Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201795 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Ing. L. N., ul. M. 6, N., zastúpená: M.. Peter Schmidl, advokát, Záhorácka 11/A, 900 01 Malacky, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, ul. M. Sch. Trnavského č. 1, 822 44 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P.-N.-X-XXX/XXXX-PK zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. P.-N.-X-XXX/XXXX-PK zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru kriminálnej polície okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV č. 10 zo dňa 11. júna 2014, ktorým bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 10% na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie. Disciplinárne previnenie malo byť spáchané na skutkovom základe, ktorý je popísaný vo výroku disciplinárneho rozkazu a to že dňa 21.05.2014 na druhom poschodí budovy ORPZ v Bratislave IV v priestoroch odboru kriminálnej polície počas rannej porady v čase od 07,45 hod. do 08,00 hod., ktorá sa konala v kancelárii č. XXX u vedúcej druhého oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR-PZ v Bratislave IV mjr. L.. I. O. začala menovaná postupne zvyšovať hlas na vedúcu a žiadala vedúcu, aby jej dala písomný pokyn týkajúci sa zákazu vedúcej druhého OV ohľadne toho, že vyšetrovatelia druhého OV nesmú sedieť v bufete s výnimkou obednej prestávky a taktiež, že nesmú chodiť bez vedomia vedúcej do kancelárií na iné oddelenia, pričom vedúca menovanú upozornila, že sa jedná o pokyn k striktnému dodržiavaniu a využívaniu pracovnej doby, načo následne menovaná začala v rozpore s článkom 7 N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ znevažovať profesionálnu spôsobilosť vedúcej za účasti ostatných policajtov a to tak, že sa krikom vyjadrovala na adresu vedúcej, že tým, že bude trestať podriadených policajtov si nezachráni stoličku a na chodbe zakričala smerom na vedúcu: „načo je nám taká vedúca, ktorá sa nás nezastane“. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie vydané riaditeľom OR PZ vychádza výlučne zo skutkového stavu zisteného pred vydaním disciplinárneho rozkazu tak, ako ho opisuje odôvodnenie už skôr vydaného disciplinárneho rozkazu, čo je badateľné už v úvode samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Riaditeľ OR PZ sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal podstatným obsahom odvolania žalobkyni zo dňa 20.06.2014 proti disciplinárnemu rozkazu. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu veci, je v príkrom rozpore s právnymi predpismi, pričom z odôvodnenia zjavne vyplýva, že dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené absentujú, popierajú pravidlá formálnej ako aj právnej logiky a je absolútne jednostranné a účelové, pričom samotným uložením disciplinárneho opatrenia boli porušené základné ľudské práva a slobody žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje na úradný záznam spísaný dňa 21.05.2014, ktorý bol zaslaný riaditeľovi OKP, ale tento bol zaevidovaný až dňa 03.06.2014 dva týždne po údajnom disciplinárnom previnení. Ďalej napáda, že nemohla opísať priebeh udalostí z rannej porady konanej dňa 21.05.2014 práve z dôvodu ovplyvnenia vyšetrovateľov už riaditeľom OKP opísanom v priebehu skutkových okolností a preto tieto vyjadrenia ako dôkazné prostriedky v konaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobkyňa napáda. Taktiež poukazuje na dodatočné nevyžiadanie si vyjadrenia vyšetrovateľky npor. JUDr. U. C. ku skutočnostiam majúcich za následok uloženie disciplinárneho opatrenia žalobkyni. Pre úplnosť zistenia skutkového stavu si vyjadrenie mohol žalovaný od vyšetrovateľky U. C. vyžiadať aj formou písomnej výzvy zaslanej prostredníctvom pošty alebo osobným doručením. Žalobkyňa zdôraznila, že práve vyšetrovateľka U. C. bola priamym svedkom údajného disciplinárneho previnenia žalobkyne dňa 21.05.2014 na rannej porade a zostala so žalobkyňou až do času, kým žalobkyňa neopustila kanceláriu nadriadenej. Napáda účelovosť spísaného záznamu zo dňa 06.06.2014 č. P.-N.-P.-684/2014, v ktorom sa dotýkajú osoby žalobkyne v znení na aké sa jej nikto nedopytoval. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalobkyni kladie za vinu za to, že mala na nadriadenú postupne zvyšovať hlas a žiadať ju, aby jej dala v písomnej forme pokyn a teda je zrejmé, že za vinu sa žalobkyni kladie to, že si mala dovoliť vysloviť kritiku na spôsob výkonu služobnej činnosti svojej priamej nadriadenej, čo je v príkrom rozpore s článkom 10 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je to v rozpore s § 2 a ods. 2 zákona o štátnej službe. Žalobkyňa napáda obsah bodu 9 napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný uvádza, že je čisto záležitosťou riaditeľa OKP, že neoboznámil žalobkyňu s obsahom spísaného úradného záznamu z rozhovoru výlučne medzi žalobkyňou a riaditeľom OKP, nakoľko ak má taký úradný záznam slúžiť ako dôkaz musí byť verifikovaný oboma stranami rozhovoru. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.02.2015 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie riaditeľa OR PZ v Bratislave IV vychádza výlučne zo skutkového stavu zisteného pred vydaním disciplinárneho rozkazu. Dôkazom je samotný spis odvolacieho orgánu, z ktorého je zrejmé, aké dôkazy boli v rámci odvolacieho konania vykonané, čo si senát, resp. predseda poradnej komisie zabezpečili na to, aby mohli objektívne rozhodnúť. Taktiež nie je pravdou a súd to musí pri preskúmaní zistiť, že sa odvolací orgán nezaoberal podstatným obsahom odvolania žalobkyne. Samotné rozhodnutie odvolacieho orgánu obsahuje vyjadrenie ku všetkým žalobkyňou namietaným skutočnostiam, pričom odvolací orgán ich logicky zdôvodnil a vysporiadal sa s nimi. Nie je pravdou, že žalobkyňa ukončila služobný pomer príslušníka PZ na základe tohto uloženého disciplinárneho opatrenia a celkovej zlej psychosociálnej atmosféry. Ukončila služobný pomer na vlastnú žiadosť a potom ako dovŕšila nárok na vyplácanie výsluhového dôchodku. Čo sa týka napádania zabezpečených dôkazov zo strany správnych orgánov ide o vnútorný subjektívny pocit žalobkyne, že dôkazy neboli získané v súlade so zákonom, ktorý však nemá oporu v objektívnom posúdení skutkového stavu veci. Získané dôkazy majú byť nezákonné len preto, že nesvedčia v prospech žalobkyne alebo neobsahujú vyjadrenia dotknutých osôb podľa jej predstáv? Všetci policajti, ktorí mohli mať vedomosť o konaní žalobkyne mali možnosť sa k veci vyjadriť. Väčšina sa aj k incidentu vyjadrila, pričom potvrdila konanie žalobkyne tak, ako ho opísala vedúca oddelenia. Odvolací orgán sa na strane 11 a nasledujúce svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa podala v rámci odvolacieho konania. Nestotožňuje sa s neustále opakujúcimi tvrdeniami žalobkyne, že argumenty odvolacieho orgánu sú nedostatočné, nič nepreukazujúce, konštatujúce, vyhýbajúce, neodôvodnené, zmätočné a nepreskúmateľné. To sa dá skôr povedať o jej návrhu žaloby, nakoľko nikde nekonkretizuje, čím je rozhodnutie zmätočné a tým nepreskúmateľné. Nepredkladá o tom žiadne dôkazy a len to sucho konštatuje. Už len z toho, že vo svojej žalobe na strane 11 napáda len niektoré body, ktoré zdôvodňoval odvolací orgán je zrejmé, že s väčšinou sa stotožnila. Z 18 bodov napáda len 4 body a to bod 5, 9,11 a 12. K bodu 5/ nie je treba sa bližšie zmieňovať, nakoľko nadriadená požadovala od podriadených riadne využívanie času služby, pričom žiadny zákon ani interný predpis neumožňuje dať si prestávku na oddych a jedlo skôr, ako po piatich hodinách nepretržitého výkonu štátnej služby. Taktiež nadriadený musí mať neustále prehľad o mieste výskytu svojich podriadených (na pracovisku, úkony vo VTOS, úkony v teréne a pod.), nakoľko sme polovojensky organizovaný zbor, ktorý plní aj iné úlohy v prípade spohotovenia útvaru. Návšteva bufetu pred uplynutím zákonom stanovenej doby, by mohla byť klasifikovaná ako porušenie základných povinností policajta podľa § 48 odst. 3 písm. k/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko je to obdobné, ako keby sa policajt vybral počas služby na nákup do predajne potravín. K bodu 9/ treba uviesť, že žalobkyňa sa bola sťažovať na svoju nadriadenú, čo riaditeľ OKP nemohol vyhodnotiť ako súkromnú záležitosť, ale išlo jednoznačne o služobnú záležitosť a preto sa rozhodol z obsahu rozhovoru spracovať úradný záznam, pričom jeho pravdivosť žalobkyňa nespochybňuje. K bodu 11/ nevieme o čo žalobkyni v tomto prípade ide, resp. vieme a to, že chce spochybniť vyjadrenia svojich bývalých kolegov, ktorí sa vyjadrili k jej osobe, pričom tieto vyjadrenia sú v jej neprospech. To akože správny orgán mal hroziť osobám podávajúcim vyjadrenie, že ak vyjadrenia nespíšu