Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201654 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201654.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: B. N. A. M., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom N.Z., W. Č. N. N., Č. Č.. X, U. Č.. XX, evidenčne s miestom pobytu X. X, Z., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného na základe substitučného plnomocenstva pani JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Mariánske nám. 31, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 29.9.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-356-67/PO-Ž-2013 zo dňa 25.8.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-356-67/PO-Ž-2013 z 25.8.2015 v napadnutej časti, ktorou navrhovateľovi nebol udelený azyl p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-356-67/PO-Ž-2013 zo dňa 25.8.2015 odporca podľa § 13 ods. 1, zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, poskytol mu však doplnkovú ochranu na dobu jedného roka. Svoje rozhodnutie vo výroku o neudelení azylu zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu. Opísal v konaní zistený stav veci a obsah vykonaného dokazovania, poukázal na zistené rozpory v tvrdeniach navrhovateľa oproti skutočnostiam zisteným v konaní. Osobitne poukázal na doklady predložené navrhovateľom, ktoré mali preukazovať jeho činnosť tlmočníka pre medzinárodné sily ISAF, ktoré nakoniec sám navrhovateľ označil v podstate ako nezakladajúce sa na pravde, nakoľko mu ich „zohnal“ iný tlmočník. Odporca tiež poukázal na navrhovateľom úmyselne uvádzaný iný dátum svojho narodenia oproti skutočnému dátumu narodenia ako vyplýva z ním predloženého osobného dokladu - tzv. tazkiry. Zdôraznil, že navrhovateľ opísal iba jeden incident (ktorý mal byť dôvodom jeho odchodu z Afganistanu) a to upozornenie od neznámeho muža ktorého stretol v meste na trhovisku, ktorý mu mal povedať aby s prácou tlmočníka prestal, inak ho zabijú. Z takto zisteného stavu veci odporca vyvodil záver, že u navrhovateľa nedošlo k naplneniu znakov prenasledovania, ako ich má na mysli § 2 písm. d) zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.9.2015, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výroku o neudelení azylu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a), c), d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Namietal v ňom, že odporca mal k dispozícii všetky potrebné informácie k tomu, aby mohol zistiť na základe dopytu a medzinárodnej spolupráce, či navrhovateľ pracoval ako tlmočník alebo nie pre spojenecké vojská ISAF. Argumentoval, že odporcovi predložil taký dokument, aký od ISAF obdržal. Poukázal na skutočnosť, že odporca vykonal dokazovanie cestou dopytu na veliteľa kontingentu SR v misii EUPOL, nakoľko on pracoval - tlmočil pre sily ISAF. Namietal nesprávne posúdenie veci, keď podľa zákona o azyle sa poskytne medzinárodná ochrana nielen osobe na ktorej bolo prenasledovanie už vykonané. V ďalšom poukázal na časti dokumentu UK Border agency z 8.3.2013, ktoré v anglickom jazyku citoval, podľa ktorého osoby pracujúce pre armádu sú častým cieľom útokov. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol napadnutý výrok odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.12.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho dôvodnosti a správnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom vyhlásení ktorým o azyl požiadal a v priebehu konania samotného udával rôzne dôvody svojej žiadosti o azyl. Poznamenal, že v priebehu konania sa navrhovateľovi nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať predpoklady udelenia azylu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila, súhlasila však s prejednaním veci v jej neprítomnosti (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-356/PO-Ž-2013. