Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201282 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána B. S. S., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Y. S. M. (Ď. W. „.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Y., O. T. Z.. W. Č.. X, Y., aktuálne s miestom pobytu C. U. I. Ú. I. D. G. M. M., zastúpeného pani JUDr. Katarínou Boháčovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 3.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-52-27/PO-Ž-2012 zo dňa 25.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-52-27/PO-Ž-2012 zo dňa 25.5.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-52-27/PO-Ž-2012 zo dňa 25.5.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. V odôvodnení opísal zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že osoba navrhovateľa nie je dôveryhodnou, pričom poukázal na konkrétne dôvody takéhoto vyhodnotenia osoby navrhovateľa. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery v tomto smere doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 3.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Opätovne v krátkosti opísal svoj príbeh - dôvody svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a zdôraznil, že v jeho prípade existuje dôvodná obava z prenasledovania z titulu jeho členstva v opozičnej strane UDPS - teda namietal nesprávne právne posúdenie jeho veci a to na základe nedostatočne zisteného stavu veci. Namietal vyhodnotenie svojej osoby ako nedôveryhodnej, pričom sa vyjadril ku každému z dôvodov, na základe ktorých odporca dospel k tomuto vyhodnoteniu. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko sa opiera výlučne o vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej. V podanom opravnom prostriedku navrhol svoj výsluch pred súdom za účelom ozrejmenia nezrovnalostí, na ktoré odporca poukázal v rozhodnutí. 8.10.2012 zástupkyňa navrhovateľa doručila do spisu doklady (s ich prekladmi), ktoré majú svedčiť o pravdivosti tvrdení navrhovateľa: 1/ Potvrdenie o členstve navrhovateľa v politickej strane UDPS z 5.7.2012 (podľa ktorého je navrhovateľ členom strany skutočne a 16.5.2010 mu bol vydaný členský preukaz č. 009538). 2/ Zápisnica z výpovede navrhovateľa na polícii z 13.11.2011 (v ktorej o. i. uviedol, že je vplyvným členom strany UDPS, že vypracováva analýzy sociálnej situácie mladých a kritizuje súčasnú vládnu moc a že bol požiadaný o členstvo v strane PPRD, pričom prostredníctvom e-mailu a mobilného telefónu sa mu neznáme osoby vyhrážali). 3/ Lekárske správy týkajúce sa zranenia navrhovateľa (z 27. a 28.11. a 25.12.2011, podľa ktorých bol navrhovateľ hospitalizovaný od 26. do 27.11.2011 na poliklinike Etincelle, septická rana nepravidelného tvaru na pravom členku bola zašitá, boli podané antibiotiká a pacient bol prevezený na chirurgiu). 4/ Zápisnica o podaní trestného oznámenia z 13.11.2011 (podľa ktorej podal navrhovateľov otec trestné oznámenie, lebo jeho syn sa stal obeťou neznámych uniformovaných osôb). 5/ Členský preukaz strany UDPS - N. Kiwu (č. XXXXXX vydaný na meno navrhovateľa s adresou Av. W. č. 2, štvrť 6, N'S., vydaný 5.7.2012 /dátum pozmenený/). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.7.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v konaní sa podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, pričom poznamenal, že povinnosť zistiť stav veci má iba v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ prezentoval na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl. Poznamenal, že povinnosť uviesť všetky dôvody žiadosti o azyl je teda na strane navrhovateľa a že na strane jeho zástupkyne až v podanom opravnom prostriedku. V ďalšom sa stotožnil s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním z 9.10.2012, pričom súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd navrhovaný dôkaz - výsluch navrhovateľa za účelom ozrejmenia nezrovnalostí, na ktoré odporca poukázal v rozhodnutí nevykonal, nakoľko to nepokladal za potrebné. Navrhovateľ, súc v súlade so zákonom riadne poučený okrem iného aj o jeho povinnosti vypovedať pravdivo o všetkých skutočnostiach rozhodných k odôvodneniu jeho žiadosti o azyl, vypovedal pred odporcom v prítomnosti svojej zástupkyne. Mal teda dostatok priestoru na ozrejmenie dôvodov svojej žiadosti o azyl a pokiaľ odporca vyhodnocujúc zistený stav veci dospel k záverom, prezentovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nebolo úlohou súdu zrejmé nezrovnalosti v jeho výpovedi odstraňovať. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie vyhotovením pracovného prekladu mailovej komunikácie (v období od 1.11. do 17.12.2011 medzi „Loar Kin“ a navrhovateľom, resp. medzi otcom navrhovateľa a „Loar Kin“) ktorú založil navrhovateľ do spisu odporcu. Obsahom takto predloženej komunikácie sú vyhrážky od „Loar Kin“ adresované na mailovú adresu. S..Q.. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-52/ PO-Ž-2012 Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ - b/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci, nakoľko odporca mal založiť svoje rozhodnutie na vyhodnotení navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní zákonným spôsobom umožnil navrhovateľovi prezentovať dôvody svojej žiadosti o azyl, do spisu založil ním predložené dôkazy, vyhľadal a do spisu založil relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa. Skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že osoba navrhovateľa nie je dôveryhodnou z pohľadu azylového konania neznamená, žeby odporca nedostatočne zistil stav veci. Práve naopak, ak odporca dospel k takémuto záveru, pričom tento aj náležitým a logickým spôsobom aj odôvodnil, jeho postup svedčí o náležitom zistení stavu veci. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj k vysloveným námietkam, týkajúcim sa dôvodov nehodnovernosti navrhovateľa: Pokiaľ ide o námietky, smerujúce voči jednotlivým bodom, na základe ktorých dospel odporca k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej: K bodu 1/: Odporca dôvodil, že navrhovateľ súc 26.11.2011 vážne zranený na nohe už po troch dňoch odišiel do Gabonu pre študentské vízum na Ukrajinu - navrhovateľ namieta, že záznamom v pase môže preukázať, že do Gabonu vycestoval 18.12.2011 a 19.12.2011 sa vrátil do KDR. Ako to vyplýva z obsahu vstupného pohovoru, navrhovateľ mal byť poranený na nohe neznámymi ozbrojenými ľuďmi 26.11.2011, následne mu v nemocnici povedali, že mu možno budú musieť amputovať nohu. Keď prišiel domov otec mu povedal, že pôjde do oblasti Sankuru, kde ho vyliečia tradičnou africkou medicínou. Tam aj odišiel a keď sa cítil lepšie, po troch dňoch sa vrátil do Kinshasy. Navrhovateľ tiež uviedol, že v novembri 2011 odišiel k KDR do Gabonu, odkiaľ sa po vybavení víza vrátil 19.12.2011. Z uvedenej časovej postupnosti teda vyplýva, že do Gabonu mal navrhovateľ skutočne vycestovať koncom novembra 2011, teda záver prezentovaný odporcom je logický, založený na navrhovateľových tvrdeniach. Nakoľko tieto tvrdenia boli zjavné a jednoznačné, nebolo povinnosťou odporcu ich preverovať iným spôsobom. Nad rámec uvedeného súd v tejto súvislosti poukazuje na dokumenty, predložené navrhovateľom v priebehu konania na súde, ktoré vo svojom dôsledku potvrdzujú nedôveryhodnosť navrhovateľa, konkrétne na lekárske správy. Z týchto je zrejmé, že navrhovateľ mal byť v lekárskom ošetrení v období 26. - 27.11.2011 a následne preložený na chirurgiu za účelom lepšej lekárskej starostlivosti. Z uvedeného je zjavné, že navrhovateľ mal byť riadne ošetrený a liečený v legálnom zdravotníckom zariadení a nie „tradičnou africkou medicínou“. S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. K bodu 2/: Odporca poukázal na rozpor vo výpovediach navrhovateľa (podanie vysvetlenia na polícii 27.1.2012, pohovor 3.2.2012), keď tento najprv uviedol, že vízum na Ukrajinu mu vybavil kňaz menom Samora, pričom pri pohovore uviedol, že mu tento kňaz iba pomohol vybaviť vízum. Tento rozpor by podľa názoru súdu nebol podstatným a mohol by vychádzať z prípadného nepresného tlmočenia, ak by sám navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku jasne neuviedol, že skutočne si vízum vybavoval sám, pričom kňaz menom Samora mu iba poskytol niektoré informácie. S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že počas pobytu v Gabone bolo nutné zadovážiť si pozvanie univerzity v Odese a na jeho základe požiadať o vízum. Ak do Gabonu vycestoval 18.12.20111 a 19.12.2011 sa odtiaľ vrátil aj s udeleným vízom (čo navrhovateľ tvrdí v podanom