Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200102 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200102.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľky: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., C.. Y. XXXX/X, právne zastúpená: Mgr. Nina Szalóová, advokátka, so sídlom Stromová 6, 917 02 Trnava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2014, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. septembra 2014 p o t v r d z u j e . II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.09.2014 odporkyňa rozhodla podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 14.08.2014. Odporkyňa odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa 14.08.2014 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že posúdenie jej zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 14.08. 2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok a žiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Podľa jej názoru odporkyňa vec nesprávne posúdila tým, že nedostatočne zhodnotila jej zdravotný stav, nakoľko stále trpí kŕčovitými bolesťami brucha, bolesťami v podbruší, hnačkami v priebehu 3 až 6 krát denne s prímesou hlienu, zvýšenými teplotami. Má podávanú tabletku liečbu Budenofalk + Pentasa. Od januára 2014 je v starostlivosti psychiatra pre úzkostne depresívnu poruchu. Asi 5 mesiacov trpí bolesťami dolných končatín, hlavne v členkoch a tiež opuchom členkov. Od 07.06.2013 do 05.06.2014 bola PN a z dôvodu tohto ochorenia k 01.07.2014 ako živiteľka rodiny prišla o zamestnanie, nakoľko jej závodný lekár nepotvrdil preventívnu prehliadku a od tejto doby je nezamestnaná. Pociťuje častú únavu a na základe jej ochorenia sa nevie zamestnať a žiť plnohodnotný život. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 18.02.2015 uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta zo dňa 14.08.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie je navrhovateľka invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má MPSVZČ 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutia zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ust. § 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Na základe podaného opravného bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta dňa 20.11.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 12.02.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má MPSVZČ 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má MPSVZČ 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok odporkyňa má za to, že jej žiadosti o invalidný bolo rozhodnuté správne, v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.01.2016, na ktorom právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že pri posudzovaní nároku na priznanie invalidného dôchodku navrhovateľky zo strany odporkyne nebol jej zdravotný stav posúdený komplexne a vo všetkých súvislostiach, ktoré sú spojené s diagnózou navrhovateľky - Crohnova choroba s tým, že už po posúdení nároku na invalidný dôchodok bol zo strany zdravotnej poisťovne uznaný nárok na biologickú liečbu, po ktorej aplikovaní navrhovateľke vznikli ďalšie zdravotné ťažkosti a to nežiadúci účinok biologickej liečby. Tieto ťažkosti sú dermatologickej, hematologickej a neurologickej povahy, kvôli ktorým ťažkostiam musí navrhovateľka navštevovať lekárov, o čom predložila lekárske správy. Navrhovateľka má za to, že biologická liečba, ktorá bola aplikovaná s cieľom zmierniť prejavy choroby a navrhovateľke umožniť normálny život aj čo sa práce týka, svoj účel zatiaľ nesplnila a navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná nájsť si prácu, nakoľko žiadny zamestnávateľ by ju nezamestnal, pretože často musí navštevovať lekárov a často hrozí, že by bola PN. Navrhovateľka má za to, že MPSVZČ nebola posúdená správne, a preto žiadala o prehodnotenie rozhodnutia. V marci 2015 nastali u navrhovateľky problémy po podaní biologickej liečby a v septembri 2015 bola ukončená biologická liečba práve na základe vedľajších účinkov, inak by jej bola stále podávaná. Navrhovateľka sa zamestnala, keď jej bola diagnostikovaná choroba v roku 2008, viedla normálny život aj po pracovnej stránke, ale v priebehu toho zamestnania na plný pracovný úväzok sa jej stav zhoršil a pri súčasnom stave je nemysliteľné, aby sa zamestnala na trvalý pracovný pomer. Bolo jej doporučené nájsť si prácu na čiastočný úväzok s tým, že je nevyhnutné, aby mala prakticky nonstop k dispozícii sprchu a toaletu. A táto ďalšia podmienka sťažuje navrhovateľke nájsť si prácu. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol naposledy posúdený dňa 12.02.2015 a navrhovateľka na pojednávaní predložila nové lekárske správy, žiada o znovuprehodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že po vysadení biologickej liečby má bolesti brucha aj v noci, častejšie riedke stolice, 5 až 6 krát za deň a potom je potrebné, aby používala sprchu. Lekári teraz uvažujú o inom druhu biologickej liečby. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka na pojednávaní dňa 13.01.2016 predložila nové lekárske správy, ktoré neboli predmetom posúdenia posudkovým lekárom, pojednávanie bolo odročené za účelom prehodnotenia zdravotného stavu navrhovateľky na termín 23.03.2016, na ktorom právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že nesúhlasí s MPSVZČ 30%, pretože podľa nej je MPSVZČ u navrhovateľky v porovnaní so zdravou fyzickou osobou oveľa vyššia, pretože navrhovateľka vzhľadom na jej zdravotné problémy nie je si schopná nájsť prácu na trvalý pracovný pomer, s diagnózou má spojených množstvo iných zdravotných potiaží, kvôli ktorým musí navštevovať lekárov, čo je pre mnohých zamestnávateľov neakceptovateľné. U navrhovateľky nejde o to, že by nechcela alebo sa nepokúšala nájsť si prácu, ale vzhľadom na jej zdravotný stav si nemôže nájsť prácu. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej kožné problémy sa prechodne zlepšili, ale nakoľko pred týždňom vysadila lieky, zhoršilo sa jej to. Navrhovateľka uviedla, že nemá žiadne nové lekárske správy. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keď pri posudzovaní zdravotného stavu boli u navrhovateľky zohľadnené všetky zdravotné postihnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že odporkyňa rozhodovala na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 14.08.2014. Na základe opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyni bol znovu prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky a bol vypracovaný odborný lekársky posudok Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 09.02.2015 a následne po prvom pojednávaní, na ktorom navrhovateľka predložila nové lekárske správy, bol vypracovaný ďalší odborný lekársky posudok Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 09.02.2016, obidva posudky s totožným záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola u navrhovateľky určená 30%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddiel C - choroby tenkého čreva a hrubého čreva, položka 2 - Crohnova choroba, písm. a) - pokojové štádium 20% (v rozpätia 10-20%), za iné zdravotné postihnutia - úzkostná depresívna porucha, zvýšenie percentuálnej miery o 10%. Posudzovaná bola 38 - ročná žena s ukončeným úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou, ktorá naposledy pracovala ako pokladníčka. Pracovné obdobie skončilo 05.06.2014, zdravotný stav bol posúdený 14.08.2014 s určením MPSVZČ 30% (20% + 10%). Navrhovateľka je v starostlivosti gastroenterológa od augusta 2007 pre hnačky a bolesti brucha. V minulosti boli u navrhovateľky opakovane prevedené gastrofibroskopické a kolonoskopické vyšetrenia, naposledy 05.03.2015 so záverom pankolonoskopický nález vrátane terminálneho ilea je bez stenovej lézie. Histologicky bol potvrdený chronický nešpecifický zápal tenkého čreva charakteru Crohnovej choroby. Aktuálne sú prítomné hnačkové stolice v priemere 2-3 krát denne bez prímesy krvi a hlienu, od posledného posúdenia zdravotného stavu nárast hmotnosti na 86 kg. Ochorenie je hodnotené klinicky s miernou aktivitou laboratórne výsledky sú však v norme. Podávaná tabletková liečba dvojkombinácia lieku (Budenofalk + Pentasa). Navrhovateľke bola podávaná biologická liečba do 28.09.2015 dobrým efektom. Od januára 2014 je v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre úzkostne depresívnu poruchu bez bližšej špecifikácie. V odbornom lekárskom posudku Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 09.02.2016, ktorý bol vypracovaný na žiadosť Krajského súdu v Trnave za účelom prehodnotenia zdravotného stavu navrhovateľky pre účely konania o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok sa konštatuje, že navrhovateľkou doložené lekárske nálezy v počte listov 60 nepodmieňujú zmenu v posúdení, nakoľko neverifikovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní namietala, že MPSVZČ nebola posúdená správne, avšak žiadnym spôsobom relevantne nespochybnila správnosť určenia MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tak ako bola určená lekárskym posudkom zo dňa 14.08.2014, lekárskym posudkom zo dňa 09.02.2015 a lekárskym posudkom zo dňa 09.02.2016, ktoré zhodne stanovili pre rozhodujúce zdravotné postihnutie MPSVZČ 20%, čo je horná hranica pre dané percentuálne rozpätie a za iné zdravotné postihnutia maximálna možná výška zvýšenia percentuálnej miery o 10%, čo spolu predstavuje MPSVZČ 30%. Súd dospel k záveru, že odporkyňa správne zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, nakoľko navrhovateľka nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako to vyplýva z troch odborných lekárskych posudkov, čím nebola u navrhovateľky splnená podmienka v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 26.09.2014 ako vecne správne potvrdil. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 250l ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. a rozhodol tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.