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K bližšie nešpecifikovanej námietke, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: I keď navrhovateľ túto námietku bližšie nešpecifikoval, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu súd dospel k presvedčeniu, že nie je dôvodná. Tak z výroku rozhodnutia o neudelení azylu, ako aj z jeho odôvodnenia je zrejmé, že rozhodnutie je formulované jednoznačným, logickým a jasným spôsobom z ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa navrhovateľ pri jeho vydaní riadil. Dôvody neudelenia azylu navrhovateľovi odporca aj náležite odôvodnil - je z ich zrejmé, prečo azyl navrhovateľovi udelený nebol. K námietke, podľa ktorej v konaní nebol dostatočne zistený stav veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ bol v konaní trikrát vypočutý - bol mu daný dostatočný priestor na prezentovanie a preukázanie dôvodov jeho žiadosti o azyl. Odporca založil do spisu všetky navrhovateľom predložené doklady - dôkazy, ktorými preukazoval svoje tvrdenia. Vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré boli svojím obsahom zamerané na navrhovateľove tvrdenia a tiež na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Afganistane, včítane regiónu jeho pôvodu. Ku konkrétnej námietke smerujúcej proti postupu odporcu, ktorý vykonal dokazovanie dopytom na veliteľa slovenského kontingentu misie EUPOL súd poznamenáva, že takýto postup odporcu bol logický a odôvodnený. Veliteľ slovenskej misie je nepochybne osobou, ktorá z titulu svojej pozície je oboznámená o. i. aj s podmienkami vstupu afgánskych občanov na teritóriá základní cudzích vojsk, nachádzajúcich sa v Afganistane. Naviac ide o oficiálneho predstaviteľa Slovenskej republiky, teda žiadosť o informácie bola aj z tohto dôvodu legálna. Navrhovateľova bližšie nešpecifikovaná námietka, podľa ktorej mal odporca vykonať dokazovanie „na základe dopytu a medzinárodnej spolupráce“ je nedôvodnou, nakoľko v konaní o udelení azylu je takýto priamy kontakt s orgánmi iných štátov v rámci dokazovania neprípustný. Pokiaľ ide o námietku odporcovho vyhodnotenia navrhovateľom predložených dokladov, ktoré majú svedčiť o jeho pôsobení tlmočníka súd poukazuje na samotné vyjadrenia navrhovateľa ohľadne týchto dokladov, ktoré navrhovateľ urobil v priebehu tretieho pohovoru, konaného 7.7.2015. Na tomto pohovore navrhovateľ, odpovedajúc na cielené otázky odporcu, týkajúce sa odporúčaní datovaných 2.1.2011 uviedol, že v období na nich uvedenom ako tlmočník nepracoval, veľmi túžil získať takéto odporúčania, lebo chcel získať americké vízum. Tak mu nakoniec jeden tlmočník takúto doklady - odporúčania „zohnal“. Z tohto vyjadrenia navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že tieto odporúčacie listy nie sú pravými. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky ani táto nie je dôvodná. Predpokladom udelenia azylu postupom podľa § 8 písm. a) zákona o azyle je existencia: 1/ odôvodnenej 2/obavy z 3/prenasledovania z 4/ rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ v konaní prezentoval obavu, ktorú odôvodňoval tým, že pracoval ako tlmočník pre cudzie vojská pôsobiace v Afganistane v dôsledku čoho sa mu neznámy človek na trhovisku v meste Kábul vyhrážal - povedal mu, že ak neprestane ako tlmočník pracovať, tak ho zabijú. Niet pochýb o tom (ako to vyplýva zo správ založených v spise odporcu) že osoby spolupracujúce s medzinárodnými jednotkami pôsobiacimi v Afganistane môžu čeliť problémom, i keď v hlavnom meste Kábule je toto riziko menšie. Avšak iba toto všeobecné riziko nemôže byť dôvodom udelenia azylu, nakoľko pre jeho udelenie musia byť splnené predpoklady § 8 zákona o azyle. V prejednávanej veci by teda bolo nevyhnutným, aby navrhovateľ preukázal, že ako tlmočník pôsobil, že jeho obava z perzekúcie z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení je dôvodná. Podľa názoru súdu odporca správnym spôsobom vyhodnotil v konaní zistený stav veci ak konštatoval, že dôvody pre udelenie azylu splnené neboli. S takýmto vyhodnotením sa súd stotožňuje. Poukazuje súčasne na skutočnosť, že odporca ani nemohol navrhovateľovi uveriť, že ako tlmočník pôsobil. Ak totižto navrhovateľ medzi inými predložil ako dôkazy (datované 22.7.2011, 31.12.2011, 2.1.2012 - 2x) o jeho pôsobení ako tlmočníka doklady o ktorých sa sám vyjadril, že nie sú pravými - že mu