Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200918 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200918.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Weindel Logistik Service SR spol. s r.o., Nám. SNP 15, 811 01 Bratislava, IČO: 35744278, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.: XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. S./X/ XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 770,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XX.XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o d ô v o d n e n i e : Q. sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február až december XXXX. Q. v žalobe uvádza, že správca dane rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december XXXX. Q. na základe predložených dovozných dokladov potvrdených colným úradom, ako príjemca a deklarant doviezol na územie SR tovar zo H., T. a W.. F. bol prepustený colnými orgánmi do colného režimu voľný obeh. Q. podľa § 2X ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o N.) vznikla daňová povinnosť, daň zaplatil a uplatnil si právo na odpočítanie N. podľa § 5X ods. 1 písm. d/ zákona o N.. E. dane neuznal odpočítanie dane zaplatenie žalobcom, pretože podľa správcu dane došlo k porušeniu § 49 ods. X zákona o N., podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa správcu dane žalobca dovezený tovar nepoužil na dodávky svojich tovarov a služieb, ktoré sám poskytol. Q. si nemohol uplatniť odpočítanie dane, ktorú bol povinný platiť pri dovoze tovarov, aj keď má doklad (C.), na ktorom síce je uvedený ako príjemca tovaru a deklarant, ale nedisponoval s tovarom ako vlastník a nevznikli mu žiadne náklady na obstarávanie tovaru, ktoré by vstupovali do cien jeho zdaniteľných plnení na výstupe. Q. si na vstupe uplatnil nárok na odpočítanie dane, na výstupe daň vypočítanú z hodnoty prebaleného tovaru nikdy nefakturoval a neodviedol, fakturoval a odviedol len daň vzťahujúcu sa na poskytnuté služby prebalenie. U. spojené s dovozom tovaru majú priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými obchodmi vlastníka tovaru. Q. uvedené ustanovenie zákona porušil, dovezený tovar nepredal v tuzemsku, nedodal do iného členského štátu ani nevyviezol do tretieho štátu, t.j. nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ a nemohol si tak odpočítať daň v sume, ktorú zaplatil správcovi dane (colnému úradu) pri dovoze tovaru. Q. uvádza, že problematika možnosti odpočítania dane pri dovoze tovaru (čl. XXX, XXX a XXX E.) bola predmetom konzultácie na XX stretnutí H. pre N. dňa XX.XX.XXXX. H. pre N. takmer jednomyseľne potvrdil, že zdaniteľná osoba označená za osobu povinnú platiť daň pri dovoze tovaru podľa čl. XXX E. A. XXXX/XXX/ES (§ 69 ods. X zákona o N.) nemá právo ju odpočítať podľa čl. XXX E. (§ 49 ods. X písm. d/ zákona o N.), ak nezískala právo využívať tovar ako jeho vlastník a náklady tovaru nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou. Z. platí aj v prípade, ak platiteľ dane má dokumenty spĺňajúce podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Q. mohol dodať služby prebalenia tovaru, ak by aj neexistovalo priame a bezprostredné spojenie medzi dovezeným tovarom a jeho prebalením a nemusel byť vlastníkom tohto tovaru. Q. môže dodať takéto služby, ale v takomto prípade si nemôže uplatniť nárok na N.. Q. k tvrdeniu správcu dane uvádza, že tieto tvrdenia nemajú oporu v zákone, pretože došlo zo strany správcu dane k nesprávnej aplikácii zákona č. XXX/XXXX Z.z. a základných princípov uplatňovania dane z pridanej hodnoty. D. dane podľa zákona o N. je dodanie tovaru alebo dovoz tovaru do tuzemska. V dodaní tovaru za protihodnotu v tuzemsku a v dovoze tovaru do tuzemska ide o samostatné inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať, pretože majú samostatný a osobitný režim. E. dane nesprávne aplikuje podmienky vzťahujúce sa výlučne na dodanie za protihodnotu v tuzemsku na dovoz tovaru. H. právo, resp. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa vzťahuje výlučne k dodaniu tovaru kupujúcemu. Q. nebol kupujúcim, preto ust. § 8 ods. X písm. a/, § X9 ods. 1 zákona o N. nie je možné na daný prípad aplikovať. D. dovoze tovaru žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 2X ods. 1 písm. a/ zákona o N. prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. D. dovoze tovaru daňová povinnosť, teda aj právo na odpočítanie dane nie sú podmienené vznikom práva nakladať s tovarom ako vlastník, ale len vznikom daňovej povinnosti podľa colných predpisov a § 2X ods. 1 zákona o N.. Podľa ust. § 49 ods. X písm. d/ zákona o N. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. X a 7. D. môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. D. „použijem na dodávky tovarov a služieb“ odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. X písm. d/ zákona o N. je nutné interpretovať v prepojení s ust. § X ods. 3 zákona o N. tak, že odpočítanie dane je podmienené rozsahom jeho použitia pre účely uskutočnenia ekonomickej činnosti platiteľa dane. Q. za účelom uskutočnenia svojej hlavnej ekonomickej činnosti obstaral tovar, ktorý síce sám o sebe nebol ďalej predmetom predaja, no bol použitý výhradne na uskutočnenie jeho hlavnej ekonomickej činnosti, na služby prebalenia tovaru. E. služby prebalenia tovaru bol aj dovoz tovaru z tretej krajiny a pri realizácii služieb odoslanie toho istého tovaru do tretej krajiny. G. uplatneným právom na odpočítanie dane z dovezeného tovaru a uskutočnením ekonomickej činnosti žalobcu existuje príčinná súvislosť, ktorá tkvie v skutočnosti, že bez reálneho dovozu tovaru žalobcovi, by nebolo možné vykonať objednané služby vzťahujúce sa k dovezenému tovaru, t.j. žalobca by nemohol realizovať svoju ekonomickú činnosť - službu prebalenia tovaru. Q. uvádza, že náklady spojené s dovozom tovaru boli výlučne jeho nákladmi, boli súčasťou služby prebalenia tovaru, a teda majú priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými obchodmi žalobcu. V. tovaru nemohla byť prvkom tvoriacim cenu plnenia na výstupe, pretože žalobca tovar nekúpil a náklady z nákupu mu nevznikli. Právny záver správcu dane, ktorý priamu a bezprostrednú súvislosť medzi odpočítaním dane na vstupe a plneniami na výstupe podmieňuje účtovaním o cene tovaru, ako nákladovej položke je založený na nemožnej podmienke a takýto právny záver nie je možné akceptovať. K. judikatúrou súdneho dvora EÚ rozsudkami C - XX/XX G. R. plc., C - XXX/XX K. U., C - XXX/XX L. nie je aktuálna, pretože v prípadoch riešených E. dvorom EÚ v uvedených sporoch sa nejedná ani o skutkovo zhodné a ani podobné prípady s prípadom žalobcu. Q. správcu dane sú v rozpore so zásadou neutrality, ktorá je jednou z hlavných podmienok fungovania mechanizmu N.. V argumentácii výsledkami konzultácie H. pre N. žalobca namieta, že H. pre N. je poradným orgánom Y. komisie, v jeho záveroch ide o odporúčania, ktoré nie sú právne záväzné a v argumentácii správcu dane ide len o oznámenie finálneho záveru bez toho, aby bolo zrejmé na základe čoho H. k takémuto záveru dospel. Q. uvádza, že žalovaný v rozhodnutiach zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX je argumentácia v mnohých prípadoch duplicitná, neusporiadaná a je založená na rovnakých nosných prvkoch ako argumentácia správcu dane. Q. s odkazom na judikatúru E. dvora EÚ (rozsudok Y. C-XXX/XX, K. U., atď.) poukazuje na to, že vznik práva na odpočítanie dane pri tovare a službách sa viaže na priamu a bezprostrednú súvislosť s výstupnými plneniami. Q. nesplnil podmienky na odpočítanie dane z C. vystavených za tovar, výsledkom jeho činnosti neboli plnenia priamo a bezprostredne súvisiace s podstatou tovaru, pretože na tie nemal platiteľ oprávnenie od vlastníka tovaru. U. dane neprišlo k porušeniu neutrality dane, ani k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže. Q. nebolo priznané právo na odpočítane dane, pretože nesplnil podmienky uvedené v zákone o N., ktorý vychádza zo smerníc spoločenstva. U. za tovar neboli súčasťou celkových nákladov žalobcu, teda neboli ani podstatným prvkom tvoriacim cenu služieb za poskytnutie skladovania a prebalenia tovaru. Preto nie je možné súhlasiť s tým, že tieto náklady súvisia s hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby. U. preukázané priame a bezprostredné prepojenie s podnikaním žalobcu, preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane z tovaru uvedeného na C.. Q. uvádza, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zo XX.XX.XXXX sú v rozpore so zákonom a jeho rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach. Podľa žalobcu základnou otázkou, ktorú bolo potrebné primárne zodpovedať bola podmienka vlastníckeho práva resp. práva nakladať s tovarom ako vlastník. Q. uvádza, že podľa ustanovenia § 8 ods. X písm. a/ zákona o N. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § X9 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o N. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. N. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa žalobcu táto podmienka sa vzťahuje výlučne k dodaniu tovaru kupujúcemu. Q. nebol kupujúcim, nedošlo k žiadnemu dodaniu tovaru ani k daňovej povinnosti z dodania tovaru. Z uvedeného dôvodu nie je možné odpočítanie dane podmieňovať tým, že žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Q. vznikla daňová povinnosť z dovozu tovaru podľa § 2X ods. 1 písm. a/ zákona o N.. Q. uvádza, že na rozdiel od právnych záverov žalovaného odôvodnil svoj právny názor konkrétnymi ustanoveniami zákona o N. a preto podľa názoru žalobcu má žalovaný konkrétne uviesť z ktorého ustanovenia zákona o N., resp. E. XXX/XXXX ES vyplýva, že ak platiteľ poskytuje službu, ktorá sa vzťahuje k tovaru, napr. službu prebalenia, má mať k uvedenému tovaru právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník. F. žalovaného, že aj pri dovoze tovaru je jednou z podmienok na uplatnenie N. z tohto tovaru získať právo na využívanie tohto tovaru ako jeho vlastník, teda možnosť voľne disponovať s tovarom, čo žalobca nesplnil, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Q. podal colné a prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh mu vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 2X ods. 1 písm. a/ zákona o N.. D. dovoze tovaru daňová povinnosť a teda aj právo na odpočítanie dane nie sú podmienené vznikom práva nakladať s tovarom ako vlastník, ale len vznikom daňovej povinnosti podľa colných predpisov a § 2X ods. 1 zákona o N.. Q. naďalej tvrdí, že si uplatňoval náklady spojené s dovozom tovaru, ktoré boli súčasťou služby prebalenia tovaru a teda majú priame a bezprostredné spojenie s jeho zdaniteľnými obchodmi. Q. nikdy netvrdil, že náklady na tovar boli súčasťou nákladových prvkov zdaniteľných plnení a súvisia s jeho hospodárskou činnosťou. T. ekonomickou činnosťou žalobcu je skladovacia a baliaca činnosť. Q. za účelom uskutočňovania svojej hlavnej ekonomickej činnosti obstará tovar, ktorý síce sám o sebe nebol ďalej predmetom predaja, no bol použitý výhradne na uskutočnenie jeho hlavnej ekonomickej činnosti. E. služby prebalenia tovaru bol aj dovoz tovaru z tretej krajiny a po realizácii služby aj odoslanie toho istého tovaru do tretej krajiny. G. uplatnením práva na odpočítanie dane z dovezeného tovaru a uskutočnením ekonomickej činnosti žalobcu existuje príčinná súvislosť, ktorá tkvie v skutočnosti, že bez reálneho dovozu tovaru žalobcovi by nebolo možné vykonať objednané služby vzťahujúce sa aj k dovezenému tovaru, t.j. žalobca by nemohol realizovať svoju ekonomickú činnosť. Q. uvádza, že U. súd SR rozsudkom sp. zn. XSžf/XX-XX/XXXX z XX.XX.XXXX zmenil rozsudok L. súdu v R. č.k. XS/XXX/ XX-XXX a XS/XXX-XXX/XXXX z XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutia N. riaditeľstva SR z XX.XX.XXXX ako aj prvostupňové rozhodnutia N. úradu R. I z XX.XX.XXXX, ktoré predchádzali rozhodnutiu správcu dane z XX.XX.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru U. súdu SR vyslovenom v uvedenom rozsudku z XX.XX.XXXX vyplýva, že k zmene skutkového alebo právneho stavu nedošlo. E. dane a ani žalovaný sa právnym názorom U. súdu SR neriadil. V rozsudku U. súdu SR z XX.XX.XXXX sa uvádza, že zákon o N. obsahuje osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a služby, osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. V ustanovení § 49 ods. X a X zákona o N. sú uvedené zákonné podmienky, za ktorých je možné odpočítať daň z tovaru a služieb, ktoré platiteľ použije na dodávky tovaru a služieb od dane, ktorú je platiteľ povinný zaplatiť. Q. vznikla v posudzovaných prípadoch daňová povinnosť zaplatiť daň titulom dovozu tovaru a nie na základe dodania tovaru alebo služby. Od tejto dane má platiteľ právo si odpočítať daň z N. s tovarom a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V uvedenom rozsudku U. súdu z XX.XX.XXXX sa ďalej uvádza, že otázka uplatneného nároku na odpočítanie dane je otázkou skutkovou, ktorá musí byť posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti zisteného skutkového stavu. U. súd uvedeným rozsudkom v zmysle bodu X výroku rozsudku E. dvora EÚ C - XX/XX na konkrétne zistené okolnosti daného prípadu použil test „priamy a bezprostredný vzťah“ a prijal záver, že tu existuje ekonomická súvislosť, ktorá tkvie v skutočnosti, že bez reálneho dovozu tovaru by nebolo možné vykonať zdaniteľné plnenia na výstupe teda objednané služby vzťahujúce sa k predmetnému tovaru a žalobca postupoval správne, keď od sumy dane z pridanej hodnoty, ktorú bol povinný zaplatiť za dovoz tovaru si uplatnil právo na odpočet N.. U. postupoval správca dane i žalovaný, keď bez zákonných dôvodov uplatňovali proti žalobcovi tzv. nemožnú podmienku tvrdiac, že si žalobca mohol uplatniť nárok na odpočet N. a to aj napriek tomu, že povinnosť zaplatiť daň tu existovala. V danom prípade, keby si súd osvojil názor správcu dane a žalovaného, by prišlo k porušeniu jedného zo základných princípov unijného práva uplatňovaných na N. a to princíp neutrality N.. Q. vo vyjadrení k žalobe uvádza, že správca dane nepriznal po vykonanej kontrole N. za február - december XXXX žalobcovi právo na odpočítanie dane z tovarom uvedených na jednotných colných dokladoch (ďalej C.), na ktorých je žalobca uvedený ako príjemca a deklarant /zástupca, daň uhradil správcovi dane, teda colnému orgánu. Po vykonaní prebalenia (copackingu) tovaru, práce vyfakturoval zahraničnému odberateľovi. Q. nepoužil tovar na svoje zdaniteľné plnenia, ale vykonal na základe objednávky vlastníka tovaru jeho prebalenie a zahraničnému vlastníkovi tovaru náklady spojené s prebalením tohto tovaru aj vyfakturoval. R. zistené a preukázané, že žalobca nesplnil podmienku uvedené v § 49 ods. X písm. d/ zákona o N., ako platiteľ dane nepoužil dovezený tovar na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. N. zaplatená colnému orgánu pri dovoze tovaru, nemá priame a bezprostredné spojenie s plneniami žalobcu na výstupe. L. súd v R. č. 2S XXX/XXXXX, 2S XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorým boli potvrdené dodatočné platobné výmery správcu dane, vydané za zdaňovacie obdobia február XXXX až december XXXX. U. súd SR rozsudkom sp. zn. XSžf/XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok L. súdu v R. sp. zn. 2S XXX/XX, 2S XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil tak, že zrušil rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Podľa názoru súdu, správne orgány nesprávne právne posúdili vec, rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Q. uvádza, že tovar, z ktorého si žalobca uplatňuje odpočítanie dane, bol v colnom konaní prepustený do tuzemska, pretože vyrubené clo a daň žalobca uhradil, ale tento tovar bol zahraničnej osoby, žalobca bol príjemcom tovaru v tom zmysle, že tovar mu bol doručený, pretože podľa dohody so zahraničnou osobu tovar skladoval a prebalil. D. dane nadobudla v tuzemsku zahraničná osoba, nie žalobca. Po vykonaní objednaného prebalenia tovaru bol tovar dodaný podľa pokynov vlastníka - zahraničnej osoby do tretích štátov alebo do iných členských štátov. F., že pri dodaní tovaru za protihodnotu v tuzemsku daňová povinnosť a teda aj právo na odpočítanie dane je podmienené vznikom práva kupujúceho nakladať s tovarom ako vlastník sa vzťahuje výlučne k dodaniu tovaru kupujúcemu a keďže žalobca nebol kupujúcim, preto § 8 ods. X písm. a/ a § X9 ods. 1 zákona o N. nie je možné uplatniť na daný prípad, nebol žalobcom odôvodnený ustanoveniami zákona o N., ako uvádza v žalobe, je to jeho subjektívny názor. Z uvedeného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že platiteľ dane musí splniť dve základné podmienky pri odpočítaní dane pri dovoze tovaru do tuzemska. Q. ako platiteľ dane splnil jednu podmienku, daň zaplatil správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. D. uvedená v prvej vete § 49 ods. X zákona o N. nebola splnená. Q. nepoužil tovar, z ktorého uplatňuje daň, na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ dane. K. nemohol, pretože s týmto tovarom nemohol disponovať, nakladať, tovar bol vlastníctvom zahraničnej osoby. D. plnenie žalobca nepoužil na uskutočnenie ekonomickej činnosti, čo bolo jednoznačne zistené a preukázané správcom dane. F. v žalobe, že žalobca si neuplatňoval náklady z tovaru na vstupe, ale uplatňoval si