návrhu), podľa názoru súdu to nebolo možné vybaviť za tak krátke časové obdobie S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že aj tvrdením navrhovateľa uvedeným v návrhu potvrdil svoju nedôveryhodnosť, teda že záver odporcu logický a dôvodný. K bodu 3/: Odporca vyhodnotil navrhovateľom predložené fotografie z jeho zadržania a týrania ako vyhotovené účelovo, nakoľko navrhovateľ sa jednej z nich usmieva, pričom by malo ísť o fotografiu vyhotovenú v priebehu neľudského zaobchádzania s ním. Navrhovateľ namietal, že ide iba o subjektívny názor pracovníka odporcu a že výraz jeho tváre je odrazom jeho bolesti. Súd sa po pozornom oboznámení sa s predmetnou fotografiou stotožnil s názorom odporcu - aj s pohľadu súdu predmetná fotografia, resp. výraz tváre navrhovateľa, na ktorej má stáť neznámy vojak a tým mu spôsobovať bolesť nesvedčí o práve prežívanej bolesti, pričom výraz tváre navrhovateľa je výrazom úsmevu. Ani druhá fotografia nepôsobí dojmom utrpenia navrhovateľa a ďalšieho na nej sa nachádzajúceho muža (s retiazkou na rukách), ale pôsobí dojmom nahratého záberu. S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. Naviac súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, svedčiacu v neprospech dôveryhodnosti navrhovateľa: Podľa názoru súdu nie je logickým, aby si policajti, ktorí mali podľa vyjadrenia navrhovateľa jeho a ďalšieho muža 6 dní mučiť, vyhotovovali „dokumentáciu“ z takéhoto ich počínania, pričom ich veliteľ navrhovateľa prepustil, zaviezol ho domov do Kinshasy, ba čo naviac, vyhotovil priamo na mieste fotografie z takéhoto mučenia a dal ich navrhovateľovi, resp. mu ich poslal elektronickou poštou s tým, aby nimi prezentoval v zahraničí, ako (sám) zaobchádza s internovanými osobami. K bodu 4/: Odporca dôvodil, že je paradoxom, ak navrhovateľovi bol na letisku 19.12.2011 odobratý prezidentskou strážou členský preukaz strany UDPS, pričom jeho cestovný doklad mu odobratá nebol. Navrhovateľ dôvodil, že ide o špekuláciu, pretože prezidentská stráž, ktorá ho na letisku zadržala nevykonáva pasovú kontrolu a preto nebolo dôvodu, aby mu ho zadržala. Podľa názoru súdu argumentácia odporcu je logická. Ak bol navrhovateľ prezidentskou strážou zadržaný a následne (políciou - viď predložené fotografie a výpoveď navrhovateľa) internovaný, je nelogickým, aby bol navrhovateľovi ponechaný cestovný doklad. S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. K bodu 5/: Odporca dôvodil, že navrhovateľom predložené e-mailové správy sú nedôveryhodné, nakoľko si ich mohol poslať aj sám navrhovateľ, čo tento napáda z dôvodu špekulatívneho výkladu odporcom. Podľa názoru súdu však pôvodca výhražných správ nie je zistiteľný. K bodu 6/: Odporca dôvodil, že opis odchodu navrhovateľa z KDR 27.12.2011 vyznieva nehodnoverne, nakoľko ako zadržaná a internovaná osoba, ktorá naviac utiekla zo zadržania, prešla letiskovou kontrolou na vlastný cestovný doklad. Navrhovateľ namieta, že opustiť krajinu sa mu podarilo v prestrojení a že na okolnosti jeho odchodu sa ho mal odporca pýtať pri spísaní dotazníka - pri vstupnom pohovore. Podľa názoru súdu argumentácii odporcu niet čo vyčítať. Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru uviedol, že jeho odchod sa uskutočnil v prestrojení (za kňaza, mal bradu a okuliare). Musel však prejsť pasovou kontrolou, pri ktorej by sa muselo zistiť, že: - osoba na fotografii v pase je inou ako osoba takýmto pasom sa preukazujúca (zmena podoby bradou); - ak bol navrhovateľ zadržaný a následne internovaný ako osoba vystupujúca proti štátnej moci, pričom z takého zadržania dokonca utiekol, stal sa logicky osobou hľadanou a preto (za takýchto okolností) by určite musel byť zaradený do databázy hľadaných osôb v dôsledku čoho by mu nebol povolený odlet do zahraničia (bol by opätovne zadržaný). S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. K bodu 7/: Odporca uviedol, že na adrese ktorú navrhovateľ uviedol ako sídlo jeho zamestnávateľa (CK Giraffe travel) sa takáto spoločnosť nenachádza. Navrhovateľ namietal, že je absurdným, aby ho odporca preto, že nedokáže overiť adresu jeho zamestnávateľa, považoval za nehodnoverného (naviac uviedol, že súdu predloží dôkazy, ktoré potvrdia jeho tvrdenia týkajúce sa zamestnania - to sa však nestalo i napriek skutočnosti, že navrhovateľ súdu predložil iné doklady). Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca logicky vychádzal zo zistenia, že na navrhovateľom udanej adrese za žiadna CK Giraffe travel nenachádza. Teda nešlo o zistenie, že odporca nedokázal overiť adresu predmetnej cestovnej kancelárie , ale o zistenie, že na danej adrese sa takáto cestovná kancelária nenachádza, čo je zjavný rozdiel. S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. K bodu 8/: Odporca dôvodil, že ďalším dôvodom pre vyhodnotenie navrhovateľa ako nedôveryhodného bola skutočnosť, že i keď vedel, že belgické vízum ktoré vlastnil je falošné o azyl nepožiadal po prekročení ukrajinsko-slovenskej hranice, ale až potom, ako bola skutočnosť o falošnom víze zistená. Navrhovateľ namieta, že takýmto spôsobom sa iba chcel dostať do bezpečnej krajiny. Podľa názoru súdu takáto argumentácia navrhovateľa je kontraproduktívna. Ak by bolo tvrdenie navrhovateľa pravdivé a navrhovateľ by skutočne utekal pred perzekúciou ktorej objektom mal byť v KDR, tým že sa dopravil na Ukrajinu, dostal sa do bezpečia a teda mal možnosť požiadať už v tejto krajine o poskytnutie ochrany pred prenasledovaním. Podobne keď sa dostal na slovenské územie, mal možnosť sám a z vlastnej iniciatívy požiadať o ochranu. Ani jednu z týchto možností však navrhovateľ nevyužil a o azyl požiadal až potom, ako bolo zistené, že cestuje na falošný doklad. S poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ založil do súdneho spisu niekoľko dokladov, ktoré majú svedčiť v jeho prospech, resp. preukazovať pravdivosť jeho tvrdení (viď vyššie špecifikované doklady). Ako to bolo uvedené v zisteniach súdu (ad. 1/ - 7/) tieto doklady svedčia v prospech dôvodov, ktoré odporca konkretizoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nad rámec týchto konštatovaní súdu súd poukazuje na ďalšie skutočnosti - vyplývajúce z takto predložených dokladov - ktoré svedčia v prospech vyhodnotenia navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej: a/ Navrhovateľ súdu predložil potvrdenie strany UDPS, podľa ktorého samu bol 16.5.2010 pridelený členský preukaz s číslom 009538. Členský preukaz s číslom 009538 navrhovateľ založil tiež do súdneho spisu. V priebehu vstupného pohovoru navrhovateľ o. i. uviedol, že členom strany UDPS sa stal v novembri 2010, že jeho členský preukaz bol bielej farby, pričom opísal jeho vzhľad na všetkých jeho štyroch stranách. Tiež uviedol, že tento členský preukaz mu vzali vojaci pri jeho zadržaní (19.12.2011) na letisku a že na jeho prvej strane sú o. i. vyobrazené: prekrížené pochodne, ručná píla a kladivo. Ako to je zrejmé z predloženého členského preukazu, tento je v časti dátumu vydania zjavne upravovaný, pričom ako dátum jeho vydania je uvedený dátum 5.7.2012. Naviac, i keď mal byť vydaný v Kinshase na prvej strane je uvedený text: „N.KIVU“, „čestný člen“ a preukaz má viac ako štyri strany. Podľa názoru súdu navrhovateľom predložený členský preukaz nie je pravým, čo v kontexte s navrhovateľovým opisom skutočností jeho vydania a jeho vzhľadu podporuje záver odporcu o nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa (viď tiež zobrazenie pravého členského preukazu na čl. 65. spisu odporcu) : - znak strany UDPS neobsahuje prekrížené pochodne, ručnú pílu a kladivo, ale brko, kladivo a ručnú pílu; - vyobrazenie povrazu, ktorými sú brko, kladivo a ručná píla previazané je odlišné od skutočného znaku tejto strany; - navrhovateľ mal byť radovým členom a nie čestným členom strany; - na predloženom preukaze je uvedené „N. Kivu“ (jedna z provincií KDR), pričom predložený preukaz bol mal byť vydaný v provincii Kinshasa; - predložený preukaz bol zjavne upravovaný - pozmenený v časti dátumu jeho vydania, čo je zjavné aj bez jeho odborného podrobného skúmania; - navrhovateľ tvrdil, že členom strany UDPS sa stal v novembri 2010, pričom ním predložené potvrdenie strany UDPS tvrdí, že členský preukaz č. 009538 mu bol vydaný už 16.5.2010; - predložený členský preukaz č. 009538 bol vydaný (podľa zmeneného - upraveného údaju v ňom uvedeného) 5.7.2012; - predložený členský preukaz neobsahuje údaje o rodičoch jeho držiteľa a dátum vstupu do strany; - predložený členský preukaz má iný vzhľad štvrtej