Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/184/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200586 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:2012200586.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: D. R. N., bytom D. D. XX, D. D. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 30.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.: 7N 2969/12, Ev. č.: 5248/12 zo dňa 11.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn.: 7N 2969/12, Ev. č.: 5248/12 zo dňa 11.10.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn.: 7N 2969/12, Ev. č.: 5248/12 zo dňa 11.10.2012 odporca podľa § 10 ods. 5 z dôvodu ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 (ďalej len“ zákon poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), vedenej na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. 11C/119/2008. Navrhovateľka napadla darovaciu zmluvu, ktorou jej bývalý manžel p. Ľ.Z. N. daroval nehnuteľnosti (zastavané plochy a nádvoria, záhrada, rodinný dom - ďalej nehnuteľnosti ktoré boli predmetom darovania“) ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve. V tejto veci konajúci súd navrhovateľkinu žalobu zamietol, navrhovateľka však voči tomuto rozsudku podala odvolanie. V odôvodnení rozhodnutia odporca opísal zistený stav veci a dôvodil, že v konaní v ktorom navrhovateľka požadovala poskytnutie právnej pomoci nie je vylúčená zrejmá neúspešnosť. Poukázal na skutočnosť, že okrem toho, že darované nehnuteľnosti mal darca vo svojom výlučnom vlastníctve Okresný súd v Senici rozsudkom sp. zn. 7C/136/2006 z roku 2007 nariadil navrhovateľke a jej synovi vypratať predmetné nehnuteľnosti, pričom ako prejudiciálnou otázkou sa zaoberal aj otázkou vlastníckeho práva navrhovateľky k darovaným nehnuteľnostiam. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedla v ňom, že odporca nesprávne vyhodnotil zistený stav veci. Dôvodila, že ako manželka sa podieľala na financovaní nehnuteľnosti, že po zániku manželstva zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctva manželov a že každý z manželov má nárok na to, aby sa mu uhradilo to, čo vynaložil zo svojich prostriedkov na ostatný majetok. Tiež poukázala na skutočnosť, že po rozvode jej manželstva jej ostali v opatere dve deti, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby prišla o to čo si zaplatila a o strechu nad hlavou. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.2.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v konaní o podanej žiadosti dospel k názoru, že v prípade sporu navrhovateľky v ktorom požiadala o poskytnutie právnej pomoci ide o konanie bezúspešné. Poznamenal, že bývalý manžel navrhovateľky (p. Ľ. N.) získal nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou z roku 1975, pričom navrhovateľka s ním uzatvorila manželstvo až v roku 1976. Tiež že toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené v roku 2001, pričom bývalý manžel navrhovateľky nehnuteľnosti v roku 2006 daroval svojej sestre. V ďalšom v podstate uviedol dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol bývalý manžel do svojho výlučného vlastníctva v čase pred uzatvorením manželstva, pričom vklad finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, resp. rekonštrukciu nemá vplyv na ich vlastníctvo. V závere konštatoval, že v prípade navrhovateľky nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci - podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľka 31.8.2012 doručila odporcovi žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o neplatnosť právneho úkonu, prebiehajúcom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11C/119/2008 v ktorom tento súd rozsudkom z 20.6.2012 rozhodol tak, že podaný návrh zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žaloba nebola podaná dôvodne. Poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru bývalého manžela navrhovateľky p. Ľ.. N. tento nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou a teda bol ich výlučným vlastníkom. Tiež poukázal na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky, nakoľko aj prípadným vyslovením neplatnosti uzatvorenej darovacej zmluvy by sa nezmenil existujúci právny status, teda navrhovateľke by nevznikol žiaden nárok na predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, podobne ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu, niekdajší manžel navrhovateľky D.. Ľ.. N. nadobudol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou uzatvorenou 27.11.1975. Manželstvo s navrhovateľkou uzatvoril 31.1.1976, pričom toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom z 19.2.2001. Pán Ľ.. N. nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve, daroval darovacou zmluvou z 9.8.2006 svojej sestre D.. L. L.. Z uvedeného vyplýva, že bývalý manžel navrhovateľky ako výlučný vlastník nehnuteľností ktoré boli predmetom darovania mal nespochybniteľné právo s nehnuteľnosťami disponovať, pričom navrhovateľka k týmto nehnuteľnostiam nemala žiadne vlastnícke právo. Ak sa teda D.. Ľ.. N. rozhodol svoje