Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200428 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200428.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: A. O., E..XX.X.XXXX, Š. Z.Ť. E. L. X., zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-107-011/2015-AV zo dňa 18.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.: PPZ-HCP-BA6-107-011/2015-AV zo dňa 18.02.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O .s. p. a v e c vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 148,22 eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia) do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Jarmily Karak Vargovej K. S. S., W..S.., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 13.03.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 5.3.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-107-011/2015- AV vydanom dňa 18.02.2015, ktorým odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa s dĺžkou doby zaistenia do 18.05.2015 v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom vydania rozhodnutia, t.j. 18.02.2015 navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 18.05.2015. V predmetnej veci o odvolaní navrhovateľa súd rozhodol Uznesením č.k. 9Sp/19/2015-27 zo dňa 19.3.2015, ktorým odvolanie odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 1Sža/18/2015 zo dňa 21. apríla 2015 Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp/19/2015-27 zo dňa 19.3.2015 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/18/2015 zo dňa 21. apríla 2015 bolo doručené na Krajský súd v Bratislave dňa 24.6.2015. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/18/2015 zo dňa 21. apríla 2015 nadobudlo právoplatnosť dňom 10. júla 2015. V odôvodnení rozhodnutia odporcu zo dňa 18.02.2015 o zaistení navrhovateľa sa uvádza, že navrhovateľ bol dňa 18.02.2015 v čase o 02.30 hod. kontrolovaný hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru v linkovom autobuse z Budapešti do Nemecka. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť v zmysle § 18 ods. 4 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore. Svoju totožnosť preukázal kartou žiadateľa o azyl v Maďarsku Č. G. Y. na A. A. O., E.. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene bol dňa 18.02.2015 v čase o 02.30 hod. predvedený v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Odporca dňa 18.02.2015 zaslal cestou Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo-Rajka žiadosť štátnym orgánom Maďarska o podanie informácie, či navrhovateľ je žiadateľom o pobyt alebo azyl na území Maďarska, pričom bolo odporcovi oznámené, že navrhovateľ je evidovaný v maďarskom utečeneckom informačnom systéme ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarska. Dňa 18.02.2015 odporca oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra SR dôvod na začatie konania podľa medzinárodného právneho predpisu, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a taktiež bolo správnym orgánom požiadané o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa menovaného nariadenia, v prípade navrhovateľa pod číslom MU-DF-97/2015-DŽ. Odporcovi bolo oznámené, že Dublinské stredisko začína konanie o odovzdaní navrhovateľa do iného štátu podľa § 46a zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu začal odporca dňa 18.02.2015 vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Navrhovateľ bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarskej republiky, cez územie Slovenskej republiky na územie Spolkovej republiky Nemecko. Svojím konaním, neoprávnene opustil Maďarsko. V jeho prípade existuje riziko úteku, nakoľko navrhovateľ sa chce dostať do Spolkovej republiky Nemecko. Odporca v rozhodnutí ďalej konštatuje, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu vedenému Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Dublinské stredisko zo dňa 18.2.2015 pod č. MU- DF-97/2015-DŽ o prevoze podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko je preukázané, že účastník konania je v súčasnej dobe žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky. Samotný základ pre začatie konania o zaistení na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky je skutočnosť, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarskej republiky, čo bolo potvrdené doručenou informáciou, ktorej obsah je, že účastník konania je evidovaný v maďarskom utečeneckom informačnom systéme ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarska. Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že je štátnym príslušníkom E. L. X., ktorý sa na Slovensko dostal omylom; súčasne je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarskej republiky. Svoju totožnosť preukázal preukazom žiadateľa Č.. G. Y. na A. A. O., E. X.X.XXXX. Na základe uvedeného preukazu a následného overenia údajov cestou spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka odporca ustálil jeho totožnosť. Namietal postup odporcu a žiadal, aby s ním bolo zaobchádzané ako s osobou maloletou. Ďalej namietal vážnosť vôle smerujúcej k vzdaniu sa opravného prostriedku, ako aj tvrdenia odporcu o nemožnosti využitia alternatívnych opatrení z dôvodu chýbajúcich ustanovení v zákone o pobyte cudzincov. Uviedol, že vyhlásil, že je osobou, ktorá je maloletá. Táto skutočnosť nie je zaprotokolovaná, avšak je zrejmé, že odporca musel o tejto skutočnosti vedieť, nakoľko odporca ho poslal na lekárske vyšetrenie jeho veku. Poukázal na to, že mal k dispozícii, a ukazoval odporcovi dôkaz - rozsudok Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014, ktorým bol on spoločne s ďalšími dvomi osobami braný na zodpovednosť za priestupok prekročenie štátnej hranice mimo hraničného priechodu, pričom s týmto bolo zaobchádzané ako s osobou maloletou a bol následne umiestnený v Záchytnom tábore pri Ústave na výchovu detí a mládeže v Niši. Mal za to, že bolo zrejmé, že sa jedná o osobu maloletú, preto mal odporca oznámiť nájdenie maloletého bez sprievodu na území Slovenskej republiky, a nechať mu ustanoviť opatrovníka a postupovať v súlade s § 127 zákona o pobyte cudzincov. Tento záver o nedostatku veku potvrdzuje aj vyšetrenie MUDr. Radovana Vaňatku, rádiológa, zaprotokolované pod číslom PPZ-HCP- BA6-107-27/2015-AV, v ktorom sa na základe rádiologického vyšetrenia konštatuje, že „Všetky rastové štrbiny v zobrazenej časti skeletu sú už uzatvorené - kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov“. Poukázal na to, že takýto záver nevypovedá o tom, že navrhovateľov vek presahuje 18 rokov. Podľa záverov lekára je plnoletosť navrhovateľa „vysoko pravdepodobná“, preto existujú pochybnosti o veku navrhovateľa; v prípade posudzovania veku prostredníctvom röntgenového vyšetrenia je potrebné a nevyhnutné zohľadniť odchýlku až dva roky, ktorá v danom prípade zohľadnená nebola. Pokiaľ by zohľadnená bola, bolo by možné navrhovateľa považovať za maloletého. Namietal, že odporca nedal vypracovať znalecký posudok, uspokojil sa iba s vyjadrením, čo je v rozpore s jeho povinnosťou riadne zistiť skutkový stav veci. Uviedol, že pokiaľ odporca pripustil formu odborného vyjadrenia, je otázne, prečo pripustil rádiologické vyšetrenie. V zmysle inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR sú na identifikáciu veku jedinca podľa obsahového vymedzenia znaleckej činnosti zodpovední znalci z oblasti antropológia, nakoľko rádiodiagnostika a rádioterápia sa zaoberá diagnostikou chorôb pomocou röntgenového žiarenia, vrátane liečby nádorových aj nenádorových ochorení rádioaktívnymi látkami (teda pre úplne inú činnosť, ako bol predmet zisťovania) - preto namieta obsah záverov v odbornom vyšetrení. Namietal nerešpektovanie dokumentov, ktoré sú pri zisťovaní veku významné a hoci sú pôvodne určené pre účely posudzovania azylových žiadostí, môžu byť analogicky využité aj na posúdenie prípadu navrhovateľa. Citoval publikácie Európskeho podporného úradu pre azyl o posudzovaní veku žiadateľov o azyl: EASO Age Assessment Practice in Europe, ktorá okrem iného pojednáva aj o rádiodiagnostike ako spôsobe pre určovanie veku žiadateľov o azyl. Podľa jeho názoru mala byť zohľadnená odchýlka +/-2 roky a uplatnená zásada v pochybnostiach prospech žiadateľa. Nakoľko navrhovateľ tvrdil, že je maloletý, predložil k dispozícii rozsudok Srbského súdu preukazujúci jeho nižší vek a túto skutočnosť nevyvrátilo ani lekárske vyšetrenie, preto mal za to, že s ním by malo byť zaobchádzané ako s maloletým, a preto mal byť bezodkladne prepustený zo zaistenia a umiestnený v detskom domove pre maloletých bez sprievodu. Nakoľko na základe rozsudku Srbského súdu bola jeho „maloletosť“ jednoznačná od začiatku, mal odporca postupovať, akoby jednal s maloletou osobou. Namietal „údajné“ vzdanie sa práva podať opravný prostriedok. Nemá vedomosť o tom, že by sa niekedy vzdal práva podať odvolanie voči uvedeným rozhodnutiam, resp. nebol mu známy dopad takéhoto úkonu na jeho následné procesné možnosti. Po kontaktovaní s právnym zástupcom, navrhovateľ pri vysvetlení obsahu rozhodnutia, ako aj významu pečiatok preukazujúcich vzdanie sa odvolania, nevedel, čo znamená vzdanie sa odvolania, nevedel, že niekedy niečo také podpísal. Podľa neho, iba podpísal predložené papiere, vrátane zápisnice o vzdaní sa odvolania. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ výslovne vyhlásil, že sa nikdy opravného prostriedku nevzdal. Pokiaľ podpísal vzdanie sa odvolania, urobil tak z nevedomosti, tomuto aktu nerozumel a len podpisoval jemu predložené papiere. Uviedol, že nedostatočným zisťovaním skutkového stavu veci došlo k takým pochybeniam, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že záver o neprípustnosti skúmania alternatívnych donucovacích opatrení a možnosti ich uplatnenia výlučne v prípade konania o administratívnom vyhostení, je zároveň nesprávnym právnym posúdením. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že opravný prostriedok bol zaslaný prostredníctvom Slovenskej pošty na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde bol doručený dňa 9.3.2015 (podané na pošte dňa 6.3.2014), po lehote ustanovenej zákonom. Mal za to, že odvolanie podľa ust. § 54 ods. 2 zák. č.71/1967 Zb. nespĺňa podmienku včasnosti a ide o oneskorene podané odvolanie. Navrhol opravný prostriedok proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia odmietnuť. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 18.02.2015, navrhovateľ ho po pretlmočení podpísal a prevzal dňa 18.02.2015 o 11.00 hod. čo potvrdil svojim podpisom a po jeho prevzatí využil svoje právo a v zmysle § 53 zák. č. 73/1967 Zb. o správnom konaní sa v zápisnici vedenej pod číslom PPZ-HCP-BA6-107-012/2015-AV vzdal práva na odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu. Navrhovateľ bol v zápisnici poučený o následkoch takéhoto aktu ako aj, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Mal za to, že na základe uvedených skutočností rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2015. Uviedol, že nie je pravdou, že navrhovateľ nevedel, čo podpisuje a aký to bude mať na neho dopad, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa sa k danej veci vyjadrovať nemôže, nakoľko pri jednotlivých vykonávaných úkonoch nebola prítomná. Ohľadom neplnoletosti navrhovateľa uviedol, že dňa 25.02.2015 kontaktoval Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov s oznámením, že navrhovateľ vyhlásil, že je maloletou osobou a dátum narodenia, ktorý uvádzal je nesprávny. Na základe uvedeného, bol kontaktovaný rádiológ MUDr. Radovan Vaňatka, PhD., ktorý dňa 03.03.2015 vypracoval posudok, kde je uvedené, že navrhovateľove rastové štrbiny v zobrazenej časti skeletu sú už uzatvorené - kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje 18 rokov. Z uvedeného, mal za preukázané, že navrhovateľ nie je neplnoletou osobou, za ktorú sa vydáva ale je osobou dospelou. Administratívny spis odporcu obsahuje záznam o predvedení zo dňa 18.2.2015, úradný záznam zo dňa 18.02.2015, záznam o vykonaní lustrácie, žiadosť o poskytnutie informácii SKP Čuňovo -Rajka, ustanovenie tlmočníka, žiadosť na Ministerstvo vnútra SR, žiadosť o umiestnenie cudzinca do ÚPZC Medveďov, zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 18.2.2015, rozhodnutie o zaistení navrhovateľa vydané odporcom dňa 18.02.2015, eskortovanie navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, žiadosť zo dňa 25.02.2015 o zistenie kostného veku cudzinca, výsledok vyšetrenia zo dňa 26.02.2015 realizovaného na žiadosť Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova č. 44, opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 5.3.2015, rozsudok Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014, plnomocenstvo zo dňa 25.2.2015, substitučná plná moc zo dňa 3.3.2015. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 22.7.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona číslo 404/2011 Z. z. rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 111 ods. 6 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku; to neplatí, ak je celkom zjavné, že ide o maloletú osobu. Podľa § 127 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z .z. ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu podľa § 111 ods. 6, považuje sa na účely konania podľa tohto zákona za plnoletú osobu; ak sa podrobí lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku. Výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku spracuje lekár vo forme odborného vyjadrenia. Ak na základe vyšetrenia nie je možné určiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho vykonávania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch vyšetrenia. Podľa § 127 ods. 3 zákona číslo 404/2011 Z. z. za maloleté dieťa, ktoré nemá zákonného zástupcu, koná vo veciach pobytu ustanovený opatrovník. Podľa § 88 ods. 9 zákona číslo 404/2011 Z. z. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. Podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ktorý je maloletou osobou nájdenou na území Slovenskej republiky. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 22.7.2015 napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, právna zástupkyňa svoju neúčasť na ňom ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O .s. p.) vec prejednal v jej neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní zástupca odporcu sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa a navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ bol prepustený zo zaistenia dňa 13.7.2015. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Pokiaľ ide o námietku nedostatku veku navrhovateľa súd má za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ na preukázanie jeho tvrdenia, že je maloletý, predložil rozsudok Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014, ktorým bol vzatý na zodpovednosť za priestupok - prekročenie štátnej hranice mimo hraničného priechodu, kde s ním bolo zaobchádzané ako s maloletou osobou a bol umiestnený v Záchytnom tábore pri Ústave na výchovu detí a mládeže v Niši. V rozsudku dátum narodenia navrhovateľa je uvedený dňom 5.6.1998. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že s istotou sa nedal zistiť dátum narodenia obvineného O. A. , pretože príslušníkovi Policajnej stanice Blace povedal, že sa narodil 6.5.1999, vyšetrovateľovi stanice A. I., že sa narodil 6.5.1989 a pri výsluchu na súde kategoricky tvrdil, že sa narodil dňa 5.6.1998. Preto bolo Centrum sociálnej starostlivosti Prokuplje požiadané o to, aby sa obhajoba maloletého uskutočnila v prítomnosti sociálneho pracovníka Centra sociálnej starostlivosti. Navrhovateľ vyhlásil, že je osobou, ktorá je maloletá. Následne odporca poslal navrhovateľa na lekárske vyšetrenie jeho veku,t.j. rádiologické vyšetrenie. Odporca vychádzal iba z odborného vyjadrenia MUDr. Radovana Vaňatku, rádiológa. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.02.2015 sa uskutočnilo lekárske vyšetrenie, a to RTG ľavej ruky a distálneho predlaktia na určenie kostného veku, AP-projekcia. Na základe rádiologického vyšetrenia, radiológ konštatoval, že „Všetky rastové štrbiny v zobrazenej časti skeletu sú už uzatvorené - kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov. Na základe uvedeného odporca v konaní postupoval s navrhovateľom ako s plnoletým. Predpokladom toho, aby odporca s osobou, u ktorej sú pochybnosti o jej veku, konal ako s plnoletou osobou je, že na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Z uvedeného je zrejmé, že zistenie odporcu ohľadom veku navrhovateľa musí byť jednoznačné, nevzbudzujúce pochybnosti. V prípade pochybností je potrebné postupovať v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech navrhovateľa (analogicky v zmysle ustanovenia § 127 zákona o pobyte cudzincov). Záver rádiológa, že kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov, je sporným, a nevypovedá o tom, že navrhovateľov vek presahuje 18 rokov. V prípade posudzovania veku prostredníctvom röntgenového vyšetrenia je nevyhnutné zohľadniť odchýlku až dva roky, ktorá zohľadnená nebola. Radiológ nevysvetlil význam a dopad odchýlok medzi nameranými a ustanovenými hodnotami. Námietka navrhovateľa týkajúca sa nerešpektovania dokumentov, ktoré sú pri zisťovaní veku významné, je opodstatnená. Na identifikáciu veku navrhovateľa je potrebné doplniť dokazovanie znalcom z oblasti antropológia. V rámci odboru Antropológia sa vykonáva znalecká činnosť zameraná na identifikáciu veku jedinca. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je podľa § 250i veta prvá O. s. p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tom čase podľa tvrdenia navrhovateľa mal tento byť maloletý a napriek lekárskemu vyšetreniu zostal tento vek pochybným z hľadiska záveru odporcu, že navrhovateľ je dospelý. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa § 127 zákona o pobyte cudzincov, sa považuje za maloletú osobu. Vzhľadom na vyššie uvedené s navrhovateľom sa v tom, čase malo konať ako s osobou maloletou, preto navrhovateľ nebol spôsobilý na úkon vzdania sa odvolania. Ako osoba neplnoletá je nespôsobilá na uvedený úkon. Jeho vzdanie sa odvolania preto nemožno považovať za úkon platný a účinný. Vzdanie sa opravného prostriedku je preto neplatné a neúčinné. Odporca sa otázkou možnosti uplatnenia alternatív zaistenia nezaoberal, a preto v tejto časti súd vyhodnotil rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom k tomu, že v priebehu pojednávania súd zistil, že navrhovateľ bol prepustený zo zaistenia dňa 13.7.2015, súd už nerozhodoval o navrhovateľovom bezodkladnom prepustení zo zaistenia (§ 250sa ods.7 O.s.p.). Na základe vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (§ 250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi. Trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Odmena bola priznaná podľa § 11ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 1 úkon právnej služby (písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej) á 139,83 eur. Režijný paušál bol priznaný v sume 8,39 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú 148,22 eur (139,83 eur + 8,39 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 7 dní od jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, vo dvoch písomných vyhotoveniach.