Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200089 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd"), samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci navrhovateľa N. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. XX, XXX XX B., proti odporcovi Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 09. 2013 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie odporcovi. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 09. 2013 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), odporca zastavil konanie podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, o žiadosti navrhovateľky zo dňa 16. 07. 2004 o vyplatenie sumy 93 965 Kč, ktorá jej mala vzniknúť ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia v požadovanom rozsahu a termíne. V odôvodnení rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 09. 2013 bolo uvedené že: Navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 24. 02. 1993, priznaný starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01. 02.1993. Navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 03. 09. 2003, odňatý starobný dôchodok, podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 118/1988 Zb. a podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou So sociálnom zabezpečení, ustanovení § 96 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1888 Zb. a ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, od 12. 10. 2003, pretože doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Zamestnávateľ navrhovateľky - Tatra, a. s. Pezinok, mal ku dňu 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, sa doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala k 01. 01. 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. V súlade s čl. 20 Správnej dohody o vykovaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ak nositeľ zabezpečenia jedného zo zmluvných štátov spätne priznal dôchodok za dobu, za ktorú už bol poskytnutý dôchodok rovnakého druhu nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu, hoci by podľa zmluvy alebo tejto správnej dohody nepatril, zúčtuje doplatok tohto dôchodku s dôchodkom vyplateným nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu a zúčtovanú sumu vráti nositeľovi zabezpečenia tohto štátu. Odporca vyplatil navrhovateľke starobný dôchodok za obdobie od 01. 02.1993 do 12. 10. 2003 v sume vo výške 492 294 Sk. V súlade s čl. 20 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nositeľ poistenia Českej republiky vrátil odporcovi - Sociálnej poisťovni, ústredie sumu dôchodku, ktorú vyplatila za uvedené obdobie. Navrhovateľka požiadala odporcu na základe žiadosti zo dňa 16. 07. 2004 o vyplatenie sumy vo výške 93 965 Kč, ktorá jej mala vzniknúť ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia. Odporca ďalej uviedol, že je oprávnený konať len v medziach Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to ustanovuje čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Náhrada škody nie je dôchodkovou dávkou, ale inštitútom súkromného práva. Náhrada škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je inštitútom zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a uplatňuje sa osobitným postupom. O náhrade škody, ktorej sa navrhovateľka domáha, nemá odporca právomoc rozhodnúť v dávkovom konaní, čo nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Odporca poukázal na to, že aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 8. 02. 2012 konštatuje, že navrhovateľka sa žiadosťou zo dňa 16. 07. 2004 domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a preto vzhľadom na uvedené, nie je vo vecnej pôsobnosti Sociálnej poisťovne rozhodnúť o vyplatení sumy vo výške 93 965 Kč, ktorú z dôvodu premlčania nevyplatila Česká správa sociálneho zabezpečenia. Odporca súčasne navrhovateľke oznámil, že v súlade so zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, má možnosť podať žalobu na príslušnom súde o náhradu škody. Odporca uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 8. 02. 2012, bolo zrušené rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 07. 2009 o zamietnutí žiadosti zo dňa 16. 07. 2004 a vec bola odporcovi vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, vo výroku chýbajú ustanovenia podľa ktorých sa rozhodlo, ktoré boli použité, a ktoré nekorešpondujú s odôvodnením rozhodnutia. Ďalej že, z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa odporca riadil pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, a preto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca uviedol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7So/74/2012-93 zo dňa 26. 06. 2013, bolo odmietnuté odvolanie navrhovateľky, ako aj odvolanie odporcu, ktoré bolo podané proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 8. 02. 