náklady s dovozom tovaru, ktoré boli súčasťou služby prebalenia a majú priame a bezprostredné spojenie s jeho zdaniteľnými obchodmi, je nepravdivé a v protiklade aj s jeho vyjadrením, keď napr. v bode XX. žaloby tvrdil, že pri dovoze tovaru daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane nie sú podmienené nakladať s tovarov ako vlastník, teda nie sú to náklady spojené s dovozom tovaru, ale náklady z tovaru. daň vyrubená colným orgánom, ktorú si žalobca uplatnil, sa týkala tovaru a nebola súčasťou služby prebalenia tohto tovaru. Q. fakturoval zahraničnej osobe iba vykonané služby prebalenia tovaru, v cene nebol zahrnutý aj tovar. Aj § X1 a § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o N. pojednáva o dani pri dovoze tovaru, nie o nákladoch spojených s dovozom tovaru. Z.. § 24 ods. X zákona o N. stanovuje, že základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely podľa colných predpisov. Podľa ods. X uvedeného ustanovenia, môžu byť zahrnuté do základu dane aj ďalšie náklady, napr. dane, clá, provízia,... žalobcom predložené písomné colné vyhlásenia sú vystavené za tovar, colný úrad ako správca dane vymeral výšku N. z tovaru. D. a bezprostredne s uskutočňovaním ekonomickej činnosti žalobcu súvisel nákup obalového materiálu, ktorý bol použitý na služby prebalenia tovaru žalobcom pre zahraničnú osobu. D. uplatnení práva na odpočítanie dane z obalového materiálu a jeho použitia na prebalenie tovaru zahraničnej osoby, teda uskutočnenia ekonomickej činnosti žalobcu, existuje príčinná súvislosť. F. nebol využitý na účely uskutočňovania ekonomickej činnosti žalobcu ako je tvrdené v žalobe, žiadna činnosť s ním nebola vykonaná. Q. tovar prebalil podľa pokynov zahraničnej spoločnosti, teda vykonal ekonomickú činnosť podľa zapísaného predmetu činnosti v obchodnom registri SR tak, ako by ju vykonal na tovare akéhokoľvek svojho zákazníka, ktorému by služby prebalenia vyfakturoval a tovar by nebol vlastníctvom žalobcu. Q. v ďalšej časti vyjadrenie poukazuje na uplatňovanie spoločného systému N. a na rozsudky vo veci C-XXX/XX, C-XX/XX a články XXX, XXX, XXX, XXX a XX smernice A. XXXX/XXX/ES a Z. H. pre N.. Q. považoval za dôležité v rozhodnutiach upozorniť aj na skutočnosť, že žalobca tvrdil, že colný úrad neakceptoval jeho požiadavku zaradiť do režimu aktívny zušľachťovací styk všetky tovary a zaradil doň iba čokoládové výrobky. V protiklade s uvedeným si napr. v máji XXXX uplatnil N. z C. za čokoládové výrobky v režime voľný obeh, aj v júli XXXX si uplatnil na čokoládové výrobky režim voľný obeh. Q. pripomína, že C. vystavuje colný deklarant, ktorý za jeho správnosť vyplnenia nesie zodpovednosť, čo bol v tomto prípade žalobca, ktorý podal colné vyhlásenie vo vlastnom mene a na svoj účet, daň zaplatil, tovar bol prepustený do režimu voľný obeh. L. žalobca tvrdí, že colný úrad zaradil do aktívneho zušľachťovacieho styku v podmienečnom režime len čokoládové výrobky, mal vysvetliť, prečo zaradil čokoládové výrobky na C. napr. za máj XXXX a júl XXXX do režimu voľný obeh. Podľa vyššie uvedeného, platiteľ dane mal uplatnil na čokoládové výrobky režim aktívny zušľachťovací styk, ale použil režim voľný obeh, pretože zjavne vedel, že by nesplnil podmienku aktívneho zušľachťovacieho styku, po prebalení vyviezť čokoládové výrobky späť do tretieho štátu, pretože čokoládové výrobky boli po prebalení odoslané do A., teda zostali na území Y. spoločenstva, ako je uvedené v rozhodnutiach daňových orgánov. D. dane si neoprávnené odpočítal daň pri dovoze tovaru, s ktorým nemohol disponovať ako jeho vlastník, tým bola zahraničná osoba, pri dodaní tohto tovaru do iného členského štátu nebola priznaná daň z tohto tovaru. V prípade, keď bol tovar dovezený z tretích štátov do tuzemska a po prebalení dodaný do iného členského štátu, prišlo ku kráteniu dane na území EÚ. U. postupom daňových orgánov, ale konaním žalobcu a zahraničnej osoby bol porušený a zneužitý mechanizmus N.. V žalobe je opätovne uvedené, že tovar bol po prebalení odoslaný do tretej krajiny, aj keď bol odoslaný aj do iných členských štátov. N. orgány po zrušení rozhodnutí U. súdom SR postupovali v jeho intenciách, pretože vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Po zvážení všetkých skutočností nebola priznaná N. z tovarov uvedených na C. s prihliadnutím na