nie je trestným činom (aj napriek tomu že sa v spise nachádzali aj informácie o aplikácii islamskej jurisprudencie), že legálne vycestovanie navrhovateľky 1/ z Iránu je dôkazom, že táto nebude v krajine pôvodu mučená (v spise sa pritom nachádza informácia, podľa ktorej je od roku 2009 možné legálne opustiť Irán aj v prípade prebiehajúceho trestného konania). Podľa navrhovateľov odporca pri posudzovaní prípadu odignoroval rozsudok o doživotnom väzení navrhovateľky 1/ priložený k zápisnici zo dňa 25.11.2013, podľa ktorého je navrhovateľka 1/ považovaná za osobu, ktorá nabáda ostatných na konvertovanie, čo značne zhoršuje jej postavenie. Následkom uvedeného sa odporca nezaoberal ani podmienkami vo väzniciach, kde sa voči ženám postupuje s neobvyklou brutalitou, a ako ďalej uviedli navrhovatelia, neskúmal ani postavenie mal. navrhovateľa 2/ v prípade návratu do Iránu a sociálny status žien v Iráne. Navrhovatelia ďalej uviedli, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o otázku hrozby prenasledovania konvertitov opiera aj o rozhodnutie azylového a imigračného tribunálu Veľkej Británie z rokov 2004 a 2008 (ktoré existovalo už v čase kladného rozhodnutia o udelené azylu rodinným príslušníkom navrhovateľov) a koncept „taquieth“, čo navrhovatelia taktiež považujú za irelevantné, nakoľko viera navrhovateľky 1/, ako vyplýva aj z predchádzajúcich konaní pred odporcom, je pravdivá a nie účelová. Navrhovatelia s odkazom na prepracované (dublinské) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 a skutočnosť, že ich rodinným príslušníkom (rodičia a traja súrodenci navrhovateľky 1/) bol na Slovensku udelený azyl z náboženských dôvodov, majú za to, že aj o ich žiadosti malo byť rozhodnuté v súlade s európskou legislatívou, ktorá nadraďuje právo rodiny s cieľom udržať jej jednotu a získať zhodné rozhodnutia, t.j. v prípade navrhovateľov vziať do úvahy aj rozhodnutia o udelení azylu ich rodinných príslušníkom (týmto mal byť udelený azyl z dôvodu hrozby z prenasledovania z náboženských dôvodov). V súvislosti s uvedeným navrhovatelia citovali aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/18/2012, podľa ktorého mal tak odporca postupovať i v rámci aplikácie § 3 ods. 4 (aktuálne ods. 5) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). V ďalšom s odkazom na predmetný rozsudok poukázali na to, že niektoré dôvody tvrdené navrhovateľkou 1/ spadajú do kategórie humanitných dôvodov, ktoré by mohli odôvodňovať udelenie humanitárneho azylu v zmysle § 9 zákona o azyle (príbuzní žijúci na Slovensku ako azylanti, výborné školské výsledky mal. navrhovateľa 2/, neexistencia podporných mechanizmov v krajine pôvodu pred násilím manžela) a preto sa nimi mal odporca v napadnutom rozhodnutí zaoberať. Na záver navrhovatelia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, odporca v rozhodnutí podľa ich názoru neuviedol, akým spôsobom sa vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými do konania a tvrdeniami navrhovateľky 1/, t.j. najmä ako posúdil rozsudok o doživotnom uväznení, výpoveď navrhovateľky 1/ v kontexte statusu jej rodinných príslušníkov, hrozbu mal. navrhovateľa 2/ v kontexte posudzovania jeho nároku na azyl, prečo odporca posudzoval prípad navrhovateľky v kontexte konceptu „taquieth“ a na základe čoho dospel k názoru o neexistencii prenasledovania navrhovateľky 1/ a mal. navrhovateľa 2/ keď v spise založené informácie o krajine pôvodu pojednávajú o opaku. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.4.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovatelia v priebehu azylového konania a ani v opravnom prostriedku nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnutý výrok odporcu o neudelení azylu je potrebné z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-508/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi spismi č. MU-256/PO-Ž-2011 a ČAS: MU-20/ PO-Ž-2012. Z obsahu spisu ČAS: MU-256/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovatelia požiadali prvýkrát o azyl dňa 5.7.2011 z dôvodu obáv o svoj život, nakoľko ich rodina žijúca na území Slovenska konvertovala na kresťanstvo, čo v Iráne znamená smrť. Na doplňujúcom pohovore dňa 27.9.2011 navrhovateľka 1/ uviedla, že dňa 18.9.2011 spolu so synom - mal. navrhovateľom 2/ konvertovala z islamu na kresťanskú vieru. Okrem toho ako ďalší dôvod udelenia azylu uviedla násilie zo strany jej manžela. Rozhodnutím ČAS: MU-256-31/PO-Ž-2011 zo dňa 28.12.2011, právoplatným dňa 12.1.2012 bolo konanie o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľom podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavané. Z obsahu spisu ČAS: MU-20/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovatelia opätovne požiadali o udelenie azylu dňa 13.1.2012, a to z rovnakých dôvodov ako v konaní ČAS: MU-256/PO-Ž-2011, pričom odporcovi predložili aj potvrdenie o krste zo dňa 18.9.2011 a polročné vysvedčenie mal. navrhovateľa 2/. Zástupkyňa navrhovateľov ďalej v tomto konaní žiadala prehodnotiť možnosť udelenia azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Rozhodnutím ČAS: MU-20-29/PO-Ž-2012 zo dňa 13.8.2012 odporca navrhovateľom azyl neudelil a neposkytol im ani doplnkovú ochranu, proti čomu navrhovatelia podali opravný prostriedok o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Saz/18/2012-33 zo dňa 5.12.2012. V uvedenom rozsudku súd konštatoval, že odporca v napadnutom rozhodnutí nehodnotil vedomosti navrhovateľky 1/ o kresťanskej viere a úprimnosť a dôveryhodnosť jej konvertovania a nesprávne porovnával jej prípad s navrátilcami do Iránu. Ďalej uložil povinnosť odporcovi vziať do úvahy aj súkromné problémy navrhovateľov (násilné správanie manžela, postup iránskych orgánov v prípade rozvodu), sociálny status navrhovateľky 1/ v Iráne ako ženy a komplexne vyhodnotiť informácie o krajine pôvodu. Z pohľadu posudzovania konvertovania navrhovateľky 1/ a mal. navrhovateľa 2/ mal odporca vyhodnotiť aj vzťah k ich najbližšej rodine - rodičom a trom bratom navrhovateľky 1/, ktorým mal byť na území Slovenskej republiky udelený azyl, a to s prihliadnutím na dôvody týchto rozhodnutí. Na záver odvolací súd vyslovil, že humanitné dôvody (na udelenie azylu) uvedené v čl. 11 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.1.2007 sú uvádzané len príkladmo a teda rozhodovanie o tomto fakultatívnom dôvode v zmysle § 9 zákona o azyle prináleží nepochybne do právomoci správneho orgánu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžo KS 124/2005 zo dňa 23.1.2007, v zmysle ktorého pokiaľ by v priebehu administratívneho konania boli navrhovateľom tvrdené dôvody pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, v odôvodnení rozhodnutia by odporca musel zaujať k nim stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Odporca v tomto konaní o azyle alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany nerozhodol o merite veci, konanie bolo v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle právoplatne zastavené dňa 11.6.2013 (rozhodnutie ČAS: MU-20-38/PO-Ž-2012 zo dňa 12.3.2013). Z obsahu (aktuálneho) spisu ČAS: MU-508/PO-Ž-2013 súd zistil, že konanie o udelení azylu začalo dňa 12.11.2013 z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou 1/ (i v mene mal. navrhovateľa 2/), t.j. z obavy o svoj život, nakoľko konvertovali na kresťanstvo, čo pre ňu znamená v Iráne smrť a chce tu ostať žiť spolu so svojimi rodičmi a bratmi, ktorí dostali na území Slovenskej republiky azyl. Navrhovateľka 1/ na vstupnom pohovore pred odporcom zotrvala na dôvodoch udelenia azylu už uvádzaných v predchádzajúcich konaniach (konvertovanie, násilné správanie manžela), okrem toho doplnila, že by sa rada rozviedla a že jeden z troch bratov (ktorý doteraz žil spolu s ostatnými na Slovensku) odišiel do Kanady. Odporcovi ďalej predložila (podľa vlastného vyhlásenia) rozsudok o doživotnom väzení v perzskom jazyku (čierno-biely sken), ktorý bol (podľa vyjadrenia navrhovateľky 1/) na jej meno vydaný na základe obvinení vznesených zo strany jej manžela, ktorý sa vrátil do Iránu a na iránskom súde vypovedal, že jeho žena (navrhovateľka 1/) ostala v zahraničí sama a že ho nútila aby konvertoval na kresťanstvo s čím on nesúhlasil. V súvislosti s uvedeným dodala, že v Iráne hrozí za konvertovanie ženám doživotné väzenie a mužom trest smrti, na preukázanie tohto tvrdenia právna zástupkyňa navrhovateľov dňa 4.2.2014 doložila do spisu správy dostupné z verejných zdrojov o situácií v krajine pôvodu vo vzťahu ku kresťanským konvertitom žijúcim v Iráne. V spise sa ďalej nachádza zápisnica z pretlmočenia navrhovateľkou 1/ predloženej fotokópie, ktorá je označená ako sťažnosť a jej obsahom je vyhlásenie manžela navrhovateľky 1/ pred iránskym súdom o tom, že táto konvertovala na kresťanstvo a mala by byť preto potrestaná . Do spisu boli založené aj posledné vysvedčenia mal. navrhovateľa 2/, podľa ktorých v druhom a treťom ročníku základnej školy prospel s vyznamenaním. Po vydaní napadnutého rozhodnutia bolo odporcovi doručené dobrozdanie pre rozhodnutie o udelení azylu od Cirkevného zboru Bratskej jednoty Baptistov v Bratislave. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľmi a dospel k záveru, že ním námietka nedostatočne zisteného stavu veci je dôvodná. S poukazom na tento dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie z pohľadu ďalších vznesených námietok voči nemu. Ako to vyplýva z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení správneho poriadku, podobne ako aj z ust. § 19a zákona o azyle, tak ako pri každom rozhodnutí správneho orgánu aj posúdeniu a rozhodovaniu vo veci žiadosti o azyl predchádza náležité zistenie stavu veci. V azylovom konaní pritom odporca vychádza predovšetkým z dôvodov, ktorými žiadateľ o azyl svoju žiadosť odôvodňoval, pričom následné dokazovanie spočíva vo vyhľadaní správ o krajine jeho pôvodu, ktoré sa svojím obsahom týkajú práve dôvodov, prezentovaných žiadateľom. Celkom pochopiteľne je povinnosťou odporcu reagovať aj na žiadateľom predložené, či označené dôkazy. V prejednávanej veci odporca vyhľadal a do spisu založil dostatok správ o Iráne, ktoré sú obsahovo zamerané na otázky odpadlíctva od islamu. Navrhovateľka však, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu okrem iné dôvodila, že jej otcovi, matke a trom súrodencom bol na Slovensku udelený azyl z dôvodu ich konvertovania z islamu na kresťanskú vieru. Tiež uviedla, že aj jej manžel, ktorý