Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/723/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715205934 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715205934.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: V. M., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, deti rodičov: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Y. 3, O. a P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, Z. C., adresa na doručovanie: A. XX/C, O., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia určením výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.09.2015 č.k. 12P/194/2015-36, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 16.09.2015 č.k. 12P/1945/2015-36 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého V. M. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne a na výživu maloletej C. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, u oboch detí od 16.09.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O povinnosti otca predbežne prispievať na výživu maloletých detí rozhodol podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. po zistení, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec na deti prispieva nepravidelne, naviac, výška otcom zasielaného výživného nepostačuje na krytie ani základných potrieb detí. Pokiaľ matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadala aj o zverenie detí do jej starostlivosti, v tejto časti návrhu matke nevyhovel dospejúc k záveru, že situácia v rodine nevyžaduje okamžitý zásah súdu, keďže maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky a otec starostlivosť matky nenamieta.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o výživnom v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý v napadnutej časti žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, majúc za to, že uznesenie bolo vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu, nepravdivých a zavádzajúcich údajov. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že po rozchode s matkou neodišiel do Z. C., kde má trvalý pobyt, prenajal si byt, aby bol v blízkosti detí, za čo platí 400,- eur mesačne + 30,- eur garážové státie. Dohodu s matkou o platení výživného neuzavrel, sumu 300,- eur mesačne platil v tiesni a pod nátlakom. Namietal taktiež nepredloženie dokladov o výdavkoch detí matkou, rovnako namietal výdavok 374,- eur mesačne na materskú školu pre maloletú C., ktorý považoval za neekonomický, majúc za to, že matka vzhľadom na nízky vek C. mala radšej čerpať materskú dovolenku ako nastúpiť do práce.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí a matka maloletých detí.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom ako vecne správne potvrdiť, súdom určené výživné považoval za opodstatnené vzhľadom na vek a potreby
detí. Sumu 60,- eur mesačne, ktorú v súčasnej dobe otec na deti posiela, považoval za nepostačujúce na krytie základných potrieb detí.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca taktiež navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, uviedla, že otec má dostatočný príjem na úhradu výživného, pretože je riadne zamestnaný v spoločnosti svojho bratranca R. má služobné auto, služobný telefón, zároveň je konateľom a vlastníkom spoločnosti TT A., s.r.o., J. XX, ktorá je platcom DPH a ktorá za rok 2014 vykazovala zisk, je vlastníkom nehnuteľnosti štyroch bytových jednotiek a štyroch garáží, má možnosť privyrábať si, čo aj robí, nakoľko vlastní tepovací stroj, ktorý prenajíma a služby prezentoval aj v inzercii Pezinsko. Tvrdenie otca, že nemá dostačujúci príjem je zavádzajúce, ide o účelové konanie zo strany otca. Zdôraznila, že otec odišiel z jej bytu 14.09.2014, od svojho odchodu až do marca 2015 jej prispieval na výživu detí sumou 300,- eur mesačne. Je pravdou, že výživné nemali dohodnuté v písomnej forme, rovnako ako ani otázku stretávania sa otca s deťmi, nepovažovali to za potrebné, nakoľko ich ústna dohoda o stretávaní sa otca s deťmi a o výživnom až do marca 2015 fungovala, obaja ju dodržiavali. Otec, keď zistil, že v apríli 2015 nastupuje do zamestnania, prestal platiť na výživu detí. Výdavky tvrdené otcom na bývanie považovala za neadekvátne, uviedla, že otec neodišiel zo svojho, ale z jej bytu, v čase jeho odchodu bola na rodičovskej dovolenke s maloletou C., došli jej úspory, jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu vo výške 250,24 eur. Dôvodom opätovného nástupu do zamestnania bola skutočnosť, že nebola schopná pokrývať potreby detí. Výdavok na materskú školu pre C. nie je neekonomický, je bohužiaľ nutný, do mestskej škôlky C. nebola prijatá vzhľadom na svoj vek. Skladovanie všetkých dokladov pri súčasnej starostlivosti o deti, najmä od vecí, z ktorých deti vyrástli nestíha, deti sú vo veku, kedy sa im kupuje oblečenie len na aktuálne obdobie.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 74 a nasl. O.s.p., vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej úpravy. Už z pojmu predbežného opatrenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov, t.j. zabezpečujú sa ich nároky, ktoré im zatiaľ neboli priznané. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove - výžive detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
S poukazom na uvedený charakter predbežného opatrenia odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že matka obsahom svojho návrhu dostatočným spôsobom osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov určením výživného na maloleté deti, keďže je nesporné, čo vyplýva z obsahu spisu, že rodičia maloletých detí od septembra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, otec na výživu detí do júna 2015 prispieval sumou 300,- eur mesačne, v mesiaci jún 2015 prispel sumou 150,- eur mesačne a od júla 2015 na výživu detí prispieva sumou 60,- eur na obe deti. Za tejto skutkovej situácie návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia určením výživného je plne dôvodný, nakoľko otec neprispievaním na potreby detí priamo ohrozil ich výživu. Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa určenú výšku výživného - 150,- eur na každé dieťa treba uviesť, že charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, keď výživné formou predbežného opatrenia sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb detí. Čo je výživné v nevyhnutnej miere zákon bližšie nešpecifikuje, ustálenie základných životných potrieb detí bude preto individuálne, podľa okolností v danej veci. V danej veci odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa spĺňa charakter výživného v nevyhnutnej miere, s prihliadnutím na príjmy rodičov, ako aj nevyhnutné potreby maloletých detí. Pokiaľ ide o otcom namietaný výdavok na platenie poplatkov v súkromnej materskej škole vo výške 374,- eur mesačne na maloletú C. treba uviesť, že jediným dôvodom vzniku tohto výdavku bol nástup matky do zamestnania pred skončením rodičovskej dovolenky pre jej zlú finančnú situáciu, keďže matka z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na deti, spolu vo výške 250,24 eur nebola schopná zabezpečiť potreby detí podľa ich odôvodnených potrieb. Tým, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, matka nebola povinná predkladať doklady účteniek o výdavkoch detí tak, ako to namietal otec v odvolaní. Náležité dokazovanie vykoná súd prvého stupňa vo veci
samej, jednak na výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, pričom vo veci rozhodne a výživné na maloleté deti určí už v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1-5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
S poukazom na uvedené uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.