Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201241 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201241.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O. W. Q. C., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky (ďalej len „Pakistan"), bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, naposledy bytom v Pakistane Z. U. M. K., U. T., Q. na G. M., zastúpeného opatrovníčkou O. V. Y., J. Okresného A. K. T. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.7.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-44-19/PO-Ž-2014 zo dňa 4.7.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-44-19/PO-Ž-2014 zo dňa 4.7.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-44-19/PO-Ž-2014 zo dňa 4.7.2014 odporca v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil a zároveň mu podľa § 13c a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu, a to z dôvodu, že podľa odporcu nemožno aplikovať § 13a a § 13b zákona o azyle. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor“) a zo zákona o azyle, t.j. nedošlo k splneniu podmienok vymedzených v § 8 zákona o azyle. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dôvody uvádzané navrhovateľom (pozemkové spory s tretími osobami) považuje z hľadiska použitia inštitútu azylu za irelevantné. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že tak ako v prípade žiadosti o udelenie azylu okruh dokazovania zo strany odporcu závisí od okruhu okolností uvádzaných navrhovateľom, tak aj v prípade skúmania potreby doplnkovej ochrany sú do značnej miery určujúce tvrdenia samotného navrhovateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.7.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Pokiaľ ide o otázku nedostatočného zistenia skutkového stavu, tento namietal, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal závažnosťou okolností, pre ktoré bol nútený opustiť krajinu pôvodu (t.j. pozemkové spory). Zároveň uviedol, že s uvedeným problémom sa obrátil aj na políciu, avšak neverí policajným zložkám v Pakistane a rovnako tak vie ako postupovala polícia v obdobných prípadoch. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci navrhovateľ uviedol, že situácia v Pakistane sa nedá nazvať stabilnou či bezpečnou (a to osobitne v oblasti, z ktorej pochádza), i pre pôsobenie hnutia Taliban. Zároveň upozornil na rozsudok Súdneho dvora z 30.1.2014 vo veci C-285/12 (ďalej len „R 285/12“) a v ňom obsiahnutý výklad článku 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29.4.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (ďalej len „Smernica 2004/83/ES“), ktorému podľa jeho názoru odporca (v napadnutom rozhodnutí) nevenoval žiadnu pozornosť. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.8.2014 uviedol, že spory so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ ide o možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany, odporca zdôraznil, že sám navrhovateľ v konaní neuviedol, že by sa ho všeobecná zlá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu konkrétne dotýkala. Na záver zhrnul, že navrhovateľ v konaní uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle a so Ženevským dohovorom a je nutné ho ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Odporca uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Pretože navrhovateľ dňa 18.8.2014 svojvoľne, bez povolenia opustil pobytový tábor Rohovce a jeho aktuálny pobyt nie je známy, tunajší súd uznesením č.k. 9Saz/23/2014-20 zo dňa 25.8.2014, právoplatným dňa 20.9.2014, ustanovil navrhovateľovi U. O. V. Y., J. Okresného A. K. T.. Túto vyzval, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude súd predpokladať, že nemá námietok proti takémuto postupu súdu (§ 250f ods. 2 O.s.p.). Opatrovníčka sa k zaslanej výzve v stanovenej lehote nevyjadrila. Súd rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa bez pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) a to tak, že po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred jej prejednaním a rozhodnutím sa oboznámil s obsahom predchádzajúceho azylového spisu navrhovateľa ČAS: MU-26/PO-Ž-2008, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu dňa 24.1.2008 z dôvodu, že sused jeho rodiny sa navrhovateľovi v roku 2007 vyhrážal zabitím kvôli otcovmu pozemku. Na opakované otázky, prečo sa sused vyhrážal práve jemu, keď pozemok patrí jeho otcovi navrhovateľ neodpovedal. Konanie však bolo rozhodnutím zo dňa 19.3.2008 právoplatným dňa 8.4.2008 v zmysle § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené. Z obsahu aktuálneho azylového spisu ČAS: MU-44/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ opakovane požiadal o udelenie azylu dňa 17.2.2014. V priebehu vstupného pohovoru pred odporcom dňa 6.3.2014 zhodne s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami uviedol, že do krajiny pôvodu (z ktorej vycestoval a auguste 2007) sa nemôže vrátiť kvôli pozemkovým sporom a zároveň dodal, že práve pre tieto spory (bližšie nešpecifikované) napadli neznámi útočníci v apríli alebo v máji 2009 aj jeho brata. Uviedol, že