ustanovenia zákona o N., uvedených rozsudkov Y., články smernice A. a aj usmernenie z XX. stretnutia H. pre N., kde bola riešená skutkovo zhodná problematika, ktoré daňové orgány nemali k dispozícii v čase súdneho sporu so žalobcom. Q. nenadobudol predmet dane uvedený na C., z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, preto nemá právo odpočítať túto daň, pretože tovar nepoužil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane. Q. zotrváva na svojom stanovisku, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový a právny stav bol dostatočne zistený a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal náhradu trov konania. L. súd v R. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. dôvodná a preto súd vydal rozhodnutie, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. X O.). E. v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. X O.). S. správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O. súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Q. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.). D. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X prvá veta O.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. X veta druhá O.). Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX vykonal správca dane u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december XXXX, pričom výsledky kontroly zaznamenal v protokole zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe podaných námietok žalobcu vypracoval správca dane dodatok č. X k protokolu s tým, že závery z kontroly ponechal bezo zmeny. Na základe uvedenej kontroly boli žalovaným vydané rozhodnutia č.I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/ XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/ XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX- XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/ XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r, všetky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery N. úradu R. I (ďalej len správca dane) č. XXX/XXX/XXXXXX/ XX/Vrá, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Vrá, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Vrá, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Vrá, č. S./S./XXXXXX/XX/Vrá, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Vrá, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Vrá, č. XXX/XXX/ XXXXXX/XX/Vrá, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Vrá, č. 600/XXX/XXXXXX/XX/Vrá a č. XXX/XXX/XXXXXX/ XX/Vrá, všetky zo dňa XX.XX.XXXX, o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február až december XXXX podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zák. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov z neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Zb.), ktoré boli predmetom preskúmania L. súdu v R. v konaní vedenom pod sp. zn. 2S XXX/XX, 2S XXX-XXX/XX. L. súd v uvedenom konaní vydal rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol U. súd SR rozsudkom sp. zn. X E./XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil rozsudok L. súdu v R. sp. zn. 2S XXX/XX, 2S XXX-XXX/XX tak, že zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutia správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX. V novom konaní vydal žalovaný rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Rohá zo dňa XX.XX.XXXX o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február až december XXXX. Súd konštatuje, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že k zmene skutkového stavu nedošlo. Súd z pripojeného rozsudku U. súdu SR zistil, že v ňom bolo poukázané na znenie § 44 ods. X písm. b/ bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a ust. § 49 ods. X písm. d/, § X ods. X písm. d/, § 2X ods. X a 2, § 8 ods. X písm. a/, § 6X ods. 8, § 5X ods. 1 písm d/, § 3 ods. 2 zákona o N. a čl. 9 ods. 1 E. A. XXXX/XX/ ES a rozsudky SD EÚ vo veci C-XXX/XX L. a C-XXX/XX K. U. a dospel k záveru, že : „K. vyplýva z uvedeného rozsudku, ako aj ustanovenia § 49 ods. X písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. a E. rady XXXX/XXX/ES, žalobca splnil podmienky na to, aby si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorú zaplatil pri dovoze tovaru na územie E. republiky.