Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200197 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200197.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána P. A. J., narodeného X.X.XXXX štátneho príslušníka G. Z. N. (G.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy X., J. Č. Č. X., I. X., aktuálne s miestom pobytu R. W. N., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.2.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-567-65/PO- Ž-2011 zo dňa 20.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-567-65/PO-Ž-2011 zo dňa 20.12.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-567-65/PO-Ž-2011 zo dňa 20.12.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v ňom zistený stav veci a ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v Afganistane nečelil žiadnemu prenasledovaniu, teda že v jeho prípade sa nepreukázala objektívna zložka ním prezentovanej obavy. Osobitne tiež poukázal na rozpory v jeho jednotlivých výpovediach, na skutočnosť, že ním predložení občiansky preukaz bol po skúmaní odborným útvarom vyhodnotený ako pozmeňovaný, ako aj na rozpor v pošte výhražných listov, ktoré mu mali byť doručené. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne sa venoval vyhodnoteniu bezpečnostnej situácii v Kábule, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.2.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie stavu veci, skutočnosť že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu a tiež, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok odôvodnenia. Uviedol, že sám dostal jeden výhražný list - na ďalšom mieste textu odvolania už uviedol, že dostal tri výhražné listy. Vyslovil presvedčenie, že v krajine pôvodu mu hrozí prenasledovanie zo strany neštátneho pôvodcu - Talibanu. Namietal závery expertného posúdenia jeho občianskeho preukazu a ďalej tiež namietal vyhodnotenie svojej osoby ako nedôveryhodnej, na základe čoho mal odporca vydať napadnuté - negatívne rozhodnutie. Prezentoval tiež svoje výhrady k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany keď namietal, že odporca sa nezaoberal možnosťou jeho popravy ako aj zlou bezpečnostnou situáciou v Kábule. K návrhu pripojil správy o krajine svojho pôvodu, konkrétne oblasti Kábulu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na svojich skutkových zisteniach, ako aj na výroku rozhodnutia. Poukázal tiež opakovane na rozpory v navrhovateľových výpovediach. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti obidvoch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-567/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ po nelegálnom vstupe na slovenské územie 28.11.2011 požiadal o azyl z dôvodu, že bol slovenskými orgánmi zadržaný a nevidel iné východisko z tejto situácie, ako o azyl požiadať. V priebehu vstupného pohovoru (29.11.2011) o. i. uviedol, že okrem materinského jazyka (paštu) ovláda aj jazyk dari, že sa volá P. Y., nar. X.X.XXXX v Kábule. Po skončení školy (2009) pracoval asi rok vo firme jeho uja, ktorá sa zaoberala pletením kobercov. Niekedy vo februári roku 2010 opätovne pracoval v ujovej firme v Shorabaku v provincii Helmand, ktorá zabezpečovala pre Američanov pohonné hmoty, nápoje a pod.. V tejto firme (volala sa Haji Yakub Limited) pracoval do februára 2011. Potom niekto (predpokladá že Talibanci) zastrelil jeho uja. Pretože po smrti uja sa už obchodu nedarilo, vo firme prestal pracovať, nikde nepracoval a žil v Kábule až do novembra 2011, kedy z Afganistanu vycestoval. Uviedol, že v máji 2011 mu niekto do schránky bydliska v Kábule hodil (jeden) výhražný list v ktorom stálo, že ak neprestane spolupracovať s Američanmi, zabijú aj jeho, ako zabili jeho uja. Uvedený príbeh prezentoval ako dôvod podanej žiadosti o azyl. Uviedol tiež, že (nebohý) ujo dostal výhražné listy a že otec dostal jeden. 5.1.2012 prevzala zastúpenie navrhovateľa v konaní pred odporcom zástupkyňa JUDr. D. Knošková, ktorá 15.2.2012 odporcovi oznámila, že navrhovateľ po skončení práce vo firme jeho uja (Haji Yakub Limited) pracoval v roku 2011 vo firme Mohammad Omid Construction and General Supply Company (MOCC), ktorú skutočnosť dokladovala vizitkou tejto spoločnosti a potvrdením, vydaným na meno „Aimal“. Dňa 5.3.2012 sa s navrhovateľom uskutočnil doplňujúci pohovor, zameraný na otázky objasnenie osobných údajov navrhovateľa, jeho dokladov, pôsobenia vo firme MOCC, ako aj na objasnenie niektorých rozporných faktov, udávaných navrhovateľom. O. i. uviedol, že vo firme MOCC pracoval od roku 2010 do mája 2011 a výhražný list dostal v čase, keď ešte pracoval pre MOCC. Dňa 26.3.2012 založila právna zástupkyňa navrhovateľa do azylového spisu fotokópiu občianskeho preukazu navrhovateľa a tri výhražné listy adresované navrhovateľovi, datované 