Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200700 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: T. E. L., narodeného XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Republiky Pobrežie Slonoviny (ďalej len „Pobrežie Slonoviny"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom E., Y. Š. E., T. N., aktuálne s miestom pobytu T. M. C., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.5.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-370-32/PO-Ž-2013 zo dňa 18.3.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-370-32/PO-Ž-2013 zo dňa 18.3.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-370-32/PO-Ž-2013 zo dňa 18.3.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že navrhovateľ (člen politickej strany Ľudový front Pobrežia Slonoviny - FPI) sa nikdy nestretol s príslušníkmi Vládnej Republikánskej strany (RDR) a nemal s nimi žiadne problémy, pričom streľbu ku ktorej malo dôjsť pred jeho domom v apríli 2011 nie je možné považovať za perzekúciu. Poukázal na iba radové postavenie navrhovateľa v strane FPI. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 2.5.2014., ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol v ňom, že Pobrežie Slonoviny nie je možné označiť za bezpečnú krajinu a že v v jeho prípade boli splnené predpoklady poskytnutia medzinárodnej ochrany. Navrhol prejednanie veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti napadnutého rozhodnutia, podobne ako aj na dôvodoch, ktoré ho viedli k jeho vydaniu. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Oboznámil sa však s obsahom materiálu Č.p/Ref. no: MU-ODZS-2014/000123-002 z 27.1.2014 (zo spisu odporcu ČAS: MU-550/PO-Ž-2011 vo veci 9Saz/14/2014) na ktorý navrhovateľ poukázal v podanom návrhu. Z jeho obsahu súd zistil, že z oblasti a mesta Abidjan nie sú zaznamenané žiadne bezpečnostné incidenty, že od marca roku 2013 neboli v Pobreží Slonoviny zaznamenané žiadne vážne incidenty a celkovo bolo zaznamenané zlepšenie krehkej bezpečnostnej situácie. Neistá bezpečnostná situácia zostáva problémom v západnej časti krajiny, kde pôsobia „Dozovia“ - tradiční lovci Pobrežia Slonoviny. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-370/PO-Ž-2013. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vykonal s navrhovateľom zákonným spôsobom vstupný pohovor v ktorom sa navrhovateľ podrobne vyjadril k dôvodom podanej žiadosti o azyl. S poukazom na prezentované dôvody odporca následne vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov. Tieto sú obsahovo zamerané tak dôvody navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ako na otázky ev. vážneho bezprávia s ktorým by sa navrhovateľ mohol stretnúť v prípade návratu do svojej domovskej krajiny - konkrétne na zaobchádzanie s príslušníkmi opozičnej strany FPI, na bezpečnostnú situáciu v Pobreží Slonoviny a v Abidjane, na charakteristiku politických strán FPI a RDR, na možnosť repatriácie a na zaobchádzanie s navrátilcami, pochádzajúcimi z Pobrežia Slonoviny. Tieto sú obsahom komplexných materiálov Č.p/Ref. no: MU-ODZS-2013/000339-006, MU-ODZS-2013/000339-004, MU-ODZS-2013/000339-002. K námietke rozporu obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku dôvodil, že konštatovanie odporcu o neexistencii násilia v oblasti Abidjanu je v rozpore s obsahom správ, nachádzajúcich sa v materiály Č.p/Ref. no: MU-ODZS-2014/000123-002. K tomuto konštatovaniu navrhovateľa je však potrebné poznamenať, že tieto navrhovateľom označené správy mapujú nálezy mŕtvol a ľudských pozostatkov pochádzajúcich z obdobia rokov 2010 a 2011, resp. hovoria o porušovaní ľudských práv spáchaných tradičnými lovcami „Dozos“, ktorí však pôsobia v západnej časti teritória Pobrežia Slonoviny a nie v Abidjane. Označený materiál však konštatuje, že, z oblasti a mesta Abidjan nie sú zaznamenané žiadne bezpečnostné incidenty, že od marca roku 2013 neboli v Pobreží Slonoviny zaznamenané žiadne vážne incidenty a celkovo bolo zaznamenané zlepšenie krehkej bezpečnostnej situácie. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Ako to vyplýva z obsahu vykonaného pohovoru s navrhovateľom, tento bol radovým členom strany FPI - zabezpečoval bezpečnosť manifestácií. Nikdy nemal s nikým žiadne problémy, nebol trestne stíhaný. Po prezidentských voľbách (2010) v noci na 13.4.2011 ho zobudili výstrely pred jeho domom - býval v mestskej štvrti Abidjanu Abobo. Navrhovateľ po výstreloch ušiel k strýkovi u ktorého bol dva roky. Jeho strýko Amed, bývajúci v mestskej štvrti Abidjanu Cocody, mu povedal, že výstrely pochádzali od ozbrojených zložiek strany RDR, ktoré hľadali ľudí, ktorí pracovali pre stranu FPI. Z Pobrežia Slonoviny vycestoval 24.7.2013 na základe rozhodnutia svojho strýka. V priebehu pohovoru uviedol, že v prípade návratu sa obáva príslušníkov strany RDR, ktorí by ho mohli zabiť. K navrhovateľom opísanému príbehu súd podkladá za potrebné uviesť, že navrhovateľ nevedel uviesť, kto a prečo na ulici strieľal. Z predneseného opisu tejto udalosti tiež vyplýva, že v túto noc sa nikto ani len nepokúsil vniknúť do domu navrhovateľa, alebo ho iným spôsobom atakovať. Tvrdenie strýka navrhovateľa o pôvodcoch a dôvodoch výstrelov naviac vyznieva účelovo, nakoľko navrhovateľov strýko nebol v čase tohto incidentu v dome navrhovateľa - naviac býva v inej časti Abidjanu, ktoré má cca 4 - 5 miliónov obyvateľov. Predpokladom udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je súčasné splnenie všetkých zákonných predpokladov (v čase odchodu z krajiny pôvodu žiadateľa o azyl). Teda existencia 1. opodstatnených 2. obáv z 3. prenasledovania z 4. rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ako to vyplýva z dôvodov žiadosti o azyl, prezentovaných navrhovateľom, tento prezentoval iba svoje obavy. Nikdy nemal žiadne problémy ani so štátnou mocou ani s inými subjektmi a teda objektívne nejestvuje opodstatnenosť jeho obáv. Nikdy nebol prenasledovaný a to z akéhokoľvek dôvodu. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že ako radový člen strany FPI by bol ohrozovaný členmi vládnucej strany RDR, takáto jeho obava nie je dôvodná, nakoľko (ako to bolo vyššie konštatované a ako to vyplýva aj z výpovede navrhovateľa) nikdy nemal žiaden problém s členmi strany RDR. K incidentu z 13.4.2011, ktorý navrhovateľ opísal v priebehu vstupného pohovoru je potrebné poznamenať, že navrhovateľ iba počul výstrely na ulici. Nevedel kto strieľal a ani to, čo bolo príčinou streľby. Nemal teda žiaden dôvod domnievať sa, že streľba súvisela s hľadaním členov strany FPI. Podobne ani jeho strýko nemohol (vzápätí po streľbe) tvrdiť, že streľba súvisela s hľadaním členov strany FPI členmi strany RDR, pretože streľbe prítomný nebol, naviac býval v úplne inej časti niekoľko miliónového mesta Abidjan. Naviac tiež súd poznamenáva, že navrhovateľ bol iba radovým členom strany FPI, nebol príslušníkom ozbrojených milícií tejto strany. Ak teda odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, jeho právny záver je dôvodný a správny. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Znaky vážneho bezprávia, ktoré je predpokladom poskytnutia doplnkovej ochrany, sú jednoznačne definované v ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Z výpovede navrhovateľ vyplýva, že nebol v krajine svojho pôvodu nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti a nikdy nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Niet preto žiadneho dôvodu domnievať sa, že by mu v prípade návratu hrozili tieto formy vážneho bezprávia. Ako to vyplýva z obsahu vyhľadaných informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, nehrozí mu ani zlé zaobchádzanie v prípade návratu ako repatrianta a to ani ako člena strany FPI. Sám navrhovateľ totižto uviedol, že bol iba radovým členom tejto politickej strany, ktorý pri demonštráciách v dave demonštrantov dohliadal na bezpečnosť. Nebol členom žiadnej z ozbrojených milícií strany FPI, nikdy sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Ako to je ďalej zrejmé z obsahu správ o Pobreží Slonoviny, resp. o Abidjane, aktuálne tam neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt. Z uvedeného je teda zrejmé, že nejestvuje žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo kožné konštatovať, že by navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie. Ak teda odporca navrhovateľovi neposkytol ani doplnkovú ochranu, jeho rozhodnutie je správné a je v súlade so zákonom. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s obsahom spisu a konečne pretože odporca zistený skutkový stav veci správne vyhodnotil keď navrhovateľovi neposkytol žiadnu z foriem medzinárodnej ochrany, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).