nehnuteľnosti darovať, takéto jeho rozhodnutie nie je možné spochybniť. Navrhovateľka sa žalobou vedenou na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11C/119/2008 voči obdarovanej D.. L.. L. (druhý účastník tejto zmluvy - bývalý manžel navrhovateľky D.. Ľ.. N. nebol účastníkom konania) domáhala vyslovenia neplatnosti uzatvorenej darovacej zmluvy tvrdiac, že bola spoluvlastníčkou nehnuteľností ktoré boli predmetom darovania a že kúpa týchto nehnuteľností bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov navrhovateľky a jej (v tom čase) manžela - p. Ľ.. N.. Ako to je zrejmé z obsahu rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/119/2008-142 z 20.6.2012 tvrdenia navrhovateľky o jej vlastníctve nehnuteľností v konaní neboli preukázané, nakoľko k ich nadobudnutiu p. Ľ.. N. došlo v čase pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou, teda neboli ani predmetom podielového či bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otázka financovania ich nákupu či hradenia nákladov spojených s ich užívaním nemala žiaden vplyv na ich vlastníctvo. Vo veci rozhodujúci súd tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzatvorenej darovacej zmluvy, pretože aj keby (hypoteticky) bolo žalobe vyhovené, nemalo by takéto rozhodnutie žiaden vplyv na vlastnícky status nehnuteľností vo vzťahu k navrhovateľke. Súd tiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/136/2006 v ktorom bola ako prejudiciálna otázka vyriešená otázka ev. vydržania nehnuteľností navrhovateľkou, pričom tento súd skonštatoval, že k vydržaniu nemohlo dôjsť z dôvodu absencie dobromyseľnosti navrhovateľky ktorá vedela, že nehnuteľnosti jej nepatria, ale že patria jej (v tom čase) manželovi p. Ľ.. N.. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z predmetného a navrhovateľkou odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 11C/119/2008, ktorého zistenia a právne závery si osvojil. Súd poznamenáva, že vyššie uvedené zistenia a aplikované právne závery sú zjavne nespochybniteľnými a sú v súlade s platným právom. Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci odporcom, zakotvenou v ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci je aj vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, v ktorom žiadateľ - navrhovateľka požadovala poskytnutie právnej pomoci. Táto zákonom predpokladaná podmienka je legálna z dôvodu, aby finančné prostriedky poskytované štátom na túto formu právnej pomoci neboli vynakladané neúčelne - teda v sporoch v ktorých je nanajvýš pravdepodobné, že budú pre žiadateľov neúspešné. To znamená, že pokiaľ odporca v konaní o podanej žiadosti dospeje k dôvodnému názoru, že spor v ktorom bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podaná bude neúspešným, resp. že jeho bezúspešnosť nie je možné vylúčiť, žiadateľ nemá právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. Je teda nielen oprávnením, ale aj povinnosťou odporcu vyhodnocovať v každom jednotlivom konaní skutočnosť, či je alebo nie je možné vylúčiť bezúspešnosť sporu. V súvislosti s touto argumentáciou súd poznamenáva, že výpočet dôvodov zrejmej bezúspešnosti na ktoré je odporca v zmysle ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci povinný prihliadať je iba príkladným. S poukazom na účel tohto zákonného ustanovenia teda odporca správne vyhodnocoval bezúspešnosť predmetného sporu v intenciách, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci odporca dospel podľa názoru súdu k správnemu záveru, že vo veci v ktorej navrhovateľka o poskytnutie právnej pomoci požiadala nie je splnená požiadavka vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Navrhovateľka ako preukázateľne nevlastníčka nehnuteľností ktoré boli predmetom darovania sa nemôže úspešne domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti darované ich vlastníkom inej osobe, pričom naviac ani nebola účastníkom predmetnej zmluvy. Argumentácia navrhovateľky, ktorá je obsiahnutá v podanom návrhu spočívajúca v tom, že prostriedky na nákup nehnuteľností ktoré boli predmetom darovania a na ich následnú údržbu či rekonštrukciu boli hradené z prostriedkov tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nemôže mať a ani nemá žiaden vplyv na otázku ich vlastníctva a teda ani na právo disponovať nimi legálnym vlastníkom - bývalým manželom navrhovateľky D.. Ľ.. N.. Z uvedeného je aj podľa názoru súdu zrejmé, že v spore v ktorom navrhovateľka odporcu požiadala o poskytnutie právnej pomoci nemôže byť úspešná a teda ak odporca svoje negatívne rozhodnutie založil na skutočnosti, že v danom prípade nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, jeho právne posúdenie je správne, logické a dôvodné. Pretože námietka vznesená navrhovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu odporcu nebola spôsobilá viesť k jeho zrušeniu, pričom odporca dôvodne a správne vyhodnotil spor v ktorom navrhovateľa žiadala o poskytnutie právnej pomoci ako spor v ktorom nie je vylúčená jeho bezúspešnosť, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.