podľa predstáv žalobkyne, môžu sa vystaviť trestnému alebo disciplinárnemu konaniu? Policajti sa viackrát k veci vyjadrili, pričom niektorí aj spontánne bez toho, aby boli o to požiadaní, nakoľko cítili potrebu upozorniť nadriadených na správanie sa žalobkyne, ktoré v niektorých prípadoch hraničilo s porušovaním zásad slušného správania sa. Po prvotných podaniach policajtov, po osobných pohovoroch, po opätovnom požiadaní o vyjadrenia sa (na základe námietky žalobkyne z ovplyvňovania), všetci zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach. V čom vidíme kontraproduktívnosť opätovného vyžiadania vyjadrení od dotknutých policajtov? No asi v tom, že keď sa jeden a ten istý policajt trikrát vyjadrí, ako to bolo, tak sa ho nebudeme po štvrtýkrát pýtať, či to ozaj tak bolo. Sama žalobkyňa musí vedieť, že aj keď ona sama podávala vyjadrenie k nejakej veci, nikdy nebola predtým poučovaná o trestnoprávnych alebo disciplinárnych následkoch. Nakoľko ide o vyjadrenie konkrétnej osoby, ktoré spracováva sama a nie je vypočúvaná v nejakom procesnom postavení. Ustanovenie § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. uvádza, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (vyjadrenie policajta je v súlade s právnymi predpismi). Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak žalobkyňa spochybňuje zabezpečené dôkazy vo forme vyjadrení policajtov, súd má možnosť tieto osoby na svojom pojednávaní vypočuť ako svedkov. K bodu 12/ tu treba uviesť, že žalobkyňa bola na ORPZ v BA IV preložená z inej súčasti PZ, pričom je pravdou, že nebola disciplinárne riešená ako vyšetrovateľka na tunajšom OR PZ v Bratislave IV, ale to ani iní vyšetrovatelia. Po nástupe nového riaditeľa OKP sa striktne začalo vyžadovať dodržiavanie služobnej disciplíny, plnenie si služobných povinností a v prípade zistenia nedostatkov sa pristupovalo aj k ukladaniu disciplinárnych opatrení a to nie len u žalobkyne, ale u viacerých vyšetrovateľov. Podkladmi na disciplinárne konania u žalobkyne boli zväčša signalizácie od prokuratúry, ktorá upozorňovala na nečinnosť vyšetrovateľky v jej pridelených veciach. Krajský súd v Bratislave už mal možnosť viackrát preskúmavať žaloby L., pričom ani raz vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že zo strany oprávneného orgánu nebolo preukázané, že menovaná sa disciplinárneho previnenia dopustila. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že riaditeľovi odboru kriminálnej polície OR PZ v Bratislave IV bola vedúcou 2. OV doručená písomnosť č. ORPZ-N.-P zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej prílohu tvorí záznam vedúcej 2. OV o skutočnostiach, ktoré sa odohrali dňa 21.05.2014 na jej rannom rozdelení teda skutočnosti popísané vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu, uvedená písomnosť bola zaevidovaná pod č. ORPZ-N.-P.- XXX/XXXX. Dňa 03.06.2014 riaditeľ OKP na základe zhromaždených písomných podkladov začal konanie vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia policajta a vyzval menovanú - žalobkyňu, aby sa k danej veci vyjadrila. Upovedomenie o začatí konania bolo žalobkyni doručené dňa 04.06.2014. Žalobkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa. Žalobkyňa sa vyjadrila dňa 05.06.2014 a vo vyjadrení uviedla, že skutočnosti uvedené v upovedomení o začatí konania vo veci podozrenia z disciplinárneho konania sú hrubo skresľujúce a podľa nej vyplýva podozrenie, že riaditeľovi OKP boli podsunuté nepravdivé informácie na základe ktorých začal konanie vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia a ďalej to rozvádza. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu riaditeľ OKP požiadal vedúcu 2. OV o vyjadrenie všetkých policajtov 2. OV, ktorí sa dňa 21.05.2014 zúčastnili na jej rannom rozdelení. Riaditeľovi OKP na žiadosť o vyjadrenie sa písomne odpovedali U. N., P. A., S. A., O. Z. a U. C. svoje vyjadrenie riaditeľovi OKP nezaslala ani nepožiadala o predĺženie lehoty. Uvedení policajti okrem M.. C. všetci zhodne potvrdili skutočnosti, pre ktoré bolo začaté konanie vo veci podozrenia z disciplinárneho previnenia. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú písomnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie personálneho rozkazu č. 10 zo dňa 11. júna 2014 proti ktorému podala odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2014 pod č. P.-N.