16.6., 16.6. a 14.7.2011. Dňa 21.6.2012 sa uskutočnil ďalší doplňujúci pohovor s navrhovateľom, predmetom ktorého bo objasnenie obsahu a doručenia predložených výhražných listov (navrhovateľ uviedol, že prvý roztrhala jeho mama, teda že celkovo dostal 4 výhražné listy), na obsah predloženého občianskeho preukazu a na ďalšie otázky, súvisiace s príbehom navrhovateľa. Podľa vyjadrenia PPZ ÚHCP OHP, oddelenia analýzy cestovných dokladov z 3.5.2012 navrhovateľom predložený občiansky preukaz je pozmenený. Podľa vyjadrenia PPZ ÚHCP v Bratislave z 1.10.2012 je navrhovateľom predložený rodný list je pravý. V spise odporcu sa ďalej nachádzajú relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané tak na bezpečnostnú situáciu, ako aj na overenie skutočností, tvrdených navrhovateľom. Tiež sa v ňom nachádzajú stanoviská zástupkyne navrhovateľa ku konaniu a ňou založené správy o Afganistane. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok odôvodnenia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná a je účelová. Všetky časti napadnutého rozhodnutia obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Odporca opísal v konaní zistený stav veci, výsledky vykonaného dokazovania, podrobne sa venoval vyhodnoteniu zisteného stavu veci. Jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoju správnu úvahu a to tak vo vzťahu k výsledkom dokazovania, ako aj vo vzťahu k odôvodneniu výrokov, ktoré rozhodnutie obsahuje. O účelovosti tejto námietky svedčí samotný obsah podaného opravného prostriedku, ktorý reaguje na konkrétne časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ak by bolo rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie nezrozumiteľným, navrhovateľ by nemohol argumentovať tak, ako to je zjavné z podaného odvolania. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu rozhodnutia, odporca zisťoval stav veci tak z pohovorov, vykonaných v priebehu konania, ďalej z dôkazov predložených navrhovateľom, z odborných vyjadrení policajného orgánu, predmetom činnosti ktorého je posudzovanie pravosti cestovných dokladov, ako aj zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúcich z rôznych zdrojov, ktoré boli zamerané tak na bezpečnostnú situáciu v Afganistane, ako aj na konkrétne - navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Takto zistený stav veci podľa názoru súdu dal odporcovi dostatok objektívnych informácií k tomu, aby vo veci mohol kvalifikovane rozhodnúť. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Skutočnosť, že odporca vo veci po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení dospel k názoru, ktorý je odlišný od názoru navrhovateľa neznamená, že rozhodol v rozpore s obsahom spisu. Naviac, ak v odôvodnení rozhodnutia podrobne prezentoval svoju správnu úvahu. Žiadna z úvah odporcu nie je svojvoľnou - odporca sa podrobne zaoberal jednotlivými aspektmi navrhovateľovho príbehu, ktoré konfrontoval s výsledkami vykonaného dokazovania K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce, ani túto námietku súd nemohol akceptovať. K výroku o neudelení azylu: Navrhovateľ v opravnom prostriedku osobitne dôvodil, že odporca vydal negatívne rozhodnutie výhradne s poukazom na vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej. Ako to však vyplýva z odôvodnenia tohto výroku, nie je tomu tak. Je skutočnosťou, že odporca poukázal na nie nepodstatné rozpory vo výpovediach navrhovateľa, avšak negatívne rozhodnutie vydal potom, ako dospel na základe uvedenej správnej úvahy k tomu, že navrhovateľ nenaplnil predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Súd pokladá za potrebné skonštatovať, že skutočne v priebehu konania odporca uvádzal skutočnosti, resp. predkladal dôkazy, ktoré svedčia o je nedôveryhodnosti. Odhliadnuc od snahy navrhovateľa v konaní pred odporcom vystupovať pod inou identitou (P. Y.), od zjavných nezrovnalostí týkajúcich sa vzhľadu a obsahu použitého loga spoločnosti MOCC na navrhovateľom predloženej vizitke a potvrdení tejto spoločnosti (č.l. 99 spisu odporcu), sídla tejto spoločnosti, resp. na označení navrhovateľa na potvrdení tejto spoločnosti, podľa ktorého bolo vydané pánovi „G. A. J.“ (keď skutočné meno a priezviska navrhovateľa je „P. A. J.