Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200282 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200282.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána E. R., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka U. H. Y. (ďalej len U.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy T. Q. W. X, W. S. K., S., U., aktuálne s miestom pobytu V. I. Q.K. Ú. Q. B. W. Y. Y., zastúpeného pani Mgr. Janou Kopejovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-471-15/PO-Ž-2011 zo dňa 11.1.2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-471-15/PO-Ž-2011 zo dňa 11.1.2012 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-471-15/PO-Ž-2011 zo dňa 11.1.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že považuje navrhovateľa za nehodnovernú osobu a to s poukazom na okolnosti týkajúce sa identity navrhovateľa a dôvodov jeho žiadosti o azyl (rozdielne údaje udávané navrhovateľom vo vyhlásení ktorým požiadal o azyl, obsah jeho výsluchu na polícii a v priebehu vstupného pohovoru). V ďalšom poukázal na skutočnosť, že dôvody žiadosti o azyl, ktoré uviedol v konaní pred odporcom sa mali udiať v dávnej minulosti a netýkali sa navrhovateľa, ale jeho otca. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na vcelku priaznivú bezpečnostnú situáciu v Kábule Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 13.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (odporca iba stručne svoje rozhodnutie odôvodnil), že zistenie stavu veci je v rozpore s obsahom spisu (podľa správ založených v spise je
provincia Kábul vyhodnotená ako nebezpečná v dôsledku útokov na civilné obyvateľstvo) a že odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke. K návrhu pripojil ako dôkaz o svojej identite fotokópiu dokumentu napísaného v jazyku (písme) súdu neznámeho, ktorý má byť jeho identifikačným dokladom.
V priebehu pojednávania na súde zástupkyňa navrhovateľa predložila súdu doklady (s ich prekladom do slovenčiny): - identifikačný doklad totožnosti navrhovateľa č. XXXXXXX, vydaný 19.12.2011 (28.9.1390 perzského kalendára) v provincii V., R. W. B. W. S., na ktorom sa nachádza fotografia muža menom E. R., podľa výzoru určený vek 19 rokov v roku 1390 (perzského kalendára), miesto narodenia: Shahal Khonda; - vyjadrenie predsedu zväzu majiteľov zmenární na tržnici Sorai Shahzara v Kábule a jeho jednotlivých členov datované rokom 1390 perzského kalendára, podľa ktorého sa navrhovateľ prostredníctvom ozbrojených ľudí stal niekoľkokrát cieľom vyhrážok smrťou a únosom.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.3.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že negatívne rozhodnutie vydal nie iba na základe pochybností o navrhovateľovej dôveryhodnosti, ale aj po zvážení všetkých v konaní preukázaných skutočností. V ostatnom zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie správami ANSO (Afganský nezávislý bezpečnostný úrad) o bezpečnostnej situácii v Afganistane, resp. v jeho jednotlivých provinciách za obdobie roka 2011. Z týchto o. i. zistil, že v roku 2011 z celkového počtu 33 provincií Afganistanu došlo oproti roku 2010 v 12 provinciách k nadpriemernému zvýšeniu útokov opozičných skupín, v 9 provinciách k priemernému zvýšeniu útokov a v 12 provinciách k ich zníženiu (Kábul: mínus 24%). Ako extrémne nebezpečné (vo vzťahu k bezpečnostným rizikám) boli v 4. štvrťroku 2011 vyhodnotené provincie Helmand, Kandahar, Paktika, Ghazni, Khost a Kunar, ako vysoko nebezpečné provincie Badghis, Uruzgan, Zabul, Wardak, Paktya, Nangahar, ako stredne nebezpečné provincie Herat, Faryad, Logar, Kapisa, Lagman, Kunduz, provincie Kábul, Farah, Nimroz, Jawzjan, Sar-e-pul, Balkh, ako nízko nebezpečné a provincie Ghor, Daykundi, Bamyan, Parwan, Samangan Baghlan, Parwan, Panjshir, Nuristan a Takjhar ako provincie so zanedbateľnou nebezpečnosťou. Z týchto údajov je zjavné, že nie celé územie Afganistanu vykazuje rovnakú mieru nebezpečenstva, teda že popri vysoko nebezpečných provinciách existujú provincie relatívne bezpečné, ako aj provincie s nízkou hladinou nebezpečnosti.
Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-471/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého súd zistil, že navrhovateľ po nelegálnom vstupe na slovenské územie po predvedení na políciu (14.10.2011 za prítomnosti tlmočníka jazyka perzského, zapísaného v zozname tlmočníkov) o. i. vypovedal, že v Afganistane žil spolu s rodičmi, 8 sestrami a 2 bratmi, že nebol členom žiadnej politickej strany, nebol trestne stíhaný a ani prenasledovaný. Ako dôvod žiadosti o azyl, ktorú skutočnosť uviedol aj vo vyhlásení, ktorým o azyl požiadal (14.10.2011), uviedol ekonomické dôvody - na Slovensku chcel pracovať a tak pomáhať svojej rodine. Totožný dôvod uviedol aj na inom oddelení cudzineckej polície. Počas vstupného pohovoru (20.10.2011) o. i uviedol, že má iba dve sestry, vo vzťahu k ukončeniu 6 tried základnej školy uviedol údaj totožný s tým, ako ho uviedol pred políciou. Uviedol tiež, že sa narodil a žil v Kábule, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol nikdy trestne stíhaný. K dôvodom žiadosti o azyl vypovedal, že o azyl žiada z dôvodu všeobecne známych problémov v Afganistane ako aj preto, lebo jeho otcovi dva razy ukradli za vlády hnutia Taliban peniaze. Tiež sa mu vyhrážali, že ak im peniaze nedá, môžu ublížiť jeho synovi, t. j. navrhovateľovi. Tieto incidenty boli nahlásené polícii, ktorá však vinníkov nezistila. Otec si tiež platil súkromnú ochranku (mal súkromnú zmenáreň). Žiadne iné problémy či dôvody k odchodu z Afganistanu nemal. nemal. V spise sú založené správy o Afganistane, identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa ust. § 19 a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal zistený stav veci, uviedol dôvody, prečo považoval osobu navrhovateľa za nedôveryhodnú. Podľa názoru súdu odporcov názor na osobu navrhovateľa vychádza z objektívnych skutočností. Odporca správne poukázal na rozpor medzi výpoveďami navrhovateľa, urobenými pred začatím samotného azylového konania, resp. pri podaní vyhlásenia na strane jednej a obsahom vstupného pohovoru, vykonaného s navrhovateľom na strane druhej. I keď je skutočnosťou, že azylové konanie sa začína podaním vyhlásenia, ktorým žiadateľ o azyl o tento požiada, pokiaľ pred inými štátnymi orgánmi (v danom prípade pred orgánmi cudzineckej polície) uviedol iné skutočnosti, zaznamenaný obsah takejto výpovede či výpovedí možno použiť ako dôkaz. Naviac navrhovateľ sa diametrálne odlišným spôsobom vyjadril aj k dôvodom svoje žiadosti o azyl (viď vyhlásenie ktorým o azyl požiadal a obsah vstupného pohovoru). Námietku navrhovateľa, že pri jeho výpovediach na polícii došlo k nedostatkom tlmočenia súd vyhodnotil ako účelovú - prednesy navrhovateľa na polícii boli tlmočené oprávneným tlmočníkom, pričom naviac ak by bolo tlmočenie vadné, obsah iných častí týchto výpovedí by mal byť tak isto vadný (odlišný), čo sa však nestalo. V ďalšej časti vyhodnotil zrozumiteľným a logickým spôsobom prečo a na základe čoho dospel k názoru, že navrhovateľ nesplnil podmienky udelenia azylu podľa zákona o azyle a tiež z akých dôvodov neposkytol navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu. Z pohľadu obsahu a rozsahu odôvodnenia rozhodnutia v oboch jeho výrokových častiach tomuto niet čo vyčítať.
K námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, konkrétne vo vzťahu k zisteniu bezpečnostnej situácie v Afganistane:
Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu v spise založených správ o krajine pôvodu navrhovateľa, bezpečnostná situácia v Afganistane nie je stabilná, pričom však je rozdielna v jednotlivých jeho provinciách. Popri provinciách, ktoré sú nebezpečnými, resp. v ktorých dochádza k jej zhoršeniu jestvuje celý rad provincií v ktorých toto konštatovanie neplatí. Tieto zistenia potvrdilo aj doplnenie dokazovania, ktoré vykonal súd. Konkrétne aj situácia v Kábule, odkiaľ navrhovateľ pochádza, je relatívne bezpečná. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že prípadný návrat navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu nie je možné hodnotiť výlučne z pohľadu bezpečnostných rizík existujúcich v tých provinciách Afganistanu, ktoré sú nebezpečné, ale v kontexte celkovo vyhodnotenej situácie tejto krajiny. Pokiaľ odporca uviedol, že situácia v Afganistane je nestabilná, súčasne však odôvodnil prečo nepovažuje prípadný návrat navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu za rizikový, pričom tieto zistenia ako to bolo vyššie uvedené korešpondujú aj s výsledkami súdom doplneného dokazovania, nemožno konštatovať, že by obsah spisu odporcu bol v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
K námietke, že odporca vec posúdil po právnej stránke nesprávne:
Bez ohľadu na odporcom konštatovanú nedôveryhodnosť navrhovateľa súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z pohľadu, či jeho jednotlivé výroky zodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Súd však dospel, na rozdiel od názoru navrhovateľa k presvedčeniu, že odporca vo veci rozhodol v súlade so zákonom:
Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Predpoklady udelenia azylu sú striktne stanovené v ustanovení § 8 zákona o azyle. Dôvody odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu musia pritom existovať v čase odchodu z krajiny. I keby dôvodom navrhovateľovho odchodu boli navrhovateľom prezentované problémy jeho otca, súvisiace s krádežou peňazí otca, tieto nemožno považovať za relevantný dôvod udelenia azylu. K predmetným krádežiam malo dôjsť v období vlády Talibanu, resp. v období krátko po ukončení jeho vlády, teda niekedy v období rokov 1996 - 2001. Už iba tento časový údaj vylučuje (s poukazom na navrhovateľom prezentovaný dôvod žiadosti o azyl) udelenie azylu, nakoľko medzi konaním subjektu (ktoré však musí zodpovedať pojmu prenasledovania z dôvodov § 8 zákona o azyle)
a odchodom žiadateľa o azyl z krajiny musí existovať priama časová následnosť a postupnosť. Ak sa navrhovateľ rozhodol v roku 2011 opustiť krajinu z ktorej pochádza z dôvodov, ktoré mali nastať niekedy v rozmedzí rokov 1996 - 2001, udelenie azylu neprichádza do úvahy. Naviac nebola naplnená ani podmienka opodstatnenosti jeho (prípadných) obáv z konania - ani jemu a dokonca ani jeho otcovi sa nič nestalo. Konanie osôb, ktoré okradli navrhovateľovho otca o peniaze je trestným skutkom a nie prenasledovaním v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle, pričom naviac tieto skutky vyšetrovala polícia i keď páchateľa či páchateľov nezistila. Tak isto absentuje dôvod konania páchateľov navrhovateľom opísaných skutkov, ktorý by musel spočívať v rase, národnosti, náboženstve či v zastávaní politických názorov navrhovateľa a nie v snahe získať majetkový prospech krádežou či iným obdobným spôsobom. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, tento jeho výrok je v súlade so zákonom, nakoľko v konaní nebola preukázaná min. opodstatnenosť navrhovateľových obáv, perzekúcia resp. jej hrozba a ani jej dôvod v zmysle § 8 zákona o azyle.
Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Predpoklady poskytnutia tohto druhu medzinárodnej ochrany sú uvedené ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že v prípade navrhovateľa neboli naplnené tieto predpoklady. Keďže navrhovateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia vo vzťahu k predpokladu v zmysle § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle, súd preskúmal rozhodnutie odporcu výlučne z pohľadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozsudku, týkajúcu sa námietky, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, konkrétne vo vzťahu k zisteniu bezpečnostnej situácie v Afganistane. Ako to bolo konštatované, i keď situáciu v Afganistane ako celku nie je možné hodnotiť pozitívne, pričom niektoré z jeho provincií vykazujú vysokú nebezpečnosť, popri nich existuje celý rad provincií, ktoré sú bezpečnými, resp. relatívne bezpečnými, medzi ktoré patrí aj Kábul. Preto i napriek všeobecne nepriaznivej a neustále sa meniacej bezpečnostnej situácii v Afganistane odporca správne rozhodol, že aj z tohto dôvodu neposkytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu.
Pretože odporcovo odôvodnenie rozhodnutia je jasné, dostatočné a logické, pričom obsah spisu odporcu nie je v rozpore s napadnutým rozhodnutím, ako aj preto, lebo odporca správne posúdil dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl ako nespôsobilé pre udelenie azylu a konečne preto, lebo situácia v časti Afganistanu včítane Kábulu umožňuje navrhovateľovi prípadný návrat do Afganistanu - osobitne do provincie a mesta Kábul, ako aj do niektorých ďalších provincií, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.
Dokladmi, predloženými zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní sa súd nezaoberal, nakoľko tieto boli predložené až súdu, a to po vydaní napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pozornosti súdu však neušlo, že na predloženom identifikačnom doklade totožnosti navrhovateľa č. XXXXXXX je ako miesto narodenia uvedené Shahal Khouda a nie Kábul, ako to uviedol navrhovateľ v konaní pred odporcom, že tento doklad bol vydaný v provincii Parwan, okres Salang v Shahal Khonda a nie v Kábule, že na doklade sa má nachádzať podpis majiteľa dokladu (navrhovateľa), ktorý v tom čase bol preukázateľne na Slovensku, teda doklad podpísať nemohol. Pochybné je aj konštatovanie veku majiteľa dokladu (podľa fotografie), ktoré vyobrazenie podľa úsudku súdu nezodpovedá deklarovanému veku 19 rokov. Pokiaľ ide o druhý doklad - potvrdenie predsedu zväzu majiteľov zmenární na tržnici Sorai Shahzara v Kábule a jeho jednotlivých členov datované rokom 1390 perzského kalendára, jeho obsah by v prípade ak by išlo o relevantný doklad iba potvrdzoval správnosť rozhodnutia odporcu.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).