Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201252 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201252.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O. J. Š., narodeného X.X.XXXX, bytom M. X, O. K. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci Kancelária Žilina, Národná 34, Žilina o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 29.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. Zn. 1N 749/12 zo dňa 7.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 1N 749/12 zo dňa 7.5.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Navrhovateľ je povinný zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava titulom súdneho poplatku za konanie 33.- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 1N 749/12 zo dňa 7.5.2012 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznalo navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru v konaní, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C/33/2009. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po zistení stavu veci dospel k záveru, že v predmetnom súdnom spore nie je možné vylúčiť jeho zrejmú bezúspešnosť, nakoľko navrhovateľ podal návrh (ktorý je predmetom súdneho konania), po uplynutí prekluzívnej lehoty na jeho podanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.5.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že odporca nemá právomoc rozhodovať o tom, či spor bude alebo nebude úspešný, nakoľko túto právomoc má iba súd, konajúci vo veci. Teda namietal nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.2.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti svojho rozhodnutia a opätovne poukázal na skutočnosť, že nárok navrhovateľa vo veci, v ktorej navrhovateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci je prekludovaný. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu, z obsahu ktorého zistil, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľa (LODOSTAV, s.r.o.) rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce datovanou 16.7.2008. Výpoveď bola doručovaná navrhovateľovi 18.7.2008, tento ju však za prítomnosti dvoch svedkov odmietol bez uvedenia dôvodu prevziať. Podľa tejto výpovede dvojmesačná výpovedná lehota uplynula 30.9.2008, ktorým dňom sa skončil pracovný pomer navrhovateľa u jeho zamestnávateľa. Dňa 27.2.2009 podal navrhovateľ na Okresnom súde Žilina návrh, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti predmetnej výpovede. Konajúci Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/33/2009-122 z 26.4.2011 rozhodol tak, že návrh zamietol z dôvodu preklúzie uplatneného práva na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Navrhovateľ 18.5.2011 podal voči vyššie označenému rozsudku Okresného súdu Žilina odvolanie. Dňa 8.3.2012 požiadal navrhovateľ odporcu o poskytnutie právnej pomoci v (odvolacom) konaní vo veci sp. zn. 14C/33/2009. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 62 zák. č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“) v znení platnom v čase podania výpovede: (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. (2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. Podľa ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa ust. § 77 zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku, v ktorom navrhovateľ namietal, že odporca nemá právomoc rozhodovať o tom, či spor bude alebo nebude úspešný, nakoľko túto právomoc má iba súd, konajúci vo veci. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Zo zákona o poskytovaní právnej pomoci je odporca v prípade podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci obligatórne povinný o. i. skúmať aj to, či v konaní, v ktorom žiadateľ (navrhovateľ) požiadal o poskytnutie právnej pomoci, nejde o zánik (preklúziu) ním uplatneného práva. Posúdenie prípadnej zrejmej neúspešnosti konania (sporu na súde) teda nie je svojvoľným konaním odporcu, ale plnením si jeho povinností, ktoré pre odporcu vyplývajú zo znenia zákona o poskytovaní právnej pomoci. Vo veci, v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci (vec sp. zn. 14C/33/2009), odporca na základe dokladov, predložených navrhovateľom správne dospel k správnej úvahe, že v tejto veci ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dokladov, predložených navrhovateľom vyplýva, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa navrhovateľa - LODOSTAV, s.r.o. výpoveďou datovanou 16.7.2008, ktorú navrhovateľ dňa 18.7.2008 za prítomnosti dvoch svedkov odmietol bez udania dôvodu prevziať. S poukazom na túto skutočnosť je preto deň 18.7.2008 potrebné považovať za deň doručenia výpovede. Z uvedeného je zjavné, že dvojmesačná výpovedná lehota zažala plynúť 1.8.2008 a skončila 30.9.2009. Prekluzívna lehota na uplatnenie práva z prípadného neplatného skončenia pracovného pomeru navrhovateľa (ktorej dĺžka je dva mesiace), začala plynúť 1.10.2008 a skončila sa 31.12.2008. Navrhovateľ podal na Okresnom súde Žilina návrh na vyslovenie neplatnosti takto skončeného jeho pracovného pomeru (konanie sp. zn. 14C/33/2009) až 27.2.2009, teda zjavne po uplynutí zákonnej prekluzívnej (prepadnej) lehoty. Skutočnosť, že k rozviazaniu pracovného pomeru navrhovateľa došlo výpoveďou jeho zamestnávateľa datovanou 16.7.2008 a doručenou 18.7.2008 preukazuje samotná výpoveď, sám navrhovateľ opakovane vo svojich podaniach (napr. dve podanie z 3.7.2009 adresované Rozhodcovskému súdu v Žiline, sťažnosť navrhovateľa z 1.12.2008 adresovaná Inšpektorátu práce v Trenčíne, odvolanie navrhovateľa zo 17.5.2011 voči rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/33/2009-122, prípis Okresnému súdu Žilina zo 14.7.2009), ako aj odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/33/2009-122 z 26.4.2011. Ak teda odporca, súc povinný v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci posudzovať o. i. aj prípadnú zrejmú bezúspešnosť sporu v ktorom navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci, skúmal splnenie tejto jednej z podmienok poskytnutia právnej pomoci, takýmto konaním neprekročil svoje oprávnenia, ale iba aplikoval zákonné ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Naviac, ako to je zrejmé z obsahu spisu, odporcova úvaha o zrejmej bezúspešnosti sporu z dôvodu zániku (preklúzie) ním uplatneného práva je správna, pretože posledným dňom, kedy sa mohol navrhovateľ domáhať vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol deň 31.12.2008, pričom tak navrhovateľ urobil podaním svojho návrhu na súde až 27.2.2009. Pretože odporca posudzovaním zrejmej bezúspešnosti sporu v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci neprekročil svoje oprávnenia, ale ich iba aplikoval, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, je teda správne a preto ho potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu súd náhradu trov konania (ktoré však ani nežiadal) nepriznal. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).