ich iba „zohnal“ iný tlmočník, pričom naviac z obsahu týchto dôkazov vyplýva, že mal ako tlmočník pôsobiť v období (júl 2011 - január 2012 ), keď objektívne túto činnosť vykonávať nemohol, pretože študoval na Farmaceutickom inštitúte Afzal Asas v Kábule (od roku 2009 do konca roku 2011), tak takéto doklady nemôžu svedčiť výkonu jeho tlmočníckej činnosti. Vo vstupnom pohovore uviedol, že ako tlmočník pracoval po ukončení školy (koniec roku 2011) asi 8 mesiacov - do polovice roka 2012 v Kandaháre. Vtedy mu mal počas dovolenky v Kábule na trhu neznámy muž povedať, aby sa späť k armáde už nevracal, lebo inak ho zabijú. Naspäť sa k vojenskej jednotke už nevrátil a z Afganistanu vycestoval v máji 2013. Ak teda navrhovateľ predložil odporcovi doklady, ktoré mali svedčiť o tom, že pre americké jednotky tlmočil, pričom údaje na nich uvedené podľa vlastného vyjadrenia odporcu nemôžu byť pravdivé - naviac sám odporca uviedol, že tieto mu „zohnal“ iný tlmočník, tak vyhodnotenie odporcu o tom, že navrhovateľ nepreukázal svoje pôsobenie tlmočníka je dôvodné a správne. Naviac súd dodáva, že v podstate ide o nedôveryhodnosť navrhovateľa. A to nielen z dôvodu vyššie uvedeného. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, navrhovateľ tiež: 1/ Vo svojej výpovedi na oddelení azylu PZ Humenné 24.7.2013 o. i. uviedol, že po skončení štúdia na farmaceutickom inštitúte nikde nepracoval - bol nezamestnaný a že o azyl chce požiadať z dôvodu pretrvávajúcich vojnových konfliktov v Afganistane. Totožnými dôvodmi odôvodnil aj svoju žiadosť o azyl. 2/ Navrhovateľ udával ako dátum svojho narodenia 7.11.1993. 3/ Svoje meno uviedol ako „A. M.. 4/ Na dokladoch predložených navrhovateľom sú uvedené osobné údaje navrhovateľa takto: - na doklade o ukončení bakalárskeho štúdia: N. A. , N. Q. K. I.. XXXX; - na pochvale za študijné výsledky kuzu anglického jazyka: A.; resp.: A. Q. K.; - na vysvedčení o ukončení strednej školy: N. A., nar. v roku 1987; - na tzv. tazkire - národnej identifikačnej karte: N. A., nar. 26.9.1990; - vo všetkých navrhovateľom písaných a podpísaných dokladoch (žiadostiach o dlhodobé priepustky) navrhovateľ sa označoval za A. M., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden doklad (napr. stálu priepustku, preukaz, a pod.), na základe ktorého by mu bolo umožňované vstupovať na americké vojenské základne. Tak z obsahu vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na poznatky z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že medzinárodné vojenské sily pôsobiace v Afganistane takéto doklady afgánskym občanom na vstup vydávali. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom prezentovaný dôvod opodstatnenosti jeho obavy, resp. prenasledovanie, ktoré malo spočívať v tom, že mu neznámy človek na trhovisku v Kábule mal povedať, aby sa nevracal k americkej armáde - inak ho zabijú nie je prenasledovaním v zmysle § 2 zákona o azyle. Naviac navrhovateľ sa po tejto udalosti k prezentovanej údajnej tlmočníckej práci pre armádu nevrátil. Teda, ak by k tejto udalosti aj došlo, odpadol dôvod jeho obavy, nakoľko túto výzvu rešpektoval. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ opustil Afganistan až cca rok potom, ako došlo k udalosti z roku 2012, ktorú v priebehu pohovorov pred odporcom opísal. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie náležitým spôsobom z ktorého je zrejmá jeho správna úvaha a aj preto, lebo zistený stav veci správne a v súlade so zákonom posúdil, sú napadnutý výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil. Záverom súd poznamenáva, že odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, ktorá mu poskytuje ochranu pred akoukoľvek formou vážneho bezprávia. Súd súčasne vyslovuje domnienku, že navrhovateľ ani nemá záujem o poskytnutie azylu. Zjavne sa uspokojil s poskytnutím doplnkovej ochrany. Tento záver súd dovodil zo skutočnosti, že i napriek tomu, že ako adresu svojho pobytu (po poskytnutí doplnkovej ochrany) uviedol Dunajská ulica č. 2, Bratislava, na tejto adrese je neznámy, ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).