-X-XXX/XXXX-PK, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil personálny rozkaz ako vecne správny. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením sa rozumie zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa § 53 ods. 1 vyššie uvedeného zákona sa disciplinárnym opatrením rozumie: a/ písomné pokarhanie, b/ zníženie služobného platu až do 15% na dobu najviac troch mesiacov, c/ zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d/ zákaz činnosti, e/ prepadnutie veci. Podľa § 56 ods. 2 uvedeného zákona pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa článku 7 N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru, policajt sa v duchu služobnej zdvorilosti správa k ostatným policajtom korektne a neznevažuje ich profesionálnu spôsobilosť. Netoleruje však u nich korupčné ani iné neetické správanie. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Po preskúmaní oboch rozhodnutí a administratívnych spisov správnych orgánov súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 21.05.2014 na druhom poschodí budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v N. IV v priestoroch odboru kriminálnej polície počas rannej porady v čase od XX,XX hod. do 08,00 hod., ktorá sa konala v kancelárii č. XXX u vedúcej 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Ing. I. O. začala postupne zvyšovať hlas na vedúcu 2. OV a žiadala vedúcu 2. OV, aby jej dala písomný pokyn týkajúci sa zákazu vedúcej ohľadne toho, že vyšetrovatelia 2. OV nesmú sedieť v bufete s výnimkou obednej prestávky a taktiež nesmú chodiť bez vedomia vedúcej 2. OV do kancelárií na iné oddelenia, pričom vedúca 2. OV menovanú upozornila, že sa jedná o pokyn k striktnému dodržiavaniu pracovnej doby, načo následne žalobkyňa začala v rozpore s článkom 7 N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ znevažovať profesionálnu spôsobilosť vedúcej 2. OV za účasti ostatných policajtov 2. OV a to tak, že sa krikom vyjadrovala na adresu vedúcej 2. OV, že tým, že bude trestať podriadených policajtov si nezachráni stoličku a na chodbe 2. OV: „načo je nám taká vedúca, ktorá sa nás nezastane“, čím porušila článok 7 N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ, s ktorým bola riadne oboznámená dňa 04.04.2014 a základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe, z ktorého vyplýva, že policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nariadení, ak bol s nimi riadne oboznámený. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že porušením základných povinností policajta sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. Súd má za to, že správne orgány oboch stupňov pri vydávaní svojich rozhodnutí neporušili ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Súd má za to, že v odôvodneniach oboch rozhodnutí správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodli a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní. Podrobne ich rozobral a poukázal na podklady, na základe ktorých rozhodol. Konajúci súd sa plne stotožnil so závermi žalovaného v jeho rozhodnutí, ktoré zhrnul na str. 1 bod bodmi 1 až 18. V žalobe žalobkyňa poukázala a napádala nezákonnosť skutočností uvedených pod bodmi 5, 9, 11 a 12. Súd sa s argumentáciou žalobkyni uvedenej v týchto bodoch nestotožnil. Súd má za to, že nadriadená požadovala od podriadených len riadne využívať čas služby čo vyplýva zo zákona, kde je stanovená prestávka na oddych a jedlo po piatich hodinách nepretržitého výkonu štátnej služby. Súd nezistil zo spisového materiálu, že by bol na svedkov vyvíjaný nátlak čo sa týka ich výpovedí. Všetky výpovede až na JUDr. C., ktorá nevypovedala sa zhodujú a potvrdili konanie žalobkyne tak, ako to podpísala vedúca oddelenia. Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo žalobkyni uložené a to zníženie služobného platu o 10% na dobu troch mesiacov súd považuje za primerané. Pri vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného boli dodržané všetky zákonom predpísané postupy, odvolacie konanie prebehlo v zmysle zákona a interného predpisu, práva žalobkyne neboli upreté a rozhodnutie obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Odôvodnenie: jasne a zrozumiteľne popisuje stav ako aj dôkazy, o ktoré sa opieral v konaní žalovaný. Žalovaný presne a objektívne zistil skutkový stav veci. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.