“ „Podľa názoru senátu žalobca postupoval správne, keď od sumy dane z pridanej hodnoty, ktorú bol povinný zaplatiť ako platiteľ za dovoz tovaru do tuzemska, si uplatnil právo na odpočet dane za dodávky tovaru a služieb a to aj preto, že tu existuje ekonomická súvislosť, ktorá tkvie v skutočnosti, že bez reálneho dovozu tovaru do pracoviska žalobcu by nebolo možné vykonať objednané služby vzťahujúce sa i k predmetnému tovaru, t.j. žalobca by nemohol realizovať svoju ekonomickú činnosť - službu prebalenia tovaru.“ Súd zdôrazňuje, že ako vyplýva z obsahu spisu žalovaného k zmene skutkového a právneho stavu nedošlo. U. trvá skutočnosť, že žalobcovi vznikla v prejednávaných prípadoch daňová povinnosť zaplatiť daň titulom dovozu tovaru a nie na základe dodania tovaru alebo služby. Q. si uplatnil nárok na odpočítanie dane vypočítanej a zaplatenej z hodnoty takto obstaraného (dovezeného) tovaru, ktorú žalobca zaplatil pri dovoze tovaru na územie E. republiky, na výstupe daň vypočítanú z hodnoty prebaleného tovaru nikdy nefakturoval, keďže k žiadnemu prevodu tovaru samotného neprišlo. Je taktiež preukázané (to tiež konštatoval U. súd SR v rozsudku z XX.XX.XXXX), že žalobca fakturoval svojmu odberateľovi do tretej krajiny cenu za poskytnuté služby a odviedol len daň, ktorá sa vzťahovala na poskytnuté služby prebalenia tovaru. Q. a správca dane, napriek vyslovenému právnemu názoru U. súdu SR v rozsudku sp. zn. X E./XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vydali napadnuté rozhodnutia, ktorých dôvody sú totožné z predchádzajúcimi rozhodnutiami (ktoré už boli predmetom preskúmania) a rozsah dôvodov rozšírili o pracovný dokument H. pre N. č. XXX W. z XX.XX.XXXX - usmernenie z XX. stretnutia H. pre N. z XX.XX.XXXX, dokument C taxud.c.X(XXXX)XXXXXX-XXX kde boli riešené otázky súvisiace s uplatňovaním ustanovení čl. XXX,XXX, XXX E. A.. V tomto dokumente sa okrem iného uvádza, že: „H. pre N. takmer jednomyseľne potvrdzuje, že zdaniteľná osoba ako zodpovedná za platbu N. pri dovoze podľa čl. XXX smernice o N. nie je oprávnená odpočítať daň, ak dôjde k (súčasnému) naplneniu oboch nasledujúcich podmienok: 1/ osoba nenadobudla právo disponovať s tovarom ako vlastník 2/ náklady tovaru nemajú priamu a bezprostrednú (okamžitú) súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou. (<http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/key_documents/ vat_committee/guidelines-vat-committee-meetings_en.pdf>). Súd konštatuje, že žalovaný nesprávne interpretoval tento dokument, pretože uvedené dve podmienky sa musia splniť súčasne čo sa v tomto prípade nestalo. Je pravdou, že 1/ podmienka bola splnená, čo je medzi žalobcom a žalovaným nesporné, pretože žalobca nebol vlastníkom tovaru. N. podmienka nebola splnená, pretože tu existuje ekonomická súvislosť, ktorá tkvie v skutočnosti, že bez reálneho dovozu tovaru, by nebolo možné vykonať zdaniteľné plnenia na výstupe, teda objednané služby vzťahujúce sa k predmetnému tovaru a žalobca postupoval správne, keď od sumy dane z pridanej hodnoty, ktorú bol povinný zaplatiť za dovoz tovaru, si uplatnil právo na odpočet dane. Súd poukazuje na to, že v závere pracovného dokumentu je uvedené, že ide len o názory a odporúčania členov H., ktoré nezakladajú oficiálnu interpretáciu zákonov EÚ, nie sú schválené Y. komisiou a nezaväzujú EÚ ani členské štáty. Taktiež napadnuté rozhodnutia zdôvodnili s poukazom na rozsudky E. dvora EÚ vo veci C-XX/XX G. R., C-XXX/XX L.. K judikatúre E. dvora EU súd uvádza, že pokiaľ sa žalovaný v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky súdneho dvora, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. D. sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. V prípadoch riešených SD EÚ uvádzaných žalovaným v rozhodnutiach sa nejedná o skutkovo zhodné a ani podobné prípady s prípadmi žalobcu. V prípade C-XXX/XX L. v bode XX sa uvádza, aby bolo možné odpočítať N., musia plnenia uskutočnené na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je N. odpočítaná. K. vyplýva z uvedeného rozsudku, ako aj ustanovenia § 49 ods. X písm. d/ zákona o N. a E. A. XXXX/XXX/ ES, žalobca splnil podmienky na to, aby si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorú zaplatil pri dovoze tovaru na územie E. republiky (rozsudok NS SR sp. zn. XSžf XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). V prípade C-XX/XX G. v súvislosti