Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/29/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201662 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201662.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. J. W. C., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: 201 592, štátneho príslušníka Gruzínska, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom S., Q. B. XX, I. Č.. X, F. X. W., aktuálne s miestom pobytu Z. J. X., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 3.10.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-223-11/PO-Ž-2014 zo dňa 28.8.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-223-11/PO-Ž-2014 zo dňa 28.8.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-223-11/PO-Ž-2014 zo dňa 28.8.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že v konaní nebolo zistené, že by bol v krajine svojho pôvodu objektom prenasledovania - akéhokoľvek fyzického či psychického násilia, nikdy s nikým nemal žiaden konflikt. Uviedol, že navrhovateľ sa na Slovensku zdržuje od roku 1992, pričom po vypuknutí ozbrojeného konfliktu v Abcházsku sa rozhodol zostať na Slovensku. Potom, ako v roku 1994 stratil svoj cestovný doklad sa v roku 2003 rozhodol požiadať o azyl, ktorý mu však právoplatne udelený nebol. Svoju aktuálnu žiadosť o azyl odôvodňoval totožne so svojou prvou žiadosťou. Odporca tiež dôvodil, že navrhovateľ (ako to sám uviedol) nemal v úmysle na Slovensku požiadať o azyl. Požiadal oň až potom, ako bol kontrolovaný slovenskou políciou. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Uviedol, že v Gruzínsku bol trest smrti zrušený, že počas svojho predchádzajúceho pobytu v Gruzínsku nebol objektom žiadneho zaobchádzania, ktoré by vykazovalo znaky vážneho bezprávia, že v prípade návratu mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Podobne mu nehrozí žiadne bezprávie, ktoré by súviselo z aktuálnou bezpečnostnou situáciou v Gruzínsku, kde je táto situácia stabilizovaná i napriek konfliktným vzťahom s Abcházskom a Južným Osetskom. Poukázal tiež na vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého sa tento v prípade návratu do Gruzínska ničoho neobáva. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 3.10.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že odporca nedostatočne posúdil skutkový stav, nakoľko sa nezaoberal navrhovateľovými obavami súvisiacimi s tým, že by v prípade návratu bol považovaný za vnútroštátneho utečenca - a to v súvislosti s tým, že na jeho rodičovský dom (obývaný Turkami) by si uplatňoval vlastnícke právo v dôsledku čoho by mal problémy so štátnou mocou. Namietal tiež, že odporca nedostatočne posúdil skutkový stav veci vo vzťahu vyhodnotenia vážneho bezprávia v krajine pôvodu navrhovateľa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že povinnosť zistiť skutkový stav má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol v priebehu azylového konania. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ sa odvolával iba na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Gruzínsku a že žiadosť o azyl podal iba účelovo - v snahe zlegalizovať si svoj nelegálny pobyt na Slovensku. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-223/PO-Ž-2014, ako aj s predchádzajúcim spisom ČAS: MU-849/PO-Ž/2003. Z obsahu spisu ČAS: MU-849/PO-Ž/2003 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 12.3.2003. v priebehu tohto konania uviedol, že z Gruzínska vycestoval na Slovensko na platné turistické vízum 10.8.1992 za účelom prieskumu trhu, nakoľko mal záujem obchodovať so slovenskými firmami. Svoj cestovný pas stratil v roku 1994. Počas pobytu na Slovensku začal gruzínsko-abcházsky konflikt. O azyl však (ako to uviedol) nepožiadal, pretože na to nemal žiaden dôvod. Počul, že majetky Gruzíncov v Abcházsku užívajú pôvodní obyvatelia - Turci, Rusi. Preto sa domnieval, keďže jeho bratranci a sesternice emigrovali do Ruska, že sa nemá kam vrátiť, že teda jeho zdedený dom užíva niekto cudzí. K dôvodom svoje žiadosti o azyl uviedol, že počas svojho pobytu v Gruzínsku nemal žiadne problémy a že sa nemá kam vrátiť a že gruzínske občianstvo nenadobudol, nakoľko odtiaľ vycestoval v roku 1992. Odporca v tomto konaní rozhodol dňa 9.6.2003 tak, že navrhovateľovi azyl neudelil. Po podaní opravného prostriedku Krajský súd v Košiciach právoplatným rozsudkom č.k. 4Saz3/03-27 z 26.2.2004 rozhodnutie odporcu potvrdil. Z aktuálneho spisu ČAS: MU-223/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ slovenské územie neopustil. 13.7.2014 požiadal vyhlásení o azyl z dôvodu, že na Slovensku má priateľku s ktorou žije a že do Gruzínska sa nemá kam vrátiť, nakoľko jeho rodičia zomreli a ani nemá žiadnych súrodencov. V priebehu vstupného pohovoru, konaného 21.7.2014 navrhovateľ o. i. uviedol, že voči nebolo nikdy vedené trestné konanie a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. O azyl požiadal z dôvodu, že v Gruzínsku už nikoho nemá a nemá tak ani kde bývať. Byt v ktorom v Gruzínsku býval vyhorel a je neobývateľný, dom ktorý zdedil obývajú Turci, ktorí sa do Abcházska vrátili. Uviedol, že o azyl ani neplánoval požiadať - pre túto možnosť sa rozhodol až vtedy, keď ho v Bratislave kontrolovala polícia, pričom nemal žiadne povolenie na pobyt na Slovensku. Tiež uviedol, že v Gruzínsku nemal nikdy žiadne problémy. Vyjadril sa, že ak by sa vrátil do Gruzínska a chcel by žiť v inej jeho časti, bol by považovaný za vnútorného utečenca a mal by problém nájsť si prácu. V Gruzínsku sa však nikoho neobáva. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o Gruzínsku, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na aktuálnu vnútropolitickú, ekonomickú a bezpečnostnú situáciu, na ev. prebiehajúci konflikt medzi Gruzínskom, Južným Osetskom a Abcházskom, na slobodu pohybu, ako aj na postavenie neúspešných žiadateľov o azyl, navracajúcich sa do Gruzínska. Z ich obsahu vyplýva, že bezpečnostná situácia v Gruzínsku je stabilizovaná, aktuálne bez konfliktu, že sa nenašli žiadne správy o zlom zaobchádzaní s gruzínskymi navrátilcami pri ich návratoch. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočne posúdil skutkový stav, nakoľko sa nezaoberal navrhovateľovými obavami súvisiacimi s tým, že by v prípade návratu bol považovaný za vnútroštátneho utečenca - a to v súvislosti s tým, že na jeho rodičovský dom (obývaný Turkami) by si uplatňoval vlastnícke právo v dôsledku čoho by mal problémy so štátnou mocou: K takto vznesenej námietke súd poznamenáva, že navrhovateľ v konaní nikdy takúto obavu nevyslovil. V odpovedi na otázku č. 39. Dotazníka spísaného 21.7.2014 uviedol iba to, že ak by sa do Gruzínska vrátil a chcel by žiť v nejakej inej jeho časti, bol by považovaný za vnútorného utečenca a mal by problém nájsť si ubytovanie a prácu. Naviac vzápätí uviedol, že v prípade návratu sa ničoho konkrétneho neobáva. Teda táto námietka nie je dôvodná, nakoľko dôvod jej prezentovania nemá podklad v pripojenom azylovom spise odporcu, resp. vo vyjadreniach samotného navrhovateľa. Naviac, ak by sa navrhovateľ v prípade návratu svojho navrátil do iného regiónu Gruzínska ako regiónu jeho pôvodu (Suchumi), mohol by byť (prípadne) považovaný za interne presídlenú osobu, avšak takéto jeho (prípadné) postavenie by mu nemohlo spôsobovať žiadne problémy, nakoľko národnosťou (ako to sám uviedol) je Gruzínec. Súd opätovne poznamenáva, že sám navrhovateľ v konaní pred odporcom neprezentoval žiadne obavy zo svojho návratu - okrem obavy, že by nemal kde bývať a že by nemal z čoho žiť. Tieto obavy však z pohľadu predpokladov poskytnutia medzinárodnej ochrany sú irelevantnými. K námietke, že odporca nedostatočne posúdil skutkový stav veci vo vzťahu vyhodnotenia vážneho bezprávia v krajine pôvodu navrhovateľa: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca sa dôkladne a obšírne zaoberal vyhodnotením existencie eventuálnych rizík návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, ktoré zákon o azyle pomenúva ako „vážne bezprávie“ a ktoré konkretizuje v ust. § 2 písm. f). Súd sa v súvislosti s touto námietkou tiež zaoberal skúmaním, či odporca dostatočným spôsobom zistil, resp. zisťoval aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Gruzínsku. Výsledkom tohto posúdenia je konštatovanie súdu, že sa tak stalo. Odporca vyhľadal a do spisu založil viacero informácií z rôznych zdrojov, týkajúcich sa tak aktuálnej bezpečnostnej situácie v Gruzínsku, ako aj ev. rizikami návratov gruzínskych repatriantov - včítane neúspešných žiadateľov o azyl. Tieto informácie sú obsahom v odôvodnení rozhodnutia identifikovaných komplexných materiálov. Nad rámec vznesených námietok súd považuje za potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci objektívne neboli naplnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi a ani poskytnutia doplnkovej ochrany. Navrhovateľ nevycestoval z krajiny svojho pôvodu z dôvodu vyhľadania ochrany pred perzekúciou, ale z dôvodov osobných, resp. pracovných. Nikdy nebol objektom prenasledovania a ani akéhokoľvek bezprávia, pričom takéto obavy nikdy ani neprezentoval. Pokiaľ ide o jeho aktuálnu žiadosť o azyl, ani v tejto neprezentoval akékoľvek relevantné dôvody poskytnutia medzinárodnej ochrany. Pokiaľ o azyl požiadal z dôvodu, že na Slovensku žije od roku 1992, že tu má priateľku s ktorou žije v spoločnej domácnosti, že sa mu na Slovensku páči a je tu spokojný, resp. že v Gruzínsku nikoho nemá, že tam nemá kde bývať a nemal by tam z čoho žiť, tak tieto dôvody nikdy neboli a ani nie sú dôvodmi pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Ako to vyplýva zo samotnej výpovede navrhovateľa, o azyl ani nemal záujem požiadať. Urobil tak iba s úmyslom zlegalizovať si (minimálne od roku 2004, kedy nadobudlo právoplatnosť v poradí prvé jeho negatívne rozhodnutie vo veci žiadosti o azyl) svoj nelegálny pobyt na Slovensku. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné, pričom odporca dostatočne zistený stav veci správne posúdil po právnej stránke, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).