“) súd poukazuje na nasledovné: Navrhovateľ vo vstupnom pohovore spontánne a podrobne prezentoval svoj príbeh. Okrem iného uviedol, že po skončení školy (2009) pracoval asi rok vo firme jeho uja, ktorá sa zaoberala pletením kobercov. Niekedy vo februári roku 2010 opätovne pracoval v ujovej firme v Shorabaku v provincii Helmand, ktorá zabezpečovala pre Američanov pohonné hmoty, nápoje a pod.. V tejto firme (volala sa Haji Yakub Limited) pracoval do februára 2011. Potom niekto (predpokladá že Talibanci) zastrelil jeho uja. Pretože po smrti uja sa už obchodu nedarilo, vo firme prestal pracovať, nikde nepracoval a žil v Kábule až do novembra 2011, kedy z Afganistanu vycestoval. Uviedol, že v máji 2011 mu niekto do schránky bydliska v Kábule hodil (jeden!) výhražný list v ktorom stálo, že ak neprestane spolupracovať s Američanmi, zabijú aj jeho, ako zabili jeho uja. Tiež uviedol, že jeden výhražný list dostal aj jeho otec, pretože v minulosti vyučoval na vojenskej škole v Kábule a že výhražné listy dostal aj jeho ujo. Neskôr, po vstupu jeho zástupkyne do konania uviedol a dokladoval, že vlastne dostal celkom štyri výhražné listy, že po skončení práce vo firme jeho uja (Haji Yakub Limited) pracoval v roku 2011 vo firme Mohammad Omid Construction and General Supply Company (MOCC), pričom v júni a júli roku 2011 mu boli doručené ďalšie tri výhražné listy. Teda pri prvom - vstupnom pohovore si navrhovateľ pamätal, že jeho otec dostal jeden, jeho ujo niekoľko a on sám (navrhovateľ) jeden výhražný list - v máji 2011, keď už vo firme svojho otca nepracoval. Eventuálna existencia výhražných listov (bez ohľadu na ich pôvodcu) je vo všeobecnosti významnou skutočnosťou a ak navrhovateľ uviedol, že dostal iba jeden, je v rozpore s logikou, aby si nepamätal, že ich bolo viac - štyri. Významný je aj ďalší rozpor, ak navrhovateľ tvrdil, že vo firme svojho uja (Haji Yakub Limited) pracoval do času krátko po jeho smrti a potom až do novembra 2011 (kedy Afganistan opustil) už nikde nepracoval. Následne však navrhovateľ pri doplňujúcom pohovore už uviedol, že po smrti uja pracoval v spoločnosti MOCC do mája 2011. Ako to bolo vyššie uvedené k týmto závažným zmenám vo výpovedi navrhovateľa došlo po vstupe jeho zástupkyne do konania. Pokiaľ teda odporca poukázal v rozhodnutí na aj tieto závažné rozpory a následne na nehodnovernosť navrhovateľa z tohto dôvodu, jeho úvaha je správna a logická. Je v podstate nepredstaviteľné, aby si navrhovateľ nepamätal minimálne počet výhražných listov, ktoré mali ohrozovať jeho život, resp. aby si v rozmedzí niekoľkých mesiacov nepamätal kde a kedy pracoval. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj navrhovateľ obdržal jeden či viac výhražných listov, takáto skutočnosť by nebola dôvodom na udelenie azylu. Predpoklady jeho udelenia sú jednoznačne definované v ust. § 8 zákona o azyle. V konaní bola preukázaná iba navrhovateľom vyslovená obava. Jej opodstatnenosť preukázaná nebola a to jednak s poukazom na navrhovateľovu nedôveryhodnosť a jednak s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy neprišiel do žiadneho kontaktu so žiadnym subjektom z ktorého by mohla opodstatnenosť obavy vyplývať. Naviac k doručeniu údajného výhražného či výhražných listov malo dôjsť v čase, keď už pre žiadnu firmu nepracoval, teda ich obsah by sa stal bezpredmetným, nakoľko (ak by aj existovali) ich účelom malo byť to, aby prestal svojou prácou spolupracovať s Američanmi. V konaní s poukazom na uvedené nebolo preukázané ani prenasledovanie, podobne ako ani jeho dôvod. Ak by aj navrhovateľ pre firmu zásobujúcu Američanov pracoval, výkon svojho zamestnania nie je výrazom jeho politického presvedčenia, ale púhou činnosťou, ktorou si zarábal na živobytie. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil pre nenaplnenie podmienok - predpokladov podľa § 8 zákona o azyle, jeho výrok je správny a je v súlade so zákonom. K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nikdy nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a ani v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí zlé zaobchádzanie. Navrhovateľ namietal, že odporca sa nezaoberal možnosťou jeho popravy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na konštatovanie odporcu, že ak by aj výhražné listy navrhovateľ dostal, ich požiadavke vyhovel, pretože v čase ich údajného doručenia pre Američanov už nepracoval, teda nič mu z tohto pohľadu nehrozilo. Teda ak odporca konštatoval nenaplnenie predpokladov, uvedených v ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle, jeho právny záver je správny a dôvodný. Odporca vyhľadal a do spisu založil správy, týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Afganistane - konkrétne aj v Kábule, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Na ich základe správne konštatoval, že intenzita konfliktu v Afganistane je rôzna, pričom provincia a mesto Kábul patrí k tým najbezpečnejším. Svedčia o tom aj správy, založené v spise. Úvaha odporcu, že v takomto prípade je prípadný návrat navrhovateľa možný z pohľadu ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle je správna a je aj v súlade s aplikáciou ust. Článku 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/ EÚ z 13.12.2011 (kvalifikačná smernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).