s prijatými plneniami vznikli výdavky, ktoré neboli súčasťou ceny zdaniteľných plnení na výstupe. H., ktoré nie sú súčasťou ceny zdaniteľných plnení na výstupe, priamo a bezprostredne nesúvisia s plneniami na výstupe a nie je možné daň odpočítať. K. uvedeného kritéria je podmienená tým, že výdavky spojené s prijatými plneniami vznikli. Ak výdavky nevznikli, potom nemôžu byť súčasťou ceny zdaniteľných plnení ale ani ceny plnení, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami a uvedené kritérium nie je možné aplikovať. Súd konštatuje, že žalovaný po zrušení rozhodnutí rozsudkom U. súdu SR sp. zn. X E. XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydal napadnuté rozhodnutia, ktoré sa odchýlili od právneho názoru vysloveného v uvedenom rozsudku bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu napriek tomu, že rozsudkom U. súdu SR bol viazaný (§ 250ja ods. X O.s.p.). Súd uvádza, že viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením § 250ja ods. X O.s.p. a viazanosťou správneho orgánu právnym názorom najvyššieho súdu súd dáva do pozornosti žalovaného, vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený tak, ako tomu v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu je. U. je pritom nevyhnutné, aby sa správny orgán s právnym názorom súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť. Vzhľadom na uvedené súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný bude postupovať v naznačenom smere a bude sa pridržiavať a riadiť vysloveným právnym názorom v rozhodnutí U. súdu SR sp. zn. X E. XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým je viazaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § X50k ods. 2 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný a preto žalovaný mu nahradí trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. k rukám právneho zástupcu žalobcu v celkovej výške XX.XXX,XX eur v nasledovnom členení: - prevzatie a príprava zastupovania XX.XX.XXXX ....................... XXX,- eur ................. X,XX eur - písomné podanie na súd (žaloba) XX.XX.XXXX ........................ XXX,- eur ................. X,XX eur - písomné podanie na súd (stanovisko k vyjadreniu žalovaného) XX.XX.XXXX ................... XXX,XX eur .............. X,XX eur - zastupovanie pred KS XX.XX.XXXX .........................................XXX,XX eur .............. X,XX eur E. XXX,XX eur ..............XX,XX eur F. odmena za X úkony a režijný paušál spolu - XXX,XX eur. F. odmena a režijný paušál pri spojení XX vecí predstavuje (XXxXXX,XX eur) ... X.XXX,XX eur. U. hotových výdavkov podľa § X5 písm. a/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. - cestovné výdavky. - zastupovanie pred KS v R. XX.XX.XXXX (L.-R.-L. =XXXkm), cena nafty k XX.XX.XXXX n- X,XXX eur/ l, cena za 1 km (X,XX eur x X,XXX)=X,XXXXX eur, náhrada za spotrebované pohonné látky (XXXkm x X,XXXXX eur) = XX,XX eur. E. paušálnej náhrady (XXX km x X,XXX eur) = XXX,XX eur. E. XXX,XX eur. Z. v R. - 82,XX eur (faktúra č. X). E. ............ XXX,XX eur. U. hotových výdavkov podľa § 15 písm. b/ (§ 17) vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. - náhrada výdavkov za stratu času - XX.XX - XX.XX.XXXX, L. - R. - L. (XX hodín, XX polhodín). E. za každú aj začatú polhodinu za čas strávený na ceste XX,XX eur, suma za XX polhodín predstavuje XXX,XX eur. U. výdavkov za premeškaný čas celkom XXX,XX eur. N. z pridanej hodnoty XX% zo základu XXXX,XX eur predstavuje XXXX,XX eur. 1/ F. odmena a režijný paušál ..........................................X.XXX,XX eur 2/ U. výdavkov § 15 písm. a/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. ...... XXX,XX eur 3/ U. výdavkov § 15 písm. b/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. ...... XXX,XX eur 4/ N. z pridanej hodnoty .................................................... X.XXX,XX eur E. X.XXX,XX eur Súd priznáva žalobcovi aj uplatnenú zmluvnú odmenu podľa čl. V. bod X zmluvy o poskytovaní právnych služieb z XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,- eur bez N., ktorú žalobca uhradil advokátovi na základe faktúry č. XXXX/XX z XX.XX.XXXX. E. ......... XX.XXX,XX eur. Trovy konania taktiež pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške XXX,- eur, ktoré žalovaný žalobcovi. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.