sa medzičasom vrátil do Iránu, požiadal spolu s ňou na Slovensku o azyl. V priebehu vstupného pohovoru súhlasila s tým, aby si odporca vyžiadal z Rakúska informácie, týkajúce sa žiadosti o azyl, ktorú tam podala. V priebehu pohovoru predložila o. i. sken dokumentu v perzskom jazyku, ktorý podľa jej vyjadrenia je rozsudkom Všeobecného revolučného súdu Isfahán, ktorým bola odsúdená na doživotné väzenie zato, že ostala v zahraničí a tiež zato, že nútila manžela ku konferovaniu na kresťanstvo. Odporca v rámci zisťovania stavu veci do spisu nezaložil spisy či rozhodnutia, ktorými mal byť udelený azyl rodičom a súrodencom navrhovateľky, podobne ako od svojho rakúskeho partnerského úradu nevyžiadal spisový materiál, týkajúci sa navrhovateľkinej žiadosti o azyl, podanej v Rakúsku. Odporca zabezpečil preklad predloženého skenu dokumentu (označeného navrhovateľkou ako rozsudok), podľa prekladu ktorého tento dokument vydal „Súd Iránskej islamskej republiky - 4. Obvod revolučného súdu mesta Asfahan dňa 26.5.2012. ide o sťažnosť č.: 12/67/6457 v ktorej bola obvinená A. Z., bytom U., ulica W. W. Y. O. Č.. 3, blok 6, 1. poschodie na základe sťažnosti manžela U. Y. E., syn Hamida, 35-ročný, bytom U., že manželka v roku 2011 konvertovala na kresťanstvo, na základe čoho chce manžel, aby bola potrestaná“. Ako to je zrejmé z predloženého skenu dokumentu, tento obsahuje text napísaný na celej strane formátu A4, pričom preklad tohto textu obsahuje iba text vyššie uvedený. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca sa o udelení azylu rodinným príslušníkom zmienil iba jednou vetou - aj to iba ako reprodukciou prednesu navrhovateľky 1/. O existencii navrhovateľkou 1/ predloženého skenu rozsudku (resp. obsahu jeho prekladu) sa nezmienil vôbec. Od partnerského azylového úradu v Rakúsku nevyžiadal doklady, týkajúce sa navrhovateľkinej žiadosti o azyl. Podľa názoru súdu pre zistenie stavu veci - osobitne však pre posúdenie podanej žiadosti o azyl (aj v kontexte jej individuálneho posúdenia, tiež s poukazom na ust. § 3 ods. 5, veta druhá správneho poriadku) bolo potrebné, aby odporca do spisu založil min. rozhodnutia, ktorými mal byť rodičom a súrodencom navrhovateľky v 1/ rade udelený azyl. Pokiaľ by porovnaním podmienok udelenia azylu rodinným príslušníkom navrhovateľky 1/ so zistením stavu veci v aktuálnom azylovom konaní navrhovateľky 1/ (resp. navrhovateľa 2/) bolo zistené, že skutkové základy týchto sťažností sú totožné, takéto zistenie by mohlo indikovať vydanie kladného rozhodnutia vo veci azylu navrhovateľov. Najzávažnejším nedostatkom vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu skutočnosť, že odporca i keď mal vedomosť o tom, že navrhovateľka v 1/ rade mu predložila dokument, ktorý je podľa jej vyjadrenia rozsudkom, ktorým bola odsúdená na doživotné väzenie, tomuto dokumentu nevenoval v odôvodnení rozhodnutia ani len zmienku. I keď, ako to vyplýva z obsahu spisu, zabezpečil jeho preklad, tento preklad podľa posúdenia súdu s najväčšou pravdepodobnosťou nie je jeho doslovným prekladom. Súd pochopiteľne neovláda perzský jazyk (dari), avšak vzhľadom k tomu, že predložený dokument obsahuje text, napísaný na celej strane formátu A4, jeho preklad (okrem evidenčných údajov) obsahuje tri vety, teda vzniká dôvodná pochybnosť, že preklad nie je úplný. Pre dôkladné a úplné zistenie stavu veci sa podľa názoru súdu javí tiež vykonanie dokazovania zabezpečením pripojenia azylového spisu manžela