Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200701 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O. K. A., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby:XXXXXX, bez preukázanej štátnej príslušnosti, podľa vlastného udania v zahraničí naposledy bytom P. O.T. A. (Ď. L. O. A.), Q., Č. V. O., O. L., aktuálne s miestom pobytu O. X, A., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.4.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-550-69/PO-Ž-2011 zo dňa 19.3.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-550-69/PO-Ž-2011 zo dňa 19.3.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-550-69/PO-Ž-2011 zo dňa 19.3.2014 odporca podľa § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre jej poskytnutie. S poukazom na výsledky a obsah konania ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj na výsledky dokazovania, vykonaného v zmysle rozsudku NSSR sp. zn. 1Sža/18/2012 z 11.9.2012 dospel k názoru, že navrhovateľa je potrebné pri aplikácii zákona o azyle posudzovať ako osobu bez štátnej príslušnosti. Dôvodil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal svoju (tvrdenú) somálsku štátnu príslušnosť, ktorú ako to uviedol, nadobudol po otcovi, ktorý mal byť somálskym štátnym občanom. Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť Pobrežia Slonoviny uviedol, že navrhovateľ tým, že ako dieťa štátnej občianky Pobrežia slonoviny sa narodil na území Pobrežia Slonoviny získal štátne občianstvo tohto štátu, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou mu toto občianstvo zaniklo, nakoľko sa v skutočnosti správal a cítil ako občan iného štátu - Somálska, ktorú skutočnosť predpokladá zákon pobrežia Slonoviny č. 61-415. Príslušný výnos o strate občianstva Pobrežia Slonoviny však do konania pred odporcom predložený nebol. S poukazom na uvedené takto vzniknutú situáciu odporca vyhodnotil ako stav, kedy nie je možné jasne stanoviť štátnu príslušnosť (krajinu pôvodu) navrhovateľa. Preto na navrhovateľa nazeral ako na osobu bez štátnej príslušnosti a z tohto pohľadu za použitia ust. § 2 písm. k) zákona o azyle posudzoval otázku poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi, ktorému rozhodnutím ČAS: MU-550-23/PO-Ž-2011 z 2.2.201 azyl udelený nebol. Po posúdení podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany dospel odporca k záveru, že navrhovateľ nesplnil žiadnu z predpokladaných podmienok. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.4.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a) - e) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“). Predovšetkým v ňom namietal odporcove závery, týkajúce sa štátneho občianstva navrhovateľa v ktorej súvislosti namietal skutočnosť, že odporca sa posudzovaním Somálska ako krajiny pôvodu nezaoberal a navrhovateľovu žiadosť (o poskytnutie doplnkovej ochrany) posudzoval vyhodnotením naplnenia či nenaplnenia podmienok jej poskytnutia vo vzťahu k Pobrežiu Slonoviny. Tiež dôvodil, že odporcove zistenia týkajúce sa neexistencie hrozby vážneho bezprávia (vo vzťahu k Pobrežiu Slonoviny) nie sú správne, pričom poukázal na obsah v spise odporcu založených informácií o Pobreží Slonoviny. Odporca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a zdôraznil, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje somálske štátne občianstvo, pričom odmietal, že by bol občanom Pobrežia Slonoviny. Poukázal pritom na skutočnosť, že v prípade navrhovateľa nie je možné jasne stanoviť jeho štátnu príslušnosť v ktorom prípade musí byť posudzovaný ako osoba bez štátnej príslušnosti a teda za krajinu jeho pôvodu je potrebné považovať Pobrežie Slonoviny v ktorej mal posledné (jediné a výlučné) bydlisko. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-550/PO-Ž-2011. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ 17.11.2011 ako príslušník Somálska požiadal o azyl z dôvodu ozbrojených konfliktov. Na polícii 16.11.20111 uviedol, že v krajinách EU si ako profesionálny futbalista chcel zarobiť peniaze, že u nich je vojna a že je ťažké nájsť si prácu. Počas vstupného pohovoru u odporcu 23.11.2011 o. i. uviedol, že sa narodil v Abidjane (Pobrežie Slonoviny), kde prežil celý život, že v Somálsku nikdy nebol, že je po otcovi somálskej štátnej príslušnosti, že jeho matka bola štátnou príslušníčkou Pobrežia Slonoviny a s jej národnosťou Senoufo sa identifikoval, že absolvoval základnú a strednú školu a následne sa živil hraním futbalu. Z Abidjanu vycestoval na falošný cestovný doklad 7.10.2011. tiež uviedol, že nikdy nemal žiadne problémy so štátnou mocou Pobrežia Slonoviny a nikdy nebol trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany. Žiadosť o azyl odôvodnil tým, že nemá žiadnu úradnú totožnosť, ktorá skutočnosť mu bránila nájsť si zamestnanie a že zarobené peniaze (z hrania futbalu) mu nepostačovali na živobytie. Tiež uviedol, že v roku 2003 pri demonštrácii v Abidjane bol demonštrantami postúpaný, pričom mu zlomili ruku. Odporca rozhodnutím z 2.2.2012 navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku voči výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany tunajší súd rozsudkom č.k.: 9 Saz 15/2012-50 z 2.5.2012 napadnutý výrok potvrdil. Na základe podaného odvolania voči tomuto rozsudku najvyšší súd slovenskej republiky rozsudkom sp.zn.: 1Sža/18/2012 z 11.9.2012 napadnutý rozsudok zmenila tak, že rozhodnutie odporcu v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, aby sa v konaní zaoberal preukázaním krajiny príslušnosti navrhovateľa a v prípade jej nepreukázania aby vec posúdil ako prípad osoby bez štátnej príslušnosti a aby doplnil dokazovanie, zamerané na preukázanie existencie či neexistencie ozbrojeného konfliktu, resp. na zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie. Navrhovateľ do spisu odporcu založil rodný list svojho syna K. Y. I. Q. C. narodeného 25.2.2008, č. 925 z 3.8.2008 vydaný 9.5.2012, podľa ktorého je otcom dieťaťa navrhovateľ matkou G. Q. G. R.. Z predmetného rodného listu je zrejmé, že do tohto rodného listu bol následne (iným typom písacieho stroja) doplnený údaj o štátnej príslušnosti otca - navrhovateľa, ako aj matky maloletého. Okrem zjavne iného typu písma o doplnení tohto dokumentu svedčí aj skutočnosť, že obidva údaje o štátnej príslušnosti navrhovateľa a matky maloletého boli doplnené potom, ako bol ďalší text v príslušných riadkoch (po uvedení mena a priezviska rodičov a ich zamestnaní) vylúčený vyčiarknutím. V spise sa nachádzajú informácie o Pobreží Slonoviny, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na tamojšiu bezpečnostnú situáciu, na postavenie ľudí bez priznanej štátnej príslušnosti Pobrežia Slonoviny, výňatky z právnych predpisov Somálska a Pobrežia Slonoviny týkajúce sa nadobúdania (straty) štátneho občianstva, preukazovania štátneho občianstva, vydávania rodných listov. Podľa ust. § 2 písm. k) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní postupoval v súlade zákona o azyle, ako aj v súlade so správnym poriadkom. Navrhovateľa zákonom predpísaným spôsobom poučil o jeho právach a povinnostiach, všetky pohovory s ním vykonal za prítomnosti tlmočníka jazyka francúzskeho, navrhovateľovi poskytol dostatok priestoru k tomu, aby preniesol a objasnil dôvody svojej žiadosti o poskytnutie doplnkovej ochrany, dokazovanie vykonal (doplnil) v intenciách rozsudku NSSR sp. zn.: 1Sža/18/2012 z 11.9.2012. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov: Ani táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Tak výrok, ako aj jeho odôvodnenie je formulované zrozumiteľne a logicky, je z neho zrejmé, akou správnou úvahou sa odporca pri jeho vydaní riadil. Odporca objasnil, prečo a na základe akých skutočností navrhovateľa vyhodnotil ako osobu bez štátnej príslušnosti - podrobne sa zaoberal otázkou ev. štátnou príslušnosťou navrhovateľa k Somálsku, resp. k Pobrežiu Slonoviny. Podobne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľovi v prípade jeho návratu do krajiny jeho posledného a jediného bydliska (teda do Pobrežia Slonoviny) nehrozí vážne bezprávie. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca vykonal s navrhovateľom pohovory v priebehu ktorých sa navrhovateľ podrobne vyjadroval k dôvodom svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Do spisu založil navrhovateľom predložený listinný dôkaz (rodný list jeho syna), vyhľadal a do spisu založil adekvátne informácie o krajine bydliska navrhovateľa, osobitne zamerané aj na postavenie osôb bez štátnej príslušnosti, žijúcich v Pobreží Slonoviny. Osobitnú pozornosť venoval vyhľadaniu príslušných častí právnych predpisov, týkajúcich sa nadobúdania štátneho občianstva Somálska a Pobrežia Slonoviny, ako aj podmienok a postupu vydávania rodných listov v Pobreží Slonoviny. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca mal založiť do spisu celý zákon o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny. K tejto výhrade súd poznamenáva, že vykonanie dokazovania v tomto rozsahu nebolo potrebné, pretože: 1. Podstatné a na vec sa vzťahujúce ustanovenia týchto zákonov boli preložené. 2. Rozsah takto vykonaného dokazovania korešpondoval so skutkovým stavom, prezentovaným (zisteným) samotným navrhovateľom, ktorý iba tvrdil (teda ničím nepreukázal), že jeho otec bol Somálčan a matka bola štátnou občiankou Pobrežia Slonoviny a že sa narodil v Pobreží Slonoviny. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že je na navrhovateľovi, aby svoje tvrdenia (akéhokoľvek charakteru) odporcovi náležite preukázal, osobitne ak ide o tvrdenia, týkajúce sa jeho osobných údajov, ktoré môžu mať podstatný vplyv na posúdenie podanej žiadosti. Pokiaľ tak navrhovateľ neurobil, teda svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), nemôže tento nedostatok ako vadu prisudzovať odporcovi, ktorý naviac vykonal dokazovanie, korešpondujúce s obsahom navrhovateľových tvrdení pričom na základe jeho výsledkov dospel k určitému právnemu názoru. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu: Podľa názoru súdu ani táto námietka, po jej komplexnom posúdení, neobstojí. Je síce skutočnosťou, že odporca na základe postojov navrhovateľa k občianstvu Pobrežia Slonoviny a na základe vykonaného dokazovania vyslovil úvahu o možnej strate ev. nadobudnutého štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny navrhovateľa, avšak sám odporca v odôvodnení zdôraznil, že k tejto strate iba mohlo dôjsť. Teda z jeho strany nešlo o tvrdenie, ale iba o vyslovenú eventualitu. Odporca však svoju úvahu, týkajúcu sa určenia štátneho občianstva navrhovateľa - konkrétne tohto, že v prejednávanej veci nie je možné jednoznačne ustáliť štátne občianstvo navrhovateľa a preto za krajinu jeho pôvodu je potrebné považovať Pobrežie Slonoviny v ktorej navrhovateľ mal prežiť celý život a ktorá mala byť miestom jeho posledného bydliska, založil na v konaní navrhovateľom prezentovaných skutočností. Preto rozpor medzi obsahom spisu a zisteným stavom veci súd nezistil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Pre správnosť či nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (ktorým navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana) je potrebné ustáliť krajinu pôvodu navrhovateľa (teda krajinu do ktorej sa navrhovateľ prípadne vráti) a posúdiť existenciu či neexistenciu (ev. mieru) vážneho bezprávia v tejto krajine pôvodu. Podľa ust. § 2 písm. k) zákona o azyle krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska. Ustálenie štátneho občianstva žiadateľa o azyl (v danom prípade žiadateľa o poskytnutie doplnkovej ochrany) je preto základným predpokladom pre posúdenie žiadosti. Odporca dospel k názoru, že osobu navrhovateľa je potrebné pokladať za osobu bez štátnej príslušnosti, v dôsledku čoho je potrebné považovať za miesto štátnej príslušnosti krajinu v ktorej mal navrhovateľ trvalé bydlisko - teda Pobrežie Slonovina. Podľa názoru súdu je táto úvaha správna a to vzhľadom na vykonané dokazovanie - predovšetkým na tvrdenia samotného navrhovateľa. Ako to vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania - predovšetkým teda z obsahu navrhovateľových výpovedí uskutočnených pred odporcom: 1. navrhovateľ tvrdil (nijakým spôsobom však nepreukázal), že jeho otec bol somálskym štátnym príslušníkom a že jeho matka bola štátnou príslušníčkou Pobrežia Slonoviny, pričom sa identifikoval s jej etnickým pôvodom Senoufo (ľudia Senoufa žijú na severe Pobrežia Slonoviny, 2. navrhovateľ tvrdil, že sa narodil na Pobreží Slonoviny v Abidjane, kde prežil a býval celý