strany a obsahuje viac ako štyri strany; - navrhovateľ predložil svoj údajný členský preukaz i napriek tomu, že mu mal byť odobratý (zničený) 19.12.2011; (i keď sa súd vo svoje rozhodovacej činnosti stretol viackrát s členskými preukazmi strany UDPS, žiaden z nich nebol vzhľadom a jeho obsahom totožný s preukazom predloženým navrhovateľom - toto zistenie však z pochopiteľných dôvodov nebolo pre súd určujúcim zisteným, nakoľko v tomto smere súd dokazovanie nedoplnil - o. i. napr. žiaden z preukazov strany UDPS neobsahoval celoplošnú podtlač strán 2. a 3. a ani viac ako štyri strany). b/ Navrhovateľ v súvislosti s výhražnými e-mailovými správami pred odporcom uviedol, že o ich existencii sa zmienil iba svojim spolustraníkom, ktorí mu mali povedať, že je potrebné pokračovať s osvetou medzi ľuďmi. O žiadnej svojej inej reakcii na tieto správy sa nezmienil. Súdu však navrhovateľ predložil doklad, podľa ktorého podal v súvislosti s nimi trestné oznámenie na polícii dňa 13.11.2011. c/ Navrhovateľ v konaní pred odporcom o. i. uviedol, že 26.11.2011 na ceste z letiska bol napadnutý neznámymi ozbrojenými mužmi v dôsledku čoho bol poranený na nohe. Po návšteve nemocnice, kde mu povedali že mu možno budú musieť amputovať nohu, odišiel (cca 27. - 28. 11.2011 ako to vyplýva z výpovede) do oblasti Sankuru, kde mu mala byť rana liečená tradičnou africkou medicínou. Po troch dňoch (t.j. cca 30.11.2011) sa zo Sankuru vrátil a vycestoval do Gabonu (podľa jeho výpovede v novembri 2011). V Gabone zotrval do 19.12.2011, kedy sa letecky vrátil do KDR, na letisku však bol zadržaný a internovaný, odkiaľ 25.12.2011 utiekol za pomoci veliteľa (polície), ktorý ho internoval. 27.12.2011 z KDR vycestoval letecky na Ukrajinu. Avšak podľa dokumentu predloženého navrhovateľom súdu (potvrdenie znalca Dr. Ed. Kima Mat z 25.12.2011) bol navrhovateľ týmto znalcom vyšetrený. Z uvedeného časového sledu udalostí, uvedeného navrhovateľom a s poukazom na predmetné potvrdenie však vyplýva, že buď tvrdenia navrhovateľa alebo ním predložené potvrdenie nezodpovedajú skutočnosti. Ak teda odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, jeho správna úvaha v tomto smere, ktorú aj náležitým spôsobom odôvodnil, je logickou a správnou. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože ním aplikované vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je správnym, logickým a zákonným, súd námietky vznesené navrhovateľom posúdil ako nedôvodné. S poukazom na uvedené súd poznamenáva, že vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej vo svojej podstate znamená, že ním prezentovanému príbehu - dôvodom jeho žiadosti o azyl odporca neuveril, ktorá skutočnosť znamená nesplnenie podmienok poskytnutia azylu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v rozsahu vznesenej námietky, vzťahujúcej sa na k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, podľa ktorej odporca tento výrok rozhodnutia sa opiera výlučne o vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej. Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení výslovne uviedol, že voči navrhovateľovi nebolo vedené žiadne trestné stíhanie, nebol mu uložený trest smrti (§ 2 písm. f/ bod. 1. Zákona o azyle) a že v KDR neprebieha žiaden vnútroštátny ozbrojený konflikt v dôsledku ktorého by v prípade návratu mohla byť osobná integrita navrhovateľa ohrozená (§ 2 písm. f/ bod 3. Zákona o azyle). Je skutočnosťou, že odporca vo vzťahu k ust. § 2 písm. f/ bod. 2 zákona o azyle poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa v dôsledku čoho dospel k názoru, že mu v prípade návratu nehrozí konanie, zákonom o azyle definované ako vážne bezprávie, avšak tento dôvod nebol jediným. Odporca poukázal tiež na zistenia, že navrátilci z KDR nečelia pri svojich návratoch žiadnemu zlému zaobchádzaniu. Ak teda nebolo vo vzťahu k navrhovateľovi preukázané konanie tretích subjektov charakterizované ako vážne bezprávie (ktorá skutočnosť vyplýva z vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej), pričom v konaní nebola preukázaná prítomnosť ani iných bezpečnostných rizík prípadného návratu, súd považoval aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany za správny a zákonný. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).