navrhovateľky 1/, ako aj vyžiadanie zápisnice od partnerského rakúskeho azylového úradu v ktorej sa navrhovateľka vyjadrovala k dôvodom tam podanej žiadosti o azyl. Pretože odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci, súd dospel k názoru, že napadnutý výrok rozhodnutia odporcu vydaného 10.2.2014 je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude nevyhnutným, aby odporca predovšetkým zabezpečil náležitý a azylovému konaniu zodpovedajúci preklad dokumentu, predloženého navrhovateľkou 1/ a označeného ako rozsudok, ktorým bola odsúdená. Tiež aby mal navrhovateľke 1/ uložil povinnosť predložiť tento dokument v origináli a v rámci možností overiť jeho hodnovernosť. Odporca bude tiež povinný založiť do aktuálneho spisu min. kópie rozhodnutí o udelení azylu rodinným príslušníkom navrhovateľky a pokiaľ by tieto rozhodnutia neobsahovali opis zisteného stavu veci, na základe ktorého boli azyly udelené, aj príslušné azylové spisy. Odporca tiež priloží k spisu azylový spis manžela navrhovateľky a od rakúskeho azylového úradu vyžiada odpis zápisnice z pohovoru vykonaného v Rakúsku s navrhovateľkou v 1/ rade (a vyhotoví jej pracovný preklad). Nakoľko medzi vydaním napadnutého rozhodnutia a vydaním rozhodnutia nového uplynie určitý časový úsek, bude povinnosťou odporcu zabezpečiť aktualizáciu informácií o Iráne, týkajúcich sa otázky zaobchádzania s konvertitami v tejto krajine. Podľa výsledkov takto doplneného dokazovania odporca zváži vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania. Až na základe takto doplneného dokazovania bude podľa názoru súdu možné objektívne posúdiť žiadosť navrhovateľov v 1/ a 2/ rade o azyl a rozhodnúť o nej. Vzhľadom na špecifiká prejednávanej žiadosti, resp. vzhľadom na jej nutné individuálne posúdenie súd poznamenáva, že odporca by (za splnenia ďalších zákonných predpokladov) mal venovať pozornosť skutočnosti udelenia azylu rodinným príslušníkom navrhovateľky 1/. Ak sa totižto ich príbehy (dôvody udelenia azylu) v podstate zhodujú s dôvodom prezentovaným navrhovateľkou v 1/ rade (konvertovanie z islamu na kresťanstvo), pričom by nedošlo k podstatným zmenám v posudzovaní takéhoto konania v krajine pôvodu navrhovateľov 1/ a 2/, bolo by iba ťažko obhájiteľné prijatie iného - odlišného rozhodnutia, naviac ak ide o jednu rodinu. Aj keď je súdu známe, že udelenie azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle záleží výlučne na rozhodnutí odporcu, súd nabáda odporcu, aby v prípade nepreukázania, resp. negatívneho vyhodnotenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle s poukazom na špecifiká prejednávanej veci zvážil postup podľa tohto zákonného ustanovenia, minimálne aby sa touto možnosťou zaoberal. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovatelia boli v konaní úspešní, právna zástupkyňa si náhradu trov konania uplatnila a vyúčtovala dňa 29.5.2014 v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za jeden úkon právnej služby á 134 eur (účasť na pojednávaní konanom dňa 28.5.2014) + za jeden režijný paušál á 8,06 eur - spolu vo výške 142,06 eur. Súd právnej zástupkyni navrhovateľov priznal náhradu trov konania vo výške 142,04 eur (t.j. o dva centy nižšiu) a to z dôvodu, že režijný paušál vyčíslený v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je 8,04 eur a nie 8,06 eur. Odporca bude povinný zaplatiť trovy konania navrhovateľov k rukám ich zástupkyne na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v W. W., U..W...