2012, z dôvodu, že proti uvedenému rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko podľa ustanovenia § 250s Občianskeho súdneho poriadku je neprípustné, a na tejto skutočnosti nemení ani skutočnosť, že bolo súdom dané nesprávne právne poučenie o odvolaní v písomnom vyhotovení rozsudku, a to o možnosti podať odvolanie, pretože nesprávne právne poučenie právo podať odvolanie založiť nemôže. Odporca v predmetnom rozhodnutí uviedol, že týmto realizuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/74/2012-93 zo dňa 26. 06.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 08. 02. 2012. Navrhovateľka podaním zo dňa 02.10.2013, podala opravný prostriedok voči rozhodnutiu odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 09. 2013, vo veci zastavenia konania a o žiadosti navrhovateľky zo dňa 16. 07. 2004 o vyplatenie sumy 93 965 Kč, ktorá jej vznikla ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia v požadovanom rozsahu a termíne. Navrhovateľka uviedla, že odporca a jej predchodca, mali podľa použiť pri určení starobného dôchodku nie ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., ale ustanovenia medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Zb., ktorá bola prijatá dňa 29. 10. 1992, s účinnosťou od 03. 05. 1993 a platná od 25. 11. 1994, a predbežne vykonávaná od 01. 01. 1993. V tomto zákone je určené, že nositeľkou úlohy zabezpečenia je právny predchodca odporcu, ktorý prevzal na seba všetky dôsledky z rozhodnutia predchodcu - teda všetky rozhodnutia. Navrhovateľka uviedla, že nesprávnym úradným postupom odporca a jej predchodca spôsobili, že z dôvodu premlčania nevyplatila Česká správa sociálneho zabezpečenia sumu vo výške 93 965 Kč. Podľa názoru navrhovateľky, túto škodu spôsobil jednoznačne odporca a jej predchodca, nakoľko, aj keď mali k dispozícii medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, nevykonali žiadnu nápravu. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 3, prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní, podľa ktorého, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a na ustanovenia § 32 ods. 1 a § 46 cit. zákona, v zmysle ktorých, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Navrhovateľka tvrdila, že uvedené ustanovenia, ako aj ďalšie ustanovenia cit. zákona, neboli vždy v celom rozsahu dodržané a že je nepochybné, že odporca v čase vydávania rozhodnutia, musel mať vedomosť o Zmluve uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ako aj o Dohode o sociálnom zabezpečení, ktorá mala byť predbežne vykonaná od 01.01.1993, ale tak nekonal. Navrhovateľka na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby odporca, rozhodnutie opätovne prehodnotil, a aby jej priznal škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v sume vo výške 93 965 Kč. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.01.2014 uviedol, že napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09. 2013 bolo podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zastavené konanie o žiadosti navrhovateľky zo 16. 07. 2004 o vyplatenie sumy 93 965 Kč, ktorá mala vzniknúť ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia v požadovanom rozsahu a termíne. Navrhovateľka podala proti vyššie uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom sa naďalej domáha náhrady škody vzniknutej pri vybavovaní nároku na dôchodok. Odporca uviedol, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: Právoplatným rozhodnutím zo dňa 24.02.1993 bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01. 02. 1993. Právoplatným rozhodnutím zo dňa 03. 09. 2003 bol navrhovateľke odňatý podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 118/1988 Zb., a podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou so sociálnom zabezpečení, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1888 Zb. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 12. 10. 2003 starobný dôchodok, pretože doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Navrhovateľkin zamestnávateľ Tatra, a. s. Pezinok mal k 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala k 01. 01. 1993, považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. V súlade s čl. 20 Správnej dohody o vykovaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou ak nositeľ zabezpečenia jedného zo zmluvných štátov spätne priznal dôchodok za dobu, za ktorú už bol poskytnutý dôchodok rovnakého druhu, nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu, hoci by podľa zmluvy alebo tejto správnej dohody nepatril, zúčtuje doplatok tohto dôchodku s dôchodkom vyplateným nositeľom zabezpečenia druhého zmluvného štátu a zúčtovanú sumu vráti nositeľovi zabezpečenia tohto štátu. Odporca vyplatil navrhovateľke starobný dôchodok za obdobie od 01. 02. 1993 do 12. 10. 2003 v sume vo výške 492 294 Sk. V súlade s čl. 20 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nositeľ poistenia Českej republiky vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, sumu dôchodku, ktorú vyplatil navrhovateľke za uvedené obdobie. Žiadosťou zo 16. 07. 