ich rodina sa s týmto problémom obrátila aj na miestnu políciu, avšak tá nič nevyšetrila. Jednoznačne vyhlásil, že okrem uvedeného incidentu nemala jeho rodina v Pakistane žiadne iné problémy, že proti nemu nie je vedené trestné konanie a ani nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Na záver navrhovateľ uviedol, že do Pakistanu sa už z uvedených dôvodov vrátiť nemôže a taktiež že sú v krajine pôvodu nepokoje, nie je tam bezpečne a nedá sa tam pokojne žiť a pracovať. V azylovom spise je ďalej založený dokument vypracovaný odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce obsahujúci informácie o krajine pôvodu, v ktorom je zmapovaná bezpečnostná situácia v Pakistane, nachádzajú sa v nej správy o jednotlivých teroristických útokoch ako i všeobecné správy o stave ľudských práv - pokiaľ ide o slobodu pohybu, vláda (aj napriek tomu, že je zákonom zaručená sloboda pohybu) obmedzovala prístup do určitých oblastí Pakistanu z dôvodu obáv o bezpečnosť, sloboda cestovania do zahraničia je zaručená s výnimkou Izraela. Zo založených správ vyplýva, že v Pakistane ako celku sa občas vyskytujú bombové útoky, avšak oblasť Islamabádu (odkiaľ navrhovateľ pochádza) je bezpečnou oblasťou, naviac medzi Talibanom a pakistanskou vládou je prímerie z dôvodu mierového vyjednávania. Od začiatku roku 2014 do konca apríla 2014 došlo v Islamabáde iba k dvom útokom a to na budovu súdu a na trhovisku. Správa ďalej uvádza, že v posledných mesiacoch niet konkrétnych informácií o návratoch neúspešných žiadateľov o azyl z krajín EÚ do Pakistanu (provincie Pandžáb), podľa zahraničných vlád (správy ministerstiev zahraničných vecí) však neexistuje predpoklad zlého zaobchádzania či vypočúvania neúspešných žiadateľov o azyl. Vláda Pakistanu volí vypočúvanie len v prípade osôb podozrivých zo spáchania trestných činov. Na záver boli v správe definované hlavné kategórie žiadateľov o azyl z krajiny pôvodu: obavy z Talibanu a ďalších militantných skupín (existencia odôvodneného strachu z prenasledovania), ahmadijci (obmedzenia pakistanského trestného zákonníka), kresťania (individuálne riziko prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), osoby s negatívne vnímanými sexuálnymi prejavmi (homosexuáli, lesbičky, bisexuáli a transgenderové osoby - opodstatnenosť obáv, potreba žiť v utajení). Navrhovateľ doručil odporcovi krátko pred vydaním rozhodnutia stanovisko, kde okrem už uvádzaných dôvodov poukázal na nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v meste Islamabád a prítomnosť pakistanskej vetvy Talibanu (v súvislosti s R 285/12) v krajine pôvodu. Odporca sa mal podľa jeho názoru pri rozhodovaní zaoberať aj týmito aspektmi, takisto ako otázkou vymožiteľnosti práva v Pakistane. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca v konaní zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, pričom mu poskytol dostatok priestoru na podrobné odôvodnenie jeho dôvodov žiadosti. Tak s poukazom na výsledok vykonaného pohovoru s navrhovateľom, ako aj na odporcovu povinnosť vyhodnotiť ev. bezpečnostné riziká jeho návratu (z pohľadu existencie či neexistencie vážneho bezprávia) vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, pochádzajúce z rôznych zdrojov. Obsah takto zisteného stavu veci podľa názoru súdu bol plne postačujúcim k objektívnemu posúdenie navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Predpokladom udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je preukázanie odôvodnenej obavy žiadateľa z prenasledovania z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd. Tieto predpoklady musia byť pritom naplnené v čase odchodu žiadateľa z krajiny jeho pôvodu. Navrhovateľ z týchto predpokladov, okrem prezentovania svojej obavy, nepreukázal žiaden ďalší predpoklad. Dôvodil, že o azyl žiada iba z dôvodu, že sa mu sused vyhrážal v súvislosti s pozemkami, ktoré patria jeho otcovi. Aj keby k takejto vyhrážke v skutočnosti došlo, v danom prípade nejde o perzekúciu z dôvodov, ktoré má na mysli citované ust. § 8 zákona o azyle. Naviac v prípade navrhovateľa nejestvuje ani len dôvodnosť jeho obavy, nakoľko jemu sa (okrem vyhrážky suseda) nikdy nič nestalo. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Navrhovateľ namietal, že odporca nesprávne posúdil existenciu vážneho bezprávia z dôvodu ozbrojeného konfliktu (§ 2 písm. f) bod. 3 zákona o azyle), pričom poukázal na R 285/12. Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľom interpretovaný text tohto rozsudku je vytrhnutým z jeho kontextu, pričom (ako to vyplýva zo správ založených v aktuálnom azylovom spise) Pakistan ako celok nie je možné považovať za krajinu v ktorej prebieha vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. I keď niet pochýb o tom, že v Pakistane občas dochádza k útokom, ktorých obeťou sa stávajú aj civilisti, región pôvodu navrhovateľa (Islamabád) k takto ohrozeným oblastiam nepatrí. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal v konaní opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, pričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).