svoj život, 3. navrhovateľ tvrdil, že je Somálčan a nikdy sa necítil byť štátnym príslušníkom Pobrežia Slonoviny, 4. v navrhovateľom predloženom rodnom liste jeho syna je ako jeho otec uvedený navrhovateľ s tým, že štátnou príslušnosťou je Somálčan - k tomuto údaju je však potrebné poznamenať, že údaj o štátnom občianstve otca dieťaťa - navrhovateľa je zjavne dopísaný po vyhotovení (inak s najväčšou pravdepodobnosťou pravého) rodného listu, naviac nie je dokladom o štátnom občianstve. V súvislosti s určením štátnej príslušnosti navrhovateľa, keďže navrhovateľ nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom svoju štátnu príslušnosť, vzhľadom k ním tvrdeným skutočnostiam mohli nastať nasledovné alternatívy jeho štátneho občianstva: a/ navrhovateľ je štátnym občanom Somálska, pričom celý život prežil na Pobreží Slonoviny, b/ navrhovateľ je štátnym občanom Pobrežia Slonoviny, pričom celý život prežil na Pobreží Slonoviny, c/ navrhovateľ je štátnym občanom Somálska a súčasne Pobrežia Slonoviny, pričom celý život prežil na Pobreží Slonoviny, (d/ teoreticky: navrhovateľ je štátnym príslušníkom iného štátu, pričom celý život prežil na Pobreží Slonoviny.) Z uvedeného je zrejmé, že skutočne nie je možné jasne ustáliť (určiť) štátnu príslušnosť navrhovateľa. Nebolo však spochybnené, že navrhovateľ mal trvalé bydlisko v Abidjane - teda na Pobreží Slonoviny. Ak teda odporca posudzoval pre potreby rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľa ako osobu bez štátnej príslušnosti - teda predpoklady jej poskytnutia skúmal z pohľadu, že jeho krajinou štátnej príslušnosti je Pobrežie Slonoviny, jeho úvaha je logická a je v súlade so zákonom (§ 2 písm. k) zákona o azyle). Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal, že zistenia odporcu, podľa ktorých bezpečnostná situácia v oblasti Abidjanu je uspokojivá sú v rozpore s obsahom spisu a že odporca nedostatočne posúdil jeho tvrdenia týkajúce sa jeho diskriminácie. Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Ako to vyplýva z obsahu informácií o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Pobreží Slonoviny - konkrétne v oblasti Abidjanu, od marca 2013 došlo k zlepšeniu celkovej bezpečnostnej situácie, pričom z oblasti Abidjanu nie sú hlásené žiadne incidenty (Správa nezávislého experta na situáciu ľudských práv v Pobreží Slonoviny Doudou Dieneho z 13.1.2014). Pokiaľ navrhovateľ svoje tvrdenia o zlej bezpečnostnej situácii opiera o správy zo 16.10. 2013 a zo 7.12.2013 je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto informácie mapujú nálezy mŕtvol a ľudských pozostatkov pochádzajúcich z obdobia rokov 2010 a 2011, resp. hovoria o porušovaní ľudských práv spáchaných tradičnými lovcami „Dozos“, ktorí však pôsobia v západnej časti teritória Pobrežia Slonoviny a nie v Abidjane. Jedna z uvedených správ (zo 16.10.2013) hovorí o zvýšení počtu tzv. diaľničných útokov, ku ktorým však dochádza na vidieckych cestách a ich cieľom je okrádanie cestujúcich. K časti, týkajúcej sa vyhodnotenia postavenia cudzincov, resp. osôb bez štátnej príslušnosti v Pobreží Slonoviny odporca poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na istú mieru diskriminácie. Správne však poukázal aj na skutočnosť, že zo založených informácií - správ nevyplýva, že by táto diskriminácia dosiahla úroveň mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Okrem iného o tom svedčí aj samotný navrhovateľ, ktorý (ako to tvrdí bez štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny) absolvoval tak základnú ako aj strednú školu, pracoval ak hráč futbalu. Ak teda navrhovateľovi v prípade návratu na Pobrežie Slonoviny nehrozí uloženie či výkon trestu smrti, mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie a nakoľko v Pobreží Slonoviny resp. v oblasti Abidjanu niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa ohrozená, odporca správne rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Súčasne správne vyhodnotil zistený stav veci, ak osobu navrhovateľa posudzoval ako osobu bez štátnej príslušnosti, nakoľko nebolo možné ustáliť jeho konkrétnu štátnu príslušnosť. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).