2004 navrhovateľka požiadala o vyplatenie sumy vo výške 93 965 Kč, ktorá jej mala vzniknúť ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia, a ktorá mala vzniknú ako rozdiel medzi výškou dôchodku priznanou Sociálnou poisťovňou, ústredie a výškou dôchodku určenou Českou správou sociálneho zabezpečenia za obdobie od 01. 02. 1993 do 30. 09. 2000, teda za obdobie dlhšie ako tri roky spätne od zistenia chybného priznania dôchodku. Podľa listu Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe zo dňa 08. 01. 2010 bol navrhovateľke z deponovaného doplatku dôchodku za obdobie od 01. 02. 1993 do 30. 09. 2000 vo výške 341 980 Kč uhradený preplatok vzniknutý v Sociálnej poisťovni vo výške 306 003 Sk (248 015 Kč, prepočítaný platným kurzom v deň spracovania. Zvyšná časť doplatku vo výške 93 965 Kč prináleží Českej správe sociálneho zabezpečenia v Prahe, pretože doplatok navrhovateľke patrí len tri roky spätne od zistenia nároku na dôchodok. Za obdobie od 01.10. 2000 do 11. 10. 2003 deponovala Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha doplatok vo výške 206 626 Kč, z ktorého bolo uhradený preplatok vzniknutý v Sociálnej poisťovni vo výške 186 291 Sk (150 989 Kč, prepočítaný platným kurzom v deň spracovania), a zvyšný deponovaný doplatok vo výške 55 637 Kč bol poukázaný navrhovateľke. Odporca je oprávnený konať len v medziach Ústavy Slovenskej republiky - podľa jej čl. 2 ods. 1, v zmysle ktorého, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Náhrada škody nie je dôchodkovou dávkou, ale inštitútom súkromného práva. Náhrada škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je inštitútom zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, a uplatňuje sa osobitným postupom. O náhrade škody, ktorej sa domáha navrhovateľka, nemá odporca právomoc rozhodnúť v dávkovom konaní, čo nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Odporca poukazuje na to, že aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 8. 02. 2012 konštatuje, že navrhovateľka sa žiadosťou zo 16. 07. 2004 domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru odporcu, vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemá vecnú pôsobnosť rozhodnúť o vyplatení sumy navrhovateľke v sume vo výške 93 965 Kč, ktorú jej z dôvodu premlčania nevyplatila Česká správa sociálneho zabezpečenia. Odporca uviedol, že navrhovateľka bola informovaná, že v súlade so zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, má možnosť podať žalobu na príslušnom súde o náhradu škody. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporca žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. 09. 2013 ako vecne správne potvrdil. Krajský súd preskúmal navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 09. 2013, podľa § 250l a nasl. O.s.p., vec prejednal, a dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok navrhovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu je dôvodný. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 05.09.2018, na ktoré sa nedostavila navrhovateľka, predvolanie mala doručené dňa 21.08.2018. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca odporcu predvolanie mal doručené dňa 14.08.2018. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporcu číslo XXX XXX XXXX X, s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Krajský súd zistil v konaní, že navrhovateľka podaním zo dňa 02.10.2013, podala opravný prostriedok - odvolanie voči rozhodnutiu odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2013, a ktorý bol odporcovi doručený dňa 09.10.2013. Navrhovateľka žiadala preskúmať rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2013, ktorým bolo zastavené konanie podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, o žiadosti navrhovateľky zo dňa 16.07. 2004 o vyplatenie sumy vo výške 93 965 Kč, ktorá jej mala vzniknúť ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia, a ktorá mala vzniknúť ako rozdiel medzi výškou dôchodku priznanou Sociálnou poisťovňou ústredie, a výškou dôchodku určenou Českou správou sociálneho zabezpečenia za obdobie od 01. 02. 1993 do 30. 09. 2000, teda za obdobie dlhšie ako tri roky spätne od zistenia chybného priznania dôchodku. Krajský súd v konaní zistil, že právoplatným rozhodnutím zo dňa 24. 02. 1993, bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 1. 02. 1993. Krajský súd v konaní zistil, že právoplatným rozhodnutím zo dňa 03. 09. 2003 bol navrhovateľke odňatý podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 118/1988 Zb. a podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou so sociálnom zabezpečení, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1888 Zb. a podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, od 12. 10. 2003 starobný dôchodok, pretože doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého, mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Krajský súd v konaní zistil, že odporca vyplatil navrhovateľke starobný dôchodok za obdobie od 01. 02. 1993 do 12, 10. 2003 v sume vo výške 492 294 Sk a že, z listu Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe vyplýva, navrhovateľke bol z deponovaného doplatku dôchodku za obdobie od 01. 02. 1993 do 30. 09. 2000 v sume vo výške 341 980 Kč uhradený preplatok vzniknutý v Sociálnej poisťovni v sume vo výške 306 003 Sk (248 015 Kč, prepočítaný platným kurzom v deň spracovania). Krajský súd zistil z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 8. 02. 2012, že rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. 07. 2009 o zamietnutí žiadosti zo dňa 16. 07. 2004, bolo zrušené a vec bola odporcovi vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, vo výroku chýbajú ustanovenia podľa ktorých sa rozhodlo, ktoré boli použité, a ktoré nekorešpondujú s odôvodnením rozhodnutia. Ďalej že, z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa odporca riadil pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, a preto rozhodnutie zrušil vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zistil z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7So/74/2012-93 zo dňa 26. 06. 2013, že bolo odmietnuté odvolanie navrhovateľky, ako aj odvolanie odporcu, ktoré bolo podané proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/83/2009-70 zo dňa 8. 02. 2012, z dôvodu, že proti uvedenému rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko podľa ustanovenia § 250s Občianskeho súdneho poriadku je neprípustné, a na tejto skutočnosti nemení ani skutočnosť, že bolo súdom dané nesprávne právne poučenie o odvolaní v písomnom vyhotovení rozsudku, a to o možnosti podať odvolanie, pretože nesprávne právne poučenie právo podať odvolanie založiť nemôže. Krajský súd v danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods.1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 250j ods.2 O. s. p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou§ 250a. Podľa § 250s ods.2 O. s. p., proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to zo starobného poistenia starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a z invalidného poistenia invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok. Podľa § 172 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“) a iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Podľa § 179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, do vecnej pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v písmene a) v prvom bode, o náhradách trov konania, o prerušení konania a o zastavení konania, o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania, o ustanovení osobitného príjemcu, o uložení poriadkovej pokuty, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom, o odpustení zmeškania lehoty, o ustanovení opatrovníka, o predbežnom opatrení, o priznaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaný podľa osobitného predpisu. Pôsobnosť Sociálnej poisťovne, ústredie v §179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je vymedzená taxatívne. Podľa § 194 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Podľa § 194 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Podľa § 194 ods.3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20180901> v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Podľa § 194 ods.4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky. Podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa z dôchodkového zabezpečenia poskytujú tieto dôchodkové dávky: starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny. Krajský súd dospel k záveru, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2013, dostatočne zrozumiteľne nevysporiadal s dôvodmi zastavenia konania, nakoľko konanie o žiadosti navrhovateľky zastavil s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo a z akých dôvodov na daný skutkový stav aplikoval práve toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Odporca ďalej v novom rozhodnutí riadne oboznámi navrhovateľku s vecnou príslušnosťou v súvislosti s jej uplatneným nárokom na vzniknutú škodu pri výkone verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom, a to v nadväznosti na ustanovenia príslušného osobitného zákona v danom prípade. Podľa ustanovenia § 209 ods. 1 a 4 zákona č.461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je dôvodné požadovať od odporcu, aby sa vydané rozhodnutie podrobne vysporiadalo s týmto aplikačným problémom, a aby bolo umožnené navrhovateľke riadne oboznámiť sa s dôvodmi vydaného rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2013, zrušil pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporca bude postupovať v naznačenom smere, a podrobne odôvodní akými úvahami bol vedený a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Odporca je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu (250r O. s. p.). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 250l ods. 2 O. s. p., tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že procesne úspešná navrhovateľka si voči odporcovi neuplatnila žiadnu